Zakročte včas – tieto najčastejšie ochorenia ruží by ste mali poznať

Ak chceme ma? krásne a zdravé ruže, je potrebná ich ochrana preventívnymi postrekmi. Ak sú už ruže napadnuté chorobami, postreky zopakujeme v ur?itých ?asových intervaloch.

Zakro?te v?as - tieto naj?astejšie ochorenia ruží by ste mali pozna?

Najnebezpe?nejšími chorobami ruží v našich podmienkach sú ?ierna škvrnitos? (Marssonina rosae), mú?natka (Sphaerotheca pannosa) a hrdza ružová (Phragmidium mucronatum). Najnebezpe?nejším škodcom sú piliarky. Sú však aj ?alší škodcovia, ktorí sa vyskytujú v rôznych klimatických podmienkach, v pôdach a pri rôznych spôsoboch pestovania.

?ierna škvrnitos?

?ierna škvrnitos? ruží
Citlivos? jednotlivých odrôd na ?iernu škvrnitos? je rôzna.

?iernu škvrnitos? spôsobuje huba Marssonina rosae, ktorá prezimuje v opadanom listí. Na jar, spravidla za?iatkom mája, sa z týchto listov uvo??ujú spóry, ktoré klí?ia vo vlhkom prostredí. K nákaze prichádza najmä za daždivého po?asia alebo pri ?astom zavlažovaní. Ochrana proti ?iernej škvrnitosti spo?íva v likvidácii opadaných listov a v preventívnych postrekoch približne od konca mája.

Mú?natka ružová

Mú?natka ružová
Ruže s lesklými listami sú vo?i mú?natke odolnejšie.



Mú?natku ružovú spôsobuje huba Sphaerotheca pannosa var. Rosae, ktorá prezimuje v pú?ikoch vo forme podhubia. Z napadnutých pú?ikov oby?ajne vyrastajú už na jar listy a výhonky pokryté mú?natým povlakom. Po?as vegetácie sa ochorenie šíri výtrusnicami, ktoré sa uvo??ujú z chorých listov a vietor ich roznáša ?alej. V teplejších podmienkach sa šíri už v máji a v júni. Postrek proti mú?natke opakujeme po 7 až 10 d?och.

Hrdza ružová

Hrdza ružová
Výskyt hrdze obmedzíme preventívnym postrekom po jarnom reze.

Hrdza ružová (Phragmidium mucronatum) a jej výskyt súvisí s priebehom po?asia v jednotlivých rokoch a ?alšími pestovate?skými podmienkami, ako sú poloha stanoviš?a, spôsob zavlažovania, postreky proti iným chorobám. Ak sú ruže vysádzané na slne?nom a vzdušnom prostredí, existujú postreky, ktoré sú ú?inné proti tejto chorobe a ktoré zárove? ú?inkujú aj proti ?iernej škvrnitosti a mú?natke. Najú?innejšia ochrana je preventívny postrek po jarnom reze ruží. Ošetrenie po 14 d?och zopakujeme.

Zakro?te v?as - tieto naj?astejšie ochorenia ruží by ste mali pozna?

Piliarky na ružiach

Ruže ohrozujú rôzne druhy piliarok. Najnebezpe?nejšia je Piliarka dre?ová (Monophadnus elongatulus). Vyskytuje sa v júni. Oplodnené sami?ky kladú vají?ka do stoniek listov ruží v mieste, kde prisadajú na výhonok. V jednej listovej stonke býva len jedno vají?ko, iba zriedkavo sú dve. Asi po 10 d?och sa liahnu larvy, pri vstupe sa vytvorí biela penová gu?ô?ka, tú treba odstráni? (je v nej pilarka, ktorá sa vžiera do výhonku a vyžiera dre?. Chodbi?ka býva dlhá 9 až 15 cm. Napadnutý výhonok zaostáva v raste, vädne a usychá. V dolnom bode uvädnutého výhonku je otvor, ktorým vypadáva trus a drvina. Na boku výhonku vytvárajú okrúhle okienka, ktorými vyliezajú a spúš?ajú sa na zem. Zaliezajú do zeme, kde zimujú v zámotku. Kuklia až do jari nasledujúceho roku.

Najznámejšia je Piliarka drobná (Blennocampa pusilla), ktorá charakteristickým spôsobom zvinuje jednotlivé lísto?ky ruží do trubi?iek (vä?šinou biele a žlté kvety). Tieto trubi?ky slúžia ako úkryt pre larvy piliarky, ktoré dierkujú listové pletivá. Nespôsobujú však vä?šie škody. Piliarka drobná má za rok len jednu generáciu.

Zakro?te v?as - tieto naj?astejšie ochorenia ruží by ste mali pozna?

Piliaro?ka ružová (Arge rosae) kladie vají?ka vo vä?ších skupinách pod kôru stoniek tesne pod kvetné puky ruží. Vyliahnuté larvy sa zdržujú pohromade a obžierajú listy ruží tak, že z nich ostáva iba hrubšia žilnatina. Piliaro?ka má za rok dve generácie. K rojeniu prvej generácie dochádza v júni, k rojeniu druhej v auguste. Larvy Piliaro?ky ružovej spo?iatku dierkujú spodné listy ruží, neskôr ich konzumujú celé. Škodca má za rok taktiež dve generácie.
Proti piliarkam ošetrujeme ruže postrekom na žravé škodce za?iatkom mája a o dva týždne postrek zopakujeme.

 

 

Autor a foto: František Glvá?, predseda SNRS
Foto:
 František Glvá?, predseda SNR, isifa/Shutterstock
Zdroj: ?asopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok