Vyberte sa teraz do lesa na huby! Túto jedlú trojicu si nazbierate aj v zimnom období
Počas zimy sa nám môže zdať, že vášniví hubári majú prestávku od svojho koníčka. No nie tak celkom. Existujú druhy jedlých húb, ktoré sa dajú zbierať i v období, kedy príroda oddychuje.
Okrem toho, že v zimných mesiacoch rastie len málo druhov húb, hlavným problémom je, že mnohé druhy sa po zamrznutí a opätovnom rozmrznutí stávajú nebezpečné na konzumáciu. Napríklad na konci sezóny môžu byť posledné suchohríby, dubáky či pôvabnice pre nás lákavé, ale dokážu spôsobiť tráviace problémy.
Existuje však trojica druhov, ktoré obsahujú akúsi prírodnú „nemrznúcu kvapalinu“, vďaka čomu si zachovávajú svoje kvality aj po opakovanom zamrznutí a rozmrazení. Pri mrazoch jednoducho zastavia svoj vývoj a po oteplení pokračujú v raste.
Zaujímavosťou je, že tieto druhy spája ešte jedna vec – rastú na dreve a kmeňoch stromov. Nájdeme ich tak aj v období, kedy je les často pokrytý snehom. Ktoré to sú?
Hliva ustricová
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je obľúbená huba vďaka svojej aróme a hojnosti. Ak už niekde rastie, nezriedka sú to početné a veľké trsy na jednom strome. Na rozdiel od hlivy bukovej však rastie v zimnom období. Vyskytuje sa na živom, ale aj odumretom dreve, obvykle na bukoch a duboch, od októbra do marca. Ak objavíme miesto, na ktorom rastie – stojaci či ležiaci peň a strom –, môžeme k nemu chodiť pravidelne počas viacerých rokov. Bude tam rásť, až pokiaľ nerozloží všetku pre ňu vyživujúcu organickú hmotu.
Je známe, že ju môžeme pestovať aj umelo – naočkovanú napríklad na slame, v pilinách alebo do klátov dreva. Čím tvrdší druh dreva použijeme, tým dlhšiu plodivú životnosť má naočkovaný materiál. Na klátoch v záhrade (vhodný je napríklad orech a buk) môže pri dobrých podmienkach plodiť aj 4 – 6 rokov.
Hliva sa považuje za liečivú hubu a jej obsah imunoglukánov dokáže významne podporiť imunitu. Pri pravidelnom užívaní spomaľuje starnutie a pomáha aj pri ateroskleróze, cukrovke, rakovine a cirhóze. Zároveň udržiava zdravý mozog a významne znižuje riziko a rozsah neurodegeneratívnych chorôb a demencie. Tieto účinky sú predmetom mnohých odborných štúdií, ktoré potvrdzujú jej ohromný liečebný potenciál. Preto sa vyrábajú z hlivy aj rôzne liečivé preparáty.
V kuchyni je univerzálna a pridávame ju napríklad do praženice alebo omáčok. Obzvlášť populárna je „falošná držková“ polievka, v ktorej nakrájaná hliva pripomína hovädzie držky aj vizuálne.
Uchovec bazový
Uchovec bazový (Auricularia auricula-judae) poznáme aj pod názvom „Judášovo ucho“. U nás sa až tak tradične nezbiera, ale využíva sa najmä v ázijskej kuchyni. V Ázii je aj veľmi populárny a často umelo pestovaný. Chuťou a arómou zvlášť nevyniká, je neutrálna. Skôr sa cení jeho jemne chrupavkovitá textútra, ktorá dopĺňa napríklad zeleninové zmesi z woku. Tiež je vhodný do rizota či známych ostrokyslých polievok.
Ako jeho meno napovedá, najčastejšie rastie na odumretom dreve bazy čiernej počas celého roka. Môžeme tak pozorovať, ako cyklicky podľa počasia zamŕza či zasychá a po dažďoch znovu naberá objem a rastie. V suchej perióde môžeme zbierať aj dotvrda zosušené plodnice, ktoré po zaliatí vriacou vodou pred prípravou napučia – rovnako ako doma nasušený.
Z jeho mena vyplýva aj odkaz na značnú podobu s ľudským uchom. Podľa legendy vraj rástol na strome, na ktorom sa obesil biblický Judáš.
Sú tiež známe jeho početné priaznivé účinky. Uchovec má pozitívny vplyv na potláčanie bakteriálnych a vírusových infekcií. Tiež priaznivo pôsobí na kondíciu vnútorných orgánov a pomáha znižovať tlak. Účinný je pri poruchách trávenia, zápche a bolestiach brucha. Odporúča sa aj pri rekonvalescencii a po pôrode na rýchlejšie zotavenie. Má tiež výrazný protizápalový a hojivý efekt na rany.
Plamienka zimná
Popularitu si získava aj plamienka zimná (Flammulina velutipes). Táto huba je atraktívna nielen chuťou, ale aj pôvabným vzhľadom. Rastie v úhľadných trsoch na mŕtvom aj živom dreve – na lipách, topoľoch či vŕbach. Vyskytuje sa podľa charakteru počasia od novembra do polovice marca. Jej hrejivá zlatistá farba pekne korešponduje s tmavohnedými zamatovými hlúbikmi, podľa ktorých dostala aj dnes už neaktuálne meno – plamienka zamatohlúbiková. Zároveň je to spoľahlivý rozlišovací znak, vďaka ktorému ju vieme odlíšiť od podobnej, ale smrteľne jedovatej kapucňovky okrovohnedastej (Galerina marginata).
Plamienka má veľmi príjemnú, bohatú hubovú arómu. Pri príprave v kuchyni však používame iba klobúčiky, hlúbiky sú veľmi húževnaté. Je vhodná do rizota, šalátov, omáčok, ale môžeme ju aj zavárať.
Nie každý vie, že ide o ten istý druh ako známe ázijské huby enoki. Tie sú pestované umelo a majú výrazne odlišné znaky, najmä pre pestovanie bez svetla, čo spôsobuje ich deformáciu – sú vytiahnuté a tenké s čisto bielou až smotanovou farbou.
Rovnako ako ostatné druhy z nášho hubového tria, i plamienka má početné priaznivé účinky a obsah prospešných látok: antioxidanty, bielkoviny, ale aj vitamín B3, ktorý okrem iného znižuje cholesterol, kyselinu pantoténovú, riboflavín, tiamín a B6. Obsahuje tiež stopové prvky, ako horčík, mangán, fosfor, meď, železo, draslík a zinok. Má antioxidačné a protirakovinové účinky a pôsobí ako antibiotikum. Nájdeme ju v rôznych doplnkov stravy na zlepšenie zdravotného stavu. Tiež pozitívne vplýva na trávenie, krvný obraz a stav mozgu a nervovej sústavy.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Minulú jeseň som pri výsadbe jahôd použila prvý krát mikorízne huby. Jahody vyze…