Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň

  • 21.03.2018

Broskyne sú obľúbené ovocie a zaraďujeme ich k teplomilným druhom. Teplomilné druhy sú typické napríklad skorým ukončením obdobia zimného odpočinku, preto sú citlivé na naše jarné a predjarné výkyvy teplôt. Tie ich môžu oslabiť natoľko, že sa v novej sezóne stávajú ľahkou korisťou hubových a vírusových chorôb. 

Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň

Broskyne sú výrazne svetlomilné a teplomilné kôstkoviny, ktorým vyhovuje priemerná ročná teplota nad 9 °C. Dĺžka vegetácie s priemernými teplotami nad 10 °C by mala byť nad 180 dní. Ešte náročnejšie sú neskoro zrejúce odrody. Broskyňa patrí medzi druhy najcitlivejšie na zimné mrazy, o niečo odolnejšia je marhuľa.

Najčastejšie zamŕzajú kvetné puky. Odolnosť znižuje aj prehnojenie dusíkom a nedostatočná výživa draslíkom a stopovými prvkami. Medzi menej odolné patria najmä iránske typy broskýň s výnimkou odrôd Redhaven, Harbinger, k najodolnejším patria odrody zo severočínskej skupiny, napríklad ‚May Flower‘, ‚Redwin‘, ‚Amsdenova‘, ‚Luna‘.

Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň

Predíďme ochoreniam

  • vyberáme odrody skoršie či neskoršie zrejúce, podľa druhu pôdy vyberáme druh podpníka
  • kupujeme len zdravé stromčeky na vysádzanie od seriózneho, najlepšie slovenského pestovateľa
  • vysádzame broskyne do pripravenej pôdy, na slnečné stanovište a na jar
  • odstránime z okolia stromčeka choré kôstkoviny, napadnuté šarkou , spálou a moníliou
  • výchovný rez aj zmladzovací rez robíme len vo vegetačnom čase , keď už v stromoch prúdi miazga a väčšie rany zatierame štepárskym voskom
  • hneď pri objavení ochorenia napadnuté časti stromov odstránime
  • pri výskyte šarky alebo spály celé stromy ihneď zlikvidujeme, náradie vydezinfikujeme a na dané miesto už nevysádzame kôstkoviny ani ružokveté dreviny
  • vysadené a mladé nedorastené stromy nenechávame predčasne rodiť, aby sme nezbrzdili ich rast a neoslabili ich prirodzený vývoj
  • pri plodných stromoch redukujeme nadmernú násadu plodov, aby sme zaistili jednak dobrú a kvalitnú tohoročnú úrodu, ale aj dobrú každoročnú úrodu bez striedavej plodnosti, jednak aby sme zamedzili vysiľovaniu stromov
  • dobrá komplexná výživa a dostatok vody v čase sucha (broskyne sú na ňu náročné najmä od kvitnutia až po dozretie plodov) zaistia nielen dobrú úrodu, ale i dobrý zdravotný stav
  • rezom udržiavame pevný tvar koruny so vzdušným stredom na dobré osvetlenie vnútorných častí koruny
  • mrazové poškodenia alebo miesta ohryzené zverou ihneď zatierame štepárskym voskom

Najčastejšie ochorenia

Chloróza broskýň

Ide o fyziologickú poruchu, ktorá vzniká z nedostatku prijateľného železa v pôde, niekedy aj horčíka či mangánu, medi, bóru. Často to súvisí s prebytkom vápnika v pôde, ale podporuje to i extrémne suché alebo mokré počasie, zamokrená, ťažká a málo prevzdušnená pôda, nedostatok organických látok v pôde či vysoký obsah fosforu. Príznaky chlorózy, teda žltnutie najprv medzižilových pletív, neskoršie celých listov, ktoré sa skrúcajú, hnednú a opadávajú, sa začína vždy na koncoch letorastov a konárov a pokračuje smerom dolu.

Chloróza broskýň
Chloróza

Ochrana

Pred výsadbou zistíme pH pôdy a obsah vápnika podľa potreby znížime pridaním kyslejšieho humusu a nekarbonátového kremičitého piesku. Pomáha aj častejšie kyprenie pôdy, aplikácia hnojív s vyšším obsahom železa, prípadne stopových prvkov v chelátovej väzbe. Pri slabších príznakoch vylúčime fosforečné hnojenie a používame len draselné hnojenie v síranovej forme.

Šarka broskýň

Je to vírusové ochorenie a prejavuje sa menej na listoch broskýň, ako aj na ich plodoch, kde vytvára belavé prstence alebo pásikové kresby – pri odrodách s bielou dužinou zelené, pri žltej dužine žlté až žltozelené. Veľmi nápadné sú tieto kresby na nektárinkách. Plody majú zhoršenú chuť a predčasne opadávajú. Šarka nepriaznivo ovplyvňuje aj rast stromov. Prenáša sa vrúbľami, náradím a cicavým hmyzom, najmä voškami.

Šarka broskýň
Šarka

Ochrana

Šarka sa nedá liečiť. Pred výsadbou nových stromov všetky šarkou napadnuté stromy treba bez ohľadu na ich druh odstrániť a na ich miesto nesadiť žiadne kôskoviny. Prevenciou je vysádzanie druhov rezistentných voči šarke a ochranou pred prenosom vírusu je dôsledná ochrana pred voškami.

Kučeravosť broskýň

Táto choroba je spôsobená grmánikom broskyňovým (Taphrina deformans) a patrí medzi najrozšírenejšie a najzávažnejšie choroby broskýň. Choroba spôsobuje hlavne na listoch ich silné deformácie, ktoré po čase vyústia do nápadných pľuzgierovitých zdurenín, zafarbených do karmínovo červena. Postupne listy očernejú a odpadnú. Pri náchylných odrodách huba napáda aj letorasty, tie zhrubnú a potiahnu sa sivastým povlakom, z ktorého sa choroba rozširuje.

Kučeravosť broskýň
Kučeravosť

Ochrana

Je pomerne jednoduchá, s výnimkou preventívnych hygienických opatrení však iba chemická. Meďnatými prípravkami stromy striekame na jeseň po opadnutí listov a na konci predjaria, a to (obyčajne keď končí kvitnutie liesky) za chladnejšieho a vlhkejšieho počasia dvakrát v rozpätí 7 – 10 dní s tým, že ďalší postrek urobíme pri oteplení sírnym prípravkom.

Signálom na prvý predjarný postrek tiež môže byť prvé pootvorenie sa púčikov broskýň, ktoré ale pri terajšom veľmi premenlivom charaktere zimy môže byť i veľmi skoré. Z ľudových preventívnych ochranných prostriedkov môžeme vyskúšať pestovanie chrenu pod broskyňami.

Chrastavitosť broskýň

Je spôsobená hubou Venturia carpophila, ktorá napáda plody v druhej polovici ich vývoja, ale na listoch sa vyskytuje zriedkavejšie. Na plodoch sa najprv vytvárajú krémové zatvrdnuté škvrny, ktoré sa neskôr pokrývajú zamatovým, takmer čiernym povlakom výtrusov. Pri ďalšom raste plody praskajú. Predpokladom infekcie je vlhkosť na listoch alebo plodoch, v nej huba vyklíči a vrastie do pletiva. Preto šírenie choroby podporuje vlhké leto a uzavreté stanovište.

Chrastavitosť broskýň
Chrastavitosť

Ochrana

Dôsledná celoročná hygiena v záhrade a postreky fungicídmi. Celkom dobre však účinkujú aj postreky proti kučeravosti.

Obaľovač broskyňový

Poškodzuje broskyne vyžieraním chodbičiek vo vrcholových mladých výhonoch a spôsobuje aj červivosť plodov. Prezimuje v štádiu húseníc v dutinách kôry a má za rok 2 až 3 generácie. Prvá generácia vyžiera chodbičky v letorastoch a spôsobuje ich vädnutie a zasychanie. Najväčšie škody spôsobujú letné generácie napádajúce neskoršie odrody, ktorých plody sú určené na zaváranie. Červivé plody často podliehajú moníliovej hnilobe.

Obaľovač broskýň
Obaľovač broskýň

Ochrana

Je mechanická, teda odrezávame už napadnuté a zasychajúce vrcholce letorastov s húseničkami v ich vnútri. Je to prakticky preventívna ochrana pred ďalšou generáciou, ale tiež pred budúcoročným napadnutím. Pri premnožení je možná aj zimná ochrana olejovitými prípravkami.

Záhradkárske biopesticídy

Vyskúšajte niekoľko ľudových receptov, ktoré môžu byť účinné a zároveň dávajú priestor aj prirodzeným nepriateľom škodcov.

  • Ako prevenciu proti kučeravosti môžeme vysadiť pod broskyne chren, cesnak, alebo mätu piepornú.
  • Proti chrastavitosti pôsobí postrek pripravený ako horúci nálev z 1 kg brezového lístia a 1 litra vriacej vody (lúhuje sa 1 hodinu). Výluh pred postrekom riedime v pomere 1 : 5.
  • Na zvýšenie odolnosti stromov pomáha pestovanie medovky pod stromami alebo postrek pripravený zaliatím mladých vŕbových výhonkov vriacou vodou v pomere zhruba 1 : 1. Účinnou látkou je kyselina salicylová, ktorá je podobná tej v aspiríne.
  • Proti voškám účinne pomáhajú najmä lienky. Odpudzuje ich aj pestovanie nechtíka pod broskyňami. Môžeme použiť aj postrek vodou zo zemiakov varených v šupke alebo s vodným výluhom zo zemiakovej vňate. Zákvas pripravený z 1/2 kilogramu paliny a 10 litrov vody účinkuje nielen proti voškám, ale aj proti húseniciam a mravcom.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

 

Diskusie na tému článku