Nepodceňujte kvetináče a šnúru na bielizeň! Triky na bohatú úrodu z balkóna prezrádza záhradkárka Monika

Pestovanie zeleniny na balkóne má svoje výzvy, no s jednoduchými trikmi sa dá dosiahnuť skvelá úroda. Zistite, aké nečakané tipy a triky má skúsená záhradkárka Monika na to, ako sa vyhnúť problémom s prehriatím alebo nedostatkom miesta.

Ak túžite po čerstvých bylinkách, farebných kvetoch alebo dokonca vlastnej zelenine, ale nemáte záhradu, máme pre vás riešenie. S Ing. Monikou Felixovou, šéfredaktorkou časopisu Záhrada, sme sa rozprávali, ako si môžete vytvoriť vlastnú oázu na balkóne, ktorá vás bude celé leto tešiť a prenesie vás bližšie k prírode.

Kedy ste začali s pestovaním a vytváraním záhrady na balkóne?

Začalo to z núdze cnosť. Naša záhrada pri Prahe má veľmi svahovitý terén s priepustnou pôdou, kde sa zelenine nedarí. Keďže máme relatívne veľký balkón, povedala som si, že ak nebudú paradajky v záhrade, budú aspoň na balkóne. Tak som pred tromi rokmi začala s pestovaním na balkóne. V Bratislave som mala kedysi kvetinový balkón, teraz mám vyslovene zeleninový.

Aký je rozdiel medzi pestovaním kvetov a zeleniny na balkóne?

Pri pestovaní zeleniny na balkóne alebo v kvetináčoch potrebujeme väčšie nádoby ako pri kvetoch. Kým kvety dobre prosperujú aj v menších kvetináčoch, zelenina vyžaduje viac výživy kvôli veľkým plodom, ktoré prináša. Na jednu rastlinu je ideálny kvetináč s objemom 20 – 25 litrov.

Môžeme pestovanie na balkóne považovať za dlhodobý trend alebo myslíte, že to vymizne?

Je to asi ako so všetkým – raz je väčší dopyt, raz menší. Osobne si myslím, že ľudia pestujú na balkónoch málo. Keď sa pozriem po sídlisku, vedela by som si predstaviť balkóny a okná zelenšie. Nebojte sa a skúste to, ak ste to ešte nikdy nerobili!

Kedysi sa na balkóne pestovali kvety a priesady, ktoré sme vysádzali do záhradky. Dnes už ľudia začínajú premýšľať inak. Presne tí, čo nemajú záhradku, si chcú niečo vlastné dopestovať aj na balkóne. A aj šľachtitelia to berú do úvahy, preto si už vieme kúpiť aj balkónové paradajky a uhorky – kompaktnejšie rastliny, ktorú sú husto olistené a prinášajú viac plodov.

Keď sa pozriem po sídlisku, vedela by som si predstaviť balkóny a okná zelenšie. Nebojte sa a skúste to, ak ste to ešte nikdy nerobili!

Sú veľké rozdiely medzi balkónom a záhradou?  

Rozdiely vyplývajú najmä zo samotného stanovišťa. Na balkóne je to doslova extrémne prostredie. Byty sa v lete prehrievajú, betón v meste počas dňa akumuluje teplo a v noci ho vypúšťa späť. Rastlinám sa tam ťažšie udržiava vlhkosť a kvetináče rýchlejšie vysychajú.

Ak nemáme zastrešený balkón alebo terasu, je dôležité zabezpečiť odtok vody z kvetináčov, aby sme zabránili preliatu. Naopak, ak máme balkón so strechou, nemôžeme sa spoliehať na zrážky. Ďalším rozdielom je obmedzený priestor pre korene, pretože rastliny nemôžu koreniť do hĺbky a šírky ako vo voľnej pôde v záhrade.

Čo pestovať na balkóne

Z ktorej úrody ste sa tešili najviac minulý rok? Čo vás najviac prekvapilo?

Minulý rok priniesol rôzne prekvapenia, pozitívne aj negatívne. Skúsila som pestovať okrem balkónových paradajok aj klasické odrody, ale sklamali ma. Čerešňová tyčková paradajka priniesla len málo plodov. Som zvyknutá zo záhrady na plný kôš a tu som zozbierala osem malých plodov. Rovnako celoročné jahody, ktoré síce plodia opakovane, ale nebolo ich dosť na koláč. Pri pestovaní na balkóne ide skôr o vychutnanie si maličkostí a čerstvosti plodov než množstva.

Veľkým prekvapením boli papriky, pri ktorých som nečakala, že dopestujem krásne veľké plody. Najviac ma však prekvapila obyčajná tyčková fazuľa. Vysadila som ju do nádoby pri stene a namiesto tyčiek použila špagáty na bielizeň. Fazuľa rástla veľmi rýchlo, plodila opakovane a neustále jej dorastali nové výhonky, asi 2,5 – 3 metre. Pomáhala som jej obtáčať sa a všade mi viseli fazule. 😊

 Čo bude podľa vás bodovať tento rok? Máte nejaké očakávania?

Tento rok chcem pokračovať v pestovaní tyčkovej fazuli, ktorú chcem presunúť do tieňa. Zdalo sa mi, že jej slniečko až tak nesvedčí. Zároveň chcem vyskúšať ačokču, menej známu plodinu pôvodom z Ameriky, ktorá je veľmi rozšírená medzi permakulturistami. Rastie podobne ako uhorka a tiež sa potrebuje ovíjať. Prináša malé zelené plody, ktoré sa v čerstvom stave, asi 2-3 centimetrové, pridávajú do šalátov, do leča alebo sa zavárajú na sladkokyslo. Spolu s fazuľou ju plánujem umiestniť na menej slnečnú časť balkóna, zatiaľ čo paradajky a uhorky pôjdu na tú slnečnú.

Aké druhy zeleniny alebo kvetov momentálne „fičia“?

Na balkónové pestovanie sú úžasné napríklad trhacie šaláty, dostupné sú dnes aj celoročné šaláty. Na jar ich umiestnime na slnečné miesto, v lete je lepšie presunúť ich do menej slnečnej časti, do tieňa alebo ich zložíme dole. Vyhla by som sa hlávkovým šalátom, na ktoré čakáme pomerne dlho a potom hlávku len zoberieme. Na rozdiel od trhacích šalátov, ktoré zbierame postupne. Z jednej rastliny mám asi 3-4 zbery a postupne ich olamujem.

Medzi kvetmi sú obľúbené najmä stredomorské rastliny, ako levandule, a stálicou sú muškáty. Sú rokmi overené a takmer nič ich nenapáda. Oleandre sú úžasné, ale môžu mať problém s prezimovaním. Nie každý vie, ako na to. Trendom je aj olivovník, ktorý začínajú ľudia vo veľkom pestovať. Existujú druhy, ktoré znesú mráz a pri našej slabej zime prezimujú na chránenom stanovišti. Všeobecne sú bylinky ďalším aktuálnym trendom. Výbornou bylinkou na balkón sú napríklad previslé rozmaríny.

Je pestovanie na balkóne dobrou alternatívou pre tých, ktorí by sa možno aj chceli vyblázniť, ale nemajú možnosť ísť do záhrady?

Určite áno. Poznám ľudí, čo pestujú na balkóne iba zeleninu. Ja sa snažím testovať rôzne plodiny. Pestujem reďkovky, kaleráby, šaláty a plodové zeleniny. Mám celoročné aj mesačné jahody. Niektorí cielene pestujú len niekoľkoročné papriky štipľavé, ako čínske a bobuľnaté, ktoré prezimujú. V tomto prípade je dobré mať zasklený balkón alebo studenšiu miestnosť v byte.

Moja známa mala klasické papriky na balkóne, na jeseň ich presunula do svetlej, ale chladnej chodby, kde ich zbierala až do decembra. Ešte pekne červenali. Neskôr ich trochu ostrihala, aby pomohla jej regenerácii a teraz ich opäť vykladá von. Zaujímavú inšpiráciu mi poskytol aj predavač v záhradníctve, ktorý mi ukázal fotky zo svojho zaskleného balkóna v garsónke v Pezinku. Nechal tam paradajky, ktoré počas zimy neplodili, ale už v apríli začali dozrievať, a tak sezónu ťahá až doteraz.

Pozrite si video z Monikinho balkóna

Odporúčané druhy rastlín na balkón

Ktoré druhy vysiať alebo vysadiť, pokiaľ chceme ísť na istotu a dosiahnuť úrodu?

Na balkóne sa určite osvedčia trhacie šaláty, ktoré sú nenáročné a dajú sa zbierať opakovane. Rovnako dobre klíčia aj reďkovky, pričom ich vňať môžeme využiť napríklad do pesta. Na balkóne pestujem bio verziu, čím viem využívať aj vňať, na rozdiel od kupovaných reďkoviek, ktoré môžu byť chemicky ošetrované.

Tiež som si tam nechala vysemeniť hviezdicu prostrednú, ktorá je považovaná aj za burinu. Kedysi sa jej hovorilo kuračka, lebo sa hádzala sliepkam, ktoré ju milovali. Je výborná ako prídavok do šalátov. Predpestovať si môžeme aj paradajky, či už balkónové alebo klasické odrody. Rovnako si vieme predpestovať aj uhorky, alebo si v máji kúpiť priesady paprík, uhoriek a vysadiť ich priamo na balkóne. Kaleráby sú ďalšou vhodnou voľbou, ich mladé listy vieme tiež spotrebovať.

Fazuľu som vysadila do nádoby pri stene a namiesto tyčiek použila špagáty na bielizeň. Pomáhala som jej obtáčať sa a všade mi viseli struky.

Čo týka byliniek, ktoré sa oplatí vysiať alebo kúpiť na balkón?

Pri bylinkách máme viacero možností. Napríklad ja uprednostňujem kúpu byliniek zo supermarketu, ktoré si na balkóne rozsadím z jednej rastliny. Doslova roztrhnem koreňový systém, samozrejme, opatrne, a vysadím na viac miest. Týmto spôsobom pestujem bazalku, pažítku, oregano, dokonca petržlen – kučeravý aj klasický. Pri bazalke je dôležité pravidelne zaštipovať vrcholky, aby sme zabránili jej kvitnutiu a ukončeniu rastu. Takto bazalka vydrží až do mrazov. Pažítka a petržlen tiež dorastajú postupne, takže z jednej rastliny získavame stále čerstvé bylinky.

A čo ovocné druhy?

Existujú zakrslé odrody ovocných stromov, napríklad broskýň, ktoré sú vhodné na balkón. Ja som si kúpila morušu, ktorá dorastie do výšky iba 1,5 metra alebo mini figovník. Treba však rátať s tým, že na jar sa síce tešíme z púčikov a krátkeho kvitnutia, ale potom trvá niekoľko týždňov až mesiacov, kým zaplodí. Na balkóne máme iba tú jednu paličku, ktorá prinesie iba niekoľko plodov, a to pri dobrej starostlivosti a hnojení.

Problémom môže byť aj časté zalievanie, keďže rastliny potrebujú veľký kvetináč a zálievku 2-3-krát do týždňa. Väčší zmysel to má podľa mňa na terasách alebo strešných terasách, ale na malom balkóne to môže byť menej efektívne. Naopak, zo zeleniny môžeme mať väčšiu radosť.

A okrasné rastliny? Sú dostupné napríklad kvety, ktoré priťahujú opeľovače alebo odpudzujú otravný hmyz?

Na balkóne sa výborne darí stredomorským bylinkám, ako sú levanduľa, rozmarín a šalvia. Tieto rastliny svojím kvitnutím lákajú opeľovače a zároveň ich vôňa odpudzuje dotieravý hmyz. Radosť mi robili aj opeľovače, ktoré našli môj balkón na 8. poschodí, ale objavili sa aj vošky, čo ma už tešilo menej. Našťastie ich bolo málo, podobne ako bzdôch, ktoré sa objavili na jeseň.

Jednou z najlepších rastlín, ktorá je pekná a láka veľa hmyzu, je kocúrnik. Kvitne opakovane a pomerne dlho, má nízky a rozložitý rast, takže sa hodí aj ako prevísajúca rastlina. Ja som ju kombinovala napríklad s kaleráboch, keď som si chcela dopestovať sadeničky. Pri kombinovaní rastlín je dôležité zvážiť ich požiadavky na vodu a svetlo. Podľa toho ich môžeme skombinovať do jedného kvetináča alebo vedľa seba.

Už to nie je iba o muškátoch, z ktorých si vyberáme červené, ružové alebo strakaté.

Aj keď muškáty stále ostávajú klasikou, dnes máme oveľa viac možností. Trvalky sa čoraz častejšie uplatňujú na balkónoch. Letničky sú výhodné, pretože nám kvitnú celé leto, ale aj trvalky, ako napríklad kocúrnik, ktorý prezimuje, sú skvelou voľbou. Niektoré rastliny môžeme pestovať aj na zlepšenie zdravia pôdy. Ak si na balkón berieme pôdu zo záhrady, môže obsahovať škodlivé háďatká. V takom prípade sú ideálnou voľbou aksamietnice, tradičné letničky a nechtík. Tieto rastliny nielen odpudzujú muchy a komáre, ale tiež vylučujú látky, ktoré obmedzujú výskyt háďatiek, čím pôsobia ako sanačné rastliny.

Radosť mi robili aj opeľovače, ktoré našli môj balkón na 8. poschodí, ale objavili sa aj vošky, čo ma už tešilo menej.

Stíhame ešte niečo vysadiť aj teraz?

Na začiatku sezóny sú v predaji priesady paprík, paradajok a uhoriek, čo nie je problém zohnať. Ak máte priestor na popínavé rastliny, môžete si na balkóne vytvoriť treláž alebo využiť špagáty na bielizeň. Ja som napríklad využila zábradlie na popínanie hrášku. Pokiaľ nestihnete balkónové uhorky, kľudne môžete vysadiť popínavé, ktoré môžete priviazať na treláž. Stále je možné vysievať uhorky aj v júni.

Fazuľa, ktorá je teplomilná, je ďalšou výbornou voľbou. Môžete vysievať ťahavú, pokiaľ jej poskytnete priestor na špagáte, alebo kríčkovú fazuľu, ktorú môžete vysievať opakovane. Vďaka jej kratšej vegetačnej dobe vám pomerne rýchlo poskytne plody a na konci júna ju môžete vysiať znova pre neskorší zber.

Výber kvetináčov na balkón

Aké druhy kvetináčov na balkón sú k dispozícii na trhu a na čo myslieť pri ich kúpe?

Pri výbere plastových kvetináčov je dôležité zvoliť mrazuvzdorné s ochrannou proti UV žiareniu. Vplyvom slnka a mrazov plast veľmi krehne a po 2-3 rokoch sa začne rozpadať. Výhodou je nádoba s dvojitým obalom.

Osvedčeným materiál je keramika, najmä terakota, ale majú jednu nevýhodu – sú ťažké. Pri veľkých kvetináčoch s vlhkým substrátom môže byť problém s nosnosťou, najmä na starších balkónoch. Plastové kvetináče sú ľahšie a lepšie sa s nimi manipuluje.

Farba kvetináčov je tiež dôležitá. Tmavošedé a sivé nádoby sú obľúbené, ale musíme si uvedomiť, že na slnečných miestach sa môžu prehrievať, čím sa zároveň prehrieva aj substrát a korene. Preto je lepšie voliť svetlé farby alebo klasickú terakotu. Ak chceme zachovať dizajn, môžeme slnečnú stranu zatieniť drevenou doskou. Na mojom balkóne si nepotrpím na estetiku a dala som tam kartón. Slniečko praží na kartón a korene sa mi tak neprehrievajú. Funguje to veľmi dobre.

Takúto formu zatienenia môžeme využiť bez ohľadu na farbu kvetináča?

Presne tak, bez ohľadu na farbu, lebo je pravdepodobné, že hlavne na juhu v horúčavách sa nám môžu aj svetlejšie kvetináče prehrievať.

Spomenuli ste terakotu aj plast. Celkom populárne v súvislosti so sivou farbou sú betónové kvetináče. Čo s nimi?

Betónové kvetináče sa väčšinou predávajú v menších rozmeroch, pretože betón je veľmi ťažký materiál. Väčšie kvetináče, ktoré vyzerajú ako betón, sú pravdepodobne vyrobené z plastu a len napodobňujú vzhľad betónu.

Čo sa týka skutočného betónu, neodporúčam ho na balkón, pretože betón je schopný nasiaknuť vodu, čo môže spôsobiť, že rastlinám bude odoberať vodu, ktorú potrebujú. Aj keď betónové kvetináče majú väčšinou svetlú farbu, môžu mať negatívny vplyv na koreňový systém rastlín. Ak sa rozhodnete pre betón, odporúčam to vyskúšať, ale osobne nemám s týmto materiálom skúsenosť.

Zálievka a odvodnenie

Prečo je odvodnenie kľúčové?

Väčšina rastlín, ktoré pestujeme, nie sú vodné a keď majú premokrené korene, voda tam stojí, môže to spôsobiť hnilobu. Táto hniloba sa môže preniesť aj na rastlinu a odumrieť celá.

Ak používame populárne samozavlažovacie kvetináče, nemusíme dávať drenážnu vrstvu, pretože rezervoár vody je už vytvorený. Ak však používame kvetináče bez odtokového otvoru, odporúča sa vložiť 5 cm vrstvu keramzitu, aby sa voda mohla zadržiavať. Túto vrstvu som si ja ešte zakryla bielou netkanou textíliou a až na to som nasypala pôdu, aby sa pôda neprepúšťala medzi drenáž a substrát.

A ešte jeden taký tip, čo som odpozorovala pri samozavlažovacích kvetináčoch. Nedopĺňajte priebežne vodu, aby ste udržali hladinu vody. Väčšina rastlín, najmä byliniek, uprednostňuje, keď pôda mierne preschne. Tieto kvetináče, pokiaľ vodu stále dopĺňame, majú tendenciu udržiavať substrát mokrý.

Ako docieliť, aby mali rastliny dostatok vlahy, keď nemáme samozavlažovací kvetináč? Platí to ako v záhrade, že polievame skoro ráno a neskoro večer?

Večerná zálievka je ideálna, ale je dôležité vyhnúť sa studenej vode. Radšej si naberme vodu ráno alebo počas dňa a dajme do tieňa na balkón, aby dosiahla izbovú teplotu. Večerná zálievka je dobrá preto, že rastlina si oddýchne od tepla, má čas nasať vodu a dobre sa hydratovať. Avšak v prípade extrémnych horúčav, hlavne ak máme menší kvetináč, je dobré zalievať aj ráno. Ak vidím, že rastlina začína vädnúť a pôda presychá aj ráno alebo dopoludnia, nečakám až do večera. Zároveň je dôležité polievať len na pôdu.

Inšpirovala som tiež metódou samozavlažovacích nádob olla a vymyslela si malý trik, ktorý spomaľuje odtekanie vody v kvetináči. Používam menší keramický kvetináč, ktorého dno zalepím črepom, a vložím do pôdy vo väčšom kvetináči. A aby sa voda príliš neodparovala a nepadal dovnútra hmyz, zakrývam ho podmiskou. Takto mám vo väčšej nádobe tri malé kvetináčiky, ktoré pri zálievke vždy naplním a oni pomalšie prepúšťajú vodu do pôdy. Tento systém zabezpečí, že koreňový systém má stále ideálnu vlhkosť. Počas sezóny sa rastliny rozrastú a väčšina koreňov sa sústredí okolo menšieho kvetináča.

Ako ochrániť balkónové rastliny v lete

Ako ešte vieme chrániť rastliny pred prehrievaním?

Na slnečnú stranu balkóna som nainštalovala plachtu. Tým som zabezpečila, aby slnko nedopadalo priamo na rastliny, ale bola tam dostatočná vzdušnosť. Bohužiaľ, posledné roky sme svedkami, hlavne na juhu Slovenska, že aj rastliny typické pre slnečné podmienky, ako paprika, paradajky, vinič, mávajú spáleniny zo slniečka.

Prehrievaniu koreňov predídeme zatienením celej rastliny?

Na ochranu koreňov stačí pritieniť len kvetináč. Ak máme kvetináč pri zábradlí, môžeme medzi kvetináč a zábradlie dať čokoľvek, čo bude slúžiť ako tieniaca vrstva. Najmä na viditeľnú, svetlú časť, kde priamo dopadajú lúče.

A keď sa v lete vyberieme, napríklad na dva týždne niekam preč?

Dva týždne sú asi veľa. Keď sme s manželom išli v auguste 2023 na týždeň preč, mala som obavy, ako sa moje rastliny popasujú s horúčavami. Očakávala som, že pri mojom návrate bude aspoň polovica rastlín mŕtva. Na internete sa mi podarilo objaviť samozavlažovací vak, ktorý som zavesila na balkón. Do tohto vaku sa zmestí 10 litrov vody a z neho ide malá hadička, ktorá dávkuje vodu postupne ku každému kvetináču. Pomocou kvapkovača som nastavila prietok tak, aby bol primeraný – nie príliš veľký, aby voda nevytekala príliš rýchlo. Tento systém je úplne bez elektriky a je veľmi praktický.

A plus, keď sme odchádzali, rastliny som ešte poriadne zaliala. No bála som sa, že by zase mohli odumrieť kvôli preliatiu, ale našťastie sa tak nestalo. Keď sme sa vrátili, niektoré rastliny síce začínali vädnúť, ale nakoniec to zvládli. Osvedčilo sa mi teda zatienenie kvetináčov, dodatočná zálievka samospádom z vaku a prvotné preliatie rastlín pred odchodom.

Hnojenie a škodce

Ako hnojíme záhradu na balkóne?

Rastliny na balkóne majú dostupný veľmi malý objem zeminy a živín. Problémom sú najmä bežné substráty, ktoré sú známe tým, že pomerne rýchlo sa z nich vyčerpajú živiny. Ja odporúčam používať prírodné hnojivá. Dnes sú dostupné rôzne kvapalné hnojivá vrátane špeciálnych na bylinky. Ak chceme pestovať plodovú zeleninu, je dôležité dbať na správny pomer živín, takže je dobré pridať hnojivo špeciálne na tieto rastliny. Ja som dokonca na jar vyhnojila aj tieto moje kvetináče granulovaným hnojom.

A čo škodce? Napádajú balkónovú záhradu rovnako ako našu bežnú záhradu?

Áno, bohužiaľ. Dokonca aj na ôsmom poschodí sa objavili vošky a pomerne často mám drobné roztočce, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, ale na listoch zostávajú biele bodky. Našťastie, dnes existujú rôzne biopostreky, väčšinou na báze olejov, ktoré vytvoria vrstvu na listoch a sťažuje hmyzu prístup k rastline. A dokonca, pri prezimovaní sa mi tiež objavili vošky, ktoré som sa snažila odstraňovať mechanicky. Ale keď ich je viac, je lepšie použiť biopostrek.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis rozhovoru spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: Ing. Monika Felixová, isifa/Shutterstock
Video: Ing. Monika Felixová
Zdroj: podcast Záhrada 

Ďalšie zaujímavé články

Týchto pár rád vám pomôže dopestovať krásne jahody aj na balkóne či terase V čom spočíva tajomstvo krásnej levandule na balkóne Záhrada nie je potrebná! Skvelý spôsob, ako si dopestovať marhule na balkóne Vitamíny z balkóna – brusnice sú ideálne na pestovanie v nádobách Osviežte balkón kvetinami, ktoré vydržia dlhé roky Balkón sa môže zelenať aj počas chladných dní