Vždyzelený živý plot? Vyberte si niektorý z týchto druhov, starostlivosť nie je náročná

  • 04.12.2019

Živý plot zo vždyzelených druhov zabezpečí vizuálnu ochranu počas celého roka. A netreba riešiť ani opadávanie listov. Spoznajte špecifiká výberu druhov na vždyzelený plot, spôsob výsadby a následnú starostlivosť.

Živý plot

Živé ploty založené s využitím vždyzelených drevín sú príťažlivé a plne funkčné celoročne. Výsadbu naplánujeme teraz počas zimy, vysádzať môžeme na jar.

Na rozdiel od živých plotov z opadavých listnáčov sú zelené aj v zime, v období, keď je inej zelene málo. Zároveň aj v najchladnejšom období plnia svoju funkciu, teda tlmia hluk, znižujú prašnosť, sú protiveternou ochranou, oddeľujú a rozdeľujú priestor, môžu byť zaujímavým prvkom v záhradnom priestore. Ich potenciálnou nevýhodou býva to, že po čase môžu pôsobiť monotónne až nezaujímavo. Je to tým, že sa príliš nemenia, neopadávajú a iba niektoré kvitnú, či prinášajú semená. Aj preto sa odporúča nevytvárať príliš dlhé (rozsiahle) vždyzelené živé ploty.

Výber podľa oblasti

Vybrať si môžeme zo vždyzelených listnáčov aj ihličnanov, pričom by sme vždy mali zohľadniť požiadavky daného miesta. Živý plot zo smreka si napríklad vytvoríme celkom jednoducho v podhorskej oblasti, naopak, v nížinách a v suchších teplejších oblastiach sa smreku dariť nebude. Živý plot zo vždyzelených drevín vynikne v mestskom aj vidieckom prostredí, môže byť voľne rastúci aj tvarovaný. Tvarovanie vždyzelených živých plotov je trochu špecifickejšie a žiada dodržať niektoré pravidlá. Tie sa týkajú správneho termínu rezu a tiež použitej techniky rezu.

Živý plot

Stanovište


Na založenie vždyzelených živých plotov sú ideálne slnečné alebo polotienisté miesta, najlepšie chránené a s vyššou vzdušnou vlhkosťou. Na tienistých miestach bude prosperovať menej druhov drevín, osvedčený je napríklad tis. Pôda by mala byť hlboká, výživná, priepustná a mierne vlhká. Nevhodné sú pôdy podmáčané a vysychavé. Mnohé druhy vždyzelených drevín (najmä ihličnany) uprednostnia aj mierne kyslú pôdu, preto je vhodné obohatiť ju pred výsadbou o čistú rašelinu.

Tento typ živých plotov nezakladáme v príliš malých záhradách, časom sa totiž dreviny zvyknú rozrásť najmä do šírky s výnimkou úzkych stĺpovitých kultivarov tisu a tuje. Dbáme na pravidelný rez a údržbu, preto si už na začiatku naplánujeme prístup z obidvoch strán. Nevysádzame ani príliš tesne k múrom a stenám budov.

Živý plot

Výsadba a starostlivosť

Živý plot zo vždyzelených drevín vysádzame na jar, v apríli až máji, aby sa do zimy stihli dobre zakoreniť. Iba tak ju prežijú bez ujmy. Vysádzame zdravé, bohato olistené, menšie alebo stredne veľké sadenice, vždy s neporušeným kompaktným koreňovým balom. Pri výsadbe dodržiavame odporúčané rozstupy. Tie môžu byť pri každom druhu iné, zistíme si to vopred. Živý plot zo vždyzelených drevín môžeme vysadiť do jedného alebo dvoch radov, pričom pri druhej možnosti získame veľmi hustý živých plot a za kratší čas. Na založenie a starostlivosť je však menej náročný ten jednoradový.

Vysádzame popri natiahnutom špagáte do pripravených jám so šírkou aspoň 90 cm. Po výsadbe dreviny zalejeme a pokračujeme v zalievaní počas ďalších nasledujúcich týždňov. Zemina okolo vysadených rastlín musí byť stále mierne vlhká, hlavne v letných mesiacoch. Výborné je využitie kôrovej nástielky vo výške aspoň 5 cm, ktorá pomôže udržať potrebnú vlhkosť a zároveň zabrání rastu buriny. Dreviny po výsadbe nestriháme. Zastrihnúť ich môžeme až po kvalitnom zakorenení v nasledujúcom roku. Po zakorenení ich však môžeme ešte v roku výsadby prihnojiť. Pred príchodom prvej zimy po vysadení ich výdatne zalejeme a ku koreňom nahrnieme suché lístie. Zalievame aj počas zimy v dňoch, keď je slnečno a nemrzne.

Výsadba živého plota

Tvarovaný alebo voľne rastúci?

Takto sa možno rozhodovať aj pri vždyzelených živých plotoch. Tvarované živé ploty si celkom jednoducho vytvoríme z vavrínovca, cezmíny, dráča, tuje, tisu, hlohyne, krušpánu, smreka alebo cyprusovca. Voľne rastúce z dráča, hlohyne, vavrínovca, krušpánu alebo rododendronov. V primerane veľkej záhrade môžeme kombinovať opadavé a vždyzelené živé ploty. V rámci malého priestoru sa však nehodí kombinovať v jednom živom plote viacero druhov vždyzelených drevín.

Pravidlá rezu

Vždyzelené dreviny režeme buď raz, alebo dvakrát ročne, najčastejšie koncom júna a potom v prípade potreby v auguste. Využívame ručné nožnice. Hoci je to prácnejšie a zdĺhavé, hodí sa to viac ako použitie tzv. plotostrihov. Pri nich totiž hrozí prestrihnutie a následné zhnednutie ponechanej časti listu. Zásada pri tvarovaných živých plotoch zo vždyzelených drevín je skrátiť nové výhonky o tri štvrtiny ich dĺžky. Dbáme tiež, aby nám živý plot príliš neprerástol cez hlavu. Vyššie živé ploty sú totiž mimoriadne náročné na údržbu.

Živý plot

Prehľad vždyzelených drevín na založenie živých plotov

1. Vavrínovec lekársky

Vavrínovec (Prunus laurocerasus) zaujme väčšími kožovitými a lesklými listami. Je pestovateľsky nenáročný, rýchlo rastie a hodí sa hlavne do moderných záhrad. Z vavrínovca môžeme vytvoriť voľne rastúci (vtedy prekvapí aj kvetmi a plodmi) alebo tvarovaný živý plot. Vybrať sa dá z viacerých kultivarov, ktoré sa odlišujú veľkosťou a tvarom listu. Rastlina je mierne jedovatá, preto sa nehodí do záhrad s menšími deťmi. Najlepšie prosperuje na polotienistom mieste s mierne zásaditou pôdou. Ide o trochu chúlostivejšiu drevinu, môže namŕzať, ale rýchlo sa regeneruje. Citlivo reaguje i na posypové soli.

Vavrínovec lekársky

Výška: 1,7 m
Počet rastlín na 1 m dĺžky: 3 ks
Ročný prírastok: 25 – 30 cm

Mohlo by vás zaujímať: Ako zmladiť vavrínovce, aby boli pekne husté

2. Hlohyňa šarlátová

Nenáročná a rýchlo rastúca drevina hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea) toleruje aj horšie podmienky, znečistené ovzdušie, sucho a kamenistú pôdu. Vyniká hustým olistením, výborne znáša tvarovanie, listy sú drobnejšie kožovité, na zimu sa sfarbujú mierne do bordova. Na jeseň zaujme aj oranžovými alebo žltými plodmi. Tých je viac na netvarovaných rastlinách. Má však tŕne, preto sa nehodí do záhrad s menšími deťmi a domácimi zvieratami. Živý plot z hlohyne je prakticky nepreniknuteľný, vďaka čomu ho možno použiť ako dobrú zábranu proti nežiaducim vstupom na pozemok. Najviac jej vyhovuje slnečné miesto, no znesie aj polotieň. Pôda by mala byť výživná a priepustná. Rozmnožuje sa jednoducho odrezkami.

Hlohyňa

Výška: do 2 m
Počet rastlín na 1 m dĺžky: 2 – 3 ks
Ročný prírastok: 30 – 40 cm

3. Cezmína ostrolistá

Netradičná a veľmi krásna cezmína ostrolistá (Ilex aqufolium) púta tmavozelenými kožovitými a mierne zvlnenými listami. Vytvára husté a elegantne pôsobiace živé ploty, ich krása vyniká predovšetkým v zimnom období. Znáša tvarovanie, keďže má tŕne, môže byť nebezpečná pre deti. Rastie celkom rýchlo, hodí sa hlavne do moderných mestských záhrad, do predzáhradiek a dvorov. Vyhovuje jej slnečné a chránené miesto s výživnou, priepustnou a mierne vlhkou pôdou. Netrpí chorobami ani škodcami, patrí to k jej prednostiam. Ak by sme ju nechali rásť voľne, prekvapila by aj červenými plodmi. Vytvára nepreniknuteľné živé ploty. S vekom jej atraktivita rastie.

Cezmína

Výška: do 1,7 m
Počet rastlín na 1 m dĺžky: 3 ks
Ročný prírastok: do 15 cm

4. Tis obyčajný

Živý plot z tisu obyčajného (Taxus baccata) pôsobí veľmi elegantne a exkluzívne. Najkrajšia je jeho tvarovaná podoba. Hodí sa do mestského aj vidieckeho prostredia. Patrí medzi stredne rýchlo rastúce a nenáročné dreviny. Prosperuje na slnečnom aj polotienistom mieste s výživnou, hlbšou a mierne vlhkou pôdou. Výborne znáša tvarovanie a zmladzovanie. Po zakorenení znesie aj extrémnejšie podmienky, hlavne sucho a znečistený vzduch. Vybrať si môžeme z viacerých kultivarov. Tis patrí medzi jedovaté dreviny, pozor preto v záhradách s menšími deťmi.

Tis

Výška: do 2 m
Počet rastlín na 1 m dĺžky: 3 – 4 ks
Ročný prírastok: do 20 cm

5. Tuja západná

Tradičná a obľúbená tuja západná (Thuja occidentalis) sa hodí viac do mestského prostredia. Znesie znečistené ovzdušie, toleruje sucho, neprekáža jej vietor ani prach. Zároveň ide o rýchlo rastúcu nenáročnú a dlhovekú drevinu, bežne dostupnú a finančne nenáročnú. Nemal by sa jej však dávať príliš veľký priestor, často v záhradách nepôsobí prirodzene. Výborne rastie na slnečných miestach s výživnou, priepustnou a mierne vlhkou pôdou. Má viacero pekných kultivarov, najznámejší je Smaragd. Výborne znáša tvarovanie aj zmladzovanie, teda rez do starého dreva. V lete si ju môžeme jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov.

Tuja

Výška: do 3 m
Počet rastlín na 1 m dĺžky: 3 – 4 ks
Ročný prírastok: do 20 cm

6. Smrek obyčajný

Smrek obyčajný (Picea abies) je veľmi pôvabný aj vo forme tvarovaného živého plota. Tento zámer však najľahšie docielime v miestach s vyššou nadmorskou výškou, vyššou vlhkosťou vzduchu a pôdy. Pri správnom a pravidelnom reze (nutnosť dodržania kónického tvaru) je živý plot zo smreka veľmi hustý, pekný a reprezentatívny. Smrek si žiada hlboké, výživné a skôr vlhké pôdy, prihnojovanie a doplnkové zavlažovanie. Nevyhnutné je precízne a pravidelné strihanie. Zanedbané dreviny sa nedajú regenerovať radikálnym rezom. Smrekové živé ploty sú ideálnou voľbou do vidieckych aj moderných mestských záhrad.

Smrek

Výška: 2 – 4 m
Počet rastlín na 1 m dĺžky: 2 ks
Ročný prírastok: do 40 cm

 

 

Text: Daniel Košťál
Foto: iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku