Zakročte včas – tieto najčastejšie ochorenia ruží by ste mali poznať

Ak chceme mať krásne a zdravé ruže, je potrebná ich ochrana preventívnymi postrekmi. Ak sú už ruže napadnuté chorobami, postreky zopakujeme v určitých časových intervaloch.

Zakročte včas - tieto najčastejšie ochorenia ruží by ste mali poznať

Najnebezpečnejšími chorobami ruží v našich podmienkach sú čierna škvrnitosť (Marssonina rosae), múčnatka (Sphaerotheca pannosa) a hrdza ružová (Phragmidium mucronatum). Najnebezpečnejším škodcom sú piliarky. Sú však aj ďalší škodcovia, ktorí sa vyskytujú v rôznych klimatických podmienkach, v pôdach a pri rôznych spôsoboch pestovania.

Čierna škvrnitosť

Čierna škvrnitosť ruží
Citlivosť jednotlivých odrôd na čiernu škvrnitosť je rôzna.

Čiernu škvrnitosť spôsobuje huba Marssonina rosae, ktorá prezimuje v opadanom listí. Na jar, spravidla začiatkom mája, sa z týchto listov uvoľňujú spóry, ktoré klíčia vo vlhkom prostredí. K nákaze prichádza najmä za daždivého počasia alebo pri častom zavlažovaní. Ochrana proti čiernej škvrnitosti spočíva v likvidácii opadaných listov a v preventívnych postrekoch približne od konca mája.

Múčnatka ružová

Múčnatka ružová
Ruže s lesklými listami sú voči múčnatke odolnejšie.

Múčnatku ružovú spôsobuje huba Sphaerotheca pannosa var. Rosae, ktorá prezimuje v púčikoch vo forme podhubia. Z napadnutých púčikov obyčajne vyrastajú už na jar listy a výhonky pokryté múčnatým povlakom. Počas vegetácie sa ochorenie šíri výtrusnicami, ktoré sa uvoľňujú z chorých listov a vietor ich roznáša ďalej. V teplejších podmienkach sa šíri už v máji a v júni. Postrek proti múčnatke opakujeme po 7 až 10 dňoch.

Hrdza ružová

Hrdza ružová
Výskyt hrdze obmedzíme preventívnym postrekom po jarnom reze.

Hrdza ružová (Phragmidium mucronatum) a jej výskyt súvisí s priebehom počasia v jednotlivých rokoch a ďalšími pestovateľskými podmienkami, ako sú poloha stanovišťa, spôsob zavlažovania, postreky proti iným chorobám. Ak sú ruže vysádzané na slnečnom a vzdušnom prostredí, existujú postreky, ktoré sú účinné proti tejto chorobe a ktoré zároveň účinkujú aj proti čiernej škvrnitosti a múčnatke. Najúčinnejšia ochrana je preventívny postrek po jarnom reze ruží. Ošetrenie po 14 dňoch zopakujeme.

Zakročte včas - tieto najčastejšie ochorenia ruží by ste mali poznať

Piliarky na ružiach

Ruže ohrozujú rôzne druhy piliarok. Najnebezpečnejšia je Piliarka dreňová (Monophadnus elongatulus). Vyskytuje sa v júni. Oplodnené samičky kladú vajíčka do stoniek listov ruží v mieste, kde prisadajú na výhonok. V jednej listovej stonke býva len jedno vajíčko, iba zriedkavo sú dve. Asi po 10 dňoch sa liahnu larvy, pri vstupe sa vytvorí biela penová guľôčka, tú treba odstrániť (je v nej pilarka, ktorá sa vžiera do výhonku a vyžiera dreň. Chodbička býva dlhá 9 až 15 cm. Napadnutý výhonok zaostáva v raste, vädne a usychá. V dolnom bode uvädnutého výhonku je otvor, ktorým vypadáva trus a drvina. Na boku výhonku vytvárajú okrúhle okienka, ktorými vyliezajú a spúšťajú sa na zem. Zaliezajú do zeme, kde zimujú v zámotku. Kuklia až do jari nasledujúceho roku.

Najznámejšia je Piliarka drobná (Blennocampa pusilla), ktorá charakteristickým spôsobom zvinuje jednotlivé lístočky ruží do trubičiek (väčšinou biele a žlté kvety). Tieto trubičky slúžia ako úkryt pre larvy piliarky, ktoré dierkujú listové pletivá. Nespôsobujú však väčšie škody. Piliarka drobná má za rok len jednu generáciu.

Zakročte včas - tieto najčastejšie ochorenia ruží by ste mali poznať

Piliaročka ružová (Arge rosae) kladie vajíčka vo väčších skupinách pod kôru stoniek tesne pod kvetné puky ruží. Vyliahnuté larvy sa zdržujú pohromade a obžierajú listy ruží tak, že z nich ostáva iba hrubšia žilnatina. Piliaročka má za rok dve generácie. K rojeniu prvej generácie dochádza v júni, k rojeniu druhej v auguste. Larvy Piliaročky ružovej spočiatku dierkujú spodné listy ruží, neskôr ich konzumujú celé. Škodca má za rok taktiež dve generácie.
Proti piliarkam ošetrujeme ruže postrekom na žravé škodce začiatkom mája a o dva týždne postrek zopakujeme.

 

 

Autor a foto: František Glváč, predseda SNRS
Foto:
 František Glváč, predseda SNR, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdielať na Google+

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama