Krásne ruže ohrozí zlá starostlivosť. Vyvarujte sa tomu

  • 10.06.2017

Dnes už je k dispozícii množstvo prípravkov na ochranu ruží, no vždy by sme mali zvážiť, aký postup zvolíme a aký prípravok použijeme. Často pomôže aj kombinácia dvoch postupov.

Choroby, škodcovia a ochrana ruží

Červená škvrnitosť listov ruží (antraknóza – Elsinoë rosarum)

Pri tejto chorobe sú škvrny okrúhle, červeno lemované so svetlým stredom.
Ochrana: Náchylné odrody striekame od začiatku mája preventívne tými istými prípravkami ako u čiernej škvrnitosti.

Sivá hniloba (Botrytis cinerea)

Prejavuje sa najmä za vlhkého počasia na okvetných lístkoch ruží ako rôznofarebné škvrny, puky sa nerozvíjajú, hnednú a pokrývajú sa sivým povlakom. Za dlhého daždivého počasia sa prejavuje i na mladých výhonoch. Za sucha sa nevyskytuje.
Bioochrana: Odstránime všetky napadnuté časti ruží a postriekame výluhom z cesnaku alebo prasličky.

Bakteriálna nádorovitosť (Agrobakterium tumefaciens)

Prejavuje sa nádormi na koreňoch, koreňových krčkoch i v mieste očkovania, niekedy i na nadzemných výhonoch. Choré rastliny odstránime a pôdu na danom mieste dezinfikujeme alebo tam prestaneme ruže pestovať na 4 – 5 rokov.
Mrazové poškodenie počas zimy sa môže prejaviť aj postupným odumieraním výhonov počas nasledujúcej vegetácie.

Ochrana: Pestovanie mrazuvzdorných odrôd, vyvážená výživa, dobrý zdravotný stav rastlín počas roka, správny rez a tesne pred zimou k ružiam prihrnúť pôdu, lepšie kompost, v zime prekryť kríky chvojinou.

Ruža

Škodcovia a ochrana proti nim

Vošky

Je ich veľa druhov, ale najčastejšie sa na ružiach vyskytujú vošky zelené, ktoré cicajú na listoch, pukoch, koncoch výhonov. Veľmi rýchlo sa množia, najmä za teplého a suchého počasia.
Bioochrana: Najjednoduchšie je spláchnuť ich silným prúdom vody, ale citlivé sú i na vodné roztoky zmáčadiel či mydla, výrazne nám ich pomáhajú likvidovať lienky alebo zlatoočky obyčajné, dajú sa využiť aj parazitické osičky nasadené zo zakúpených prípravkov, ako sú Aphilin či Ervipar.

Odborník radí: Ak vysadíme medzi ruže levanduľu, tak bude odpudzovať mravcov i vošky.

Klasická ochrana: Môžeme použiť selektívny prípravok ničiaci len vošky, ktorý je aj hĺbkový a neškodný pre včely Pirimor 50 WG v koncentrácii 0,05 – 0,075 %, s čakacou dobou 1 deň, alebo kontaktný prípravok Karate Zeon 5 CS v koncentrácii 0,03 %, ktorý je tiež neškodný pre včely, s čakacou dobou 3 dni. Čím skôr po zistení výskytu vošiek striekame, tým je účinok istejší.

Piliarka drobná (Blennocampa pusilla)

Kladie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stáčajú. Pri premnožení oslabuje ružový ker. Za rok má len jednu generáciu.
Bioochrana: Pri zistení rúrkovito stočených listov ich otrháme a spálime; proti piliarkam môžeme použiť aj vratičový odvar (30 g sušeného vratiča zalejeme 1 litrom vody, necháme 24 hodín macerovať, potom 20 minút varíme a po vychladnutí scedíme a skoro na jar hneď striekame).
Chemická ochrana: Pri opakovanom premnožení piliarky už v poslednej dekáde apríla s opakovaním po 14 dňoch kontaktným prípravkom neškodným pre včely Karate Zeon 5 CS v koncentrácii 0,03 %, s čakacou dobou 3 dni.

Ruža
V boji proti voškám zasahujeme hlavne proti mravcom.

Hrčiarka ružová (Diplolepis rosae)

Napáda predovšetkým botanické ruže, na ktorých vytvára veľké strapaté hálky. Odolnejšie sú ruže s tuhším listom.
Ochrana: Prednostne pestujeme odolnejšie ruže, najúčinnejšia ochrana je ihneď pri vzniku hálok – mechanicky ich odstránime a spálime.

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)

Je drobný akoby pavúčik, ktorý cicia na spodnej strane listov. Rýchlo sa množí, za rok má často až 8 generácií pri dobrých podmienkach, čo je teplota nad 22 °C a vlhkosť pod 70 %, teda za plného leta. Podporuje ho nadbytok dusíka a nedostatok draslíka a vápnika v rastlinách. Pri premnožení dokáže ruže silne oslabiť.
Bioochrana: Na začiatku liahnutia lariev roztoča môžeme použiť žihľavový zákvas (85 g suchej žihľavy zalejeme 5 litrami vody a necháme v teple 4 dni kvasiť, scedíme a opakovane postrekujeme v zriedení 1 : 20); pôsobí aj proti voškám; v skleníku môžeme použiť aj prípravok Spical obsahujúci dravého roztoča Amblyseius californicus alebo Spidend obsahujúci parazitickú osičku Feltiella acarisuga.
Klasická ochrana: Robí sa čo najskôr po zistení roztočov pre včely neškodnými prípravkami, ako napríklad kontaktným prípravkom Apollo 50 SC v koncentrácii 0,04 %, ktorý má čakaciu dobu 5 dní, alebo hĺbkovým prípravkom Nissorun 10 WP v koncentrácii 0,08 %.

Chrobáky na ružiach
Hlavne v teplom počasí trpia listy ruží požerom.

Puklice (Coccidae) a štítničky (Diaspididae)

Občas sa na ružiach vyskytnú aj puklice (Coccidae) a štítničky (Diaspididae), ktoré cicajú šťavy z letorastov a sú zvrchu chránené voskovým štítkom. Pri premnožení silne oslabujú ruže.
Bioochrana: Silne napadnuté časti odstránime a spálime; používame tiež opakovaný postrek papraďovým macerátom (5 g suchých listov zalejeme 0,5 l vody a necháme vylúhovať 24 hodín); skoro na jar po vyrašení listov striekame v zriedení 1 : 10, v lete 1 : 20; najmä v skleníku tiež môžeme využiť komerčné prípravky, ako napríklad dravého roztoča Typhlodromus pyri alebo prípravok Leptopar – parazitickú osičku Leptomastix dactylopii.

Minikrís šípkový (Typhlocyba rosae)

Pomerne skoro na jar vytvára veľké množstvo drobných svetlých bodiek na listoch, ktoré neskôr pokrývajú celú plochu listov, tie žltnú a opadávajú. Silne tak oslabuje napadnutú rastlinu. Najviac sú poškodzované ťahavé ruže, ktoré rastú na suchých výslnných a bezveterných stanovištiach, napríklad pri stene. Larvy i dospelý hmyz cicajú listy zospodu. Prvá generácia sa liahne z jesenných vajíčok v máji až v júni. Pri vyrušení hmyz odskakuje a prelieta na susedné listy. Vajíčka kladie aj na iných rastlinách, ale druhá generácia sa zasa vracia na ruže.
Ochrana: Rovnaká ako u piliarok.

Občas sa na ružiach vyskytnú aj veľkí chrobáci listokaz záhradný (Phyllopertha horticola) alebo zlatohlávok zlatý (Cetonia aurata), ktorí poškodzujú ružové puky i kvety. Tie jednoducho strasieme do plachty a odnesieme ďalej do lesa.

Ruže
Kondíciu ruží zvýšime pravidelným rezom odkvitnutých kvetov.

Ruža je dieťa slnka

Ruža je dieťa slnka a na ňom sa jej darí najlepšie. Ak jej ho doprajeme, je najzdravšia, najvitálnejšia a najbohatšie kvitne a bohato nás obdarúva i svojou intenzívnou vôňou. Jej kvety sa najlepšie rozvíjajú pri teplote 15 – 22 °C. Keďže botanických druhov ruží je veľa a odrôd mnohonásobne viacej, každý si u nás, nech ich pestuje v akejkoľvek klimatickej polohe, nájde tie svoje, ktorým sa uňho bude dobre dariť. Medzi ružami totiž nájdeme vyslovene teplomilné, ale i také, ktoré znášajúce tvrdšie prírodné podmienky. Menej im svedčia mrazové doliny, veterné a daždivé stanoviská. Najlepšie sa im darí v hlbších hlinitopiesčitých až hlinitých pôdach dobre zásobených humusom s primeraným obsahom živín a pôdnou reakciou pH 6,0 – 7,2.

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, archív
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku