3 najčastejšie škodce v skleníku a ako nad nimi zvíťaziť

  • 07.06.2017

Skleníky a fóliovníky predlžujú pestovateľskú sezónu často na celý rok, takže zdravé zeleninové vitamíny možno konzumovať prakticky bez klimatického obmedzenia. Toto pestovateľsky ideálne prostredie je však zároveň vhodné aj pre mnohé škodce, ktorým by sa vo vonkajších podmienkach záhrady buď veľmi nedarilo, alebo by tam ani neprežili.

Skleník viktoriánskeho typu

Keďže v skleníkoch pestujeme i rýchlime väčšinou tú najkrehkejšiu a rýchlozrejúcu zeleninu, nie je veľká šanca používať klasické ochranné prostriedky s dlhšou ochrannou lehotou. Preto uprednostňujeme prírodnejšie postupy ochrany – živočíšnych predátorov, aktívne predátorské huby, či rastlinné ochranné výťažky. Medzi najbežnejšie a najnebezpečnejšie škodce skleníkových rastlín patria strapky, vošky a molice.

STRAPKY

Ide o drobný, 1,5 – 2 mm dlhý pohyblivý štíhly hmyz, často sa vyskytujúci na spodnej strane listov, prípadne i v kvetoch. Napadnuté časti rastlín sú najprv striebristo lesklé, nepravidelne škvrnité, s drobnými čiernymi hrčkami trusu. Neskoršie silne napadnuté miesta nekrotizujú. Strapky prezimujú ako dospelé jedince hlavne v povrchových vrstvách pôdy a v zostatkoch rastlín. Podľa druhu majú do roka 1 až 7 generácií. Vývoj strapky tabakovej trvá pri 25 °C na uhorkách asi 15 dní a jedna samica nakladie asi 20 vajíčok. Skleníkové teplomilné druhy sú schopné sa v skleníkoch množiť celý rok a majú až 12 generácií za rok.

Strapky

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce druhy strapiek patrí strapka tabaková-záhradná (Thrips tabaci), strapka západná (Frankliniella occidentalis), strapka hrachová (Kakothrips robustus) a Thrips angusticeps.

Strapky škodia:

  • priamym cicaním rastlinných štiav na uhorkách, cibuli, fazuli, hrachu, kapuste, rajčinách i paprike,
  • spôsobujú deformáciu listov i plodov,
  • oslabujú rastliny, ktoré sú potom náchylnejšie na ďalšie ochorenia,
  • znižujú úrodnosť a kvalitu zeleniny, môžu prenášať vírusové ochorenia.

Strapky na uhorkách

Väčšinou sa tu vyskytujú strapky tabakové a západné, ktoré pri premnožení silne poškodzujú porasty uhoriek, čo významne ovplyvní aj ich plodnosť. Pri prvých výskytoch strapiek treba použiť ako biologickú ochranu špeciálne dravé roztoče Amblyseius cucumeris alebo ploštice z rodu Orius, prípadne postrek na báze predátorskej huby Verticillium lecanii. Z moderných prípravkov sa často používajú postreky na báze olejov.

Poškodenie strapkami

Strapky na šaláte

Škodia najmä strapka tabaková a Thrips angusticeps, ktoré hlavne v lete po dozretí obilnín robia masívne nálety na zeleninu. Škodia dospelé jedince i larvy. Ochranu komplikuje skutočnosť, že prelet strapiek z obilnín a tráv trvá pomerne dlho, takže sa skôr uplatní biologická ochrana kombinovaná s modrými lepovými doskami.

Prevencia

  • sústavné odstraňovanie napadnutého a odumretého rastlinného materiálu zo skleníka,
  • pravidelná dezinfekcia skleníka pred začiatkom vegetačného obdobia,
  • hlbšie rýľovanie – povrchovú vrstvu s prezimujúcimi strapkami treba dostať do pôdy tak hlboko, aby ich to zahubilo,
  • udržiavať aspoň 50 m vzdialenosť od plôch s ich hostiteľskými rastlinami, odkiaľ by prilietali (od obilnín a nekosených tráv),
  • veľmi dôležitá je kontrola zdravotného stavu nakupovaných rastlín,
  • vetraním skleníkov udržiavať optimálnu, ale nevysokú teplotu a vlhkosť ovzdušia,
  • pokiaľ to rastlinám neškodí, tak aspoň občas prudkejšia závlaha postrekom.

Nechemická ochrana

Biologická a nechemická ochrana

  • hneď na začiatku pestovania je vhodné vyvesiť modré lepové dosky,
  • na priamu ochranu pred strapkami môžeme využiť napríklad:
    – dravé roztoče z rodov Amblyseins a Typhlodromus,
    – dravé ploštice z rodu Orius,
    – zlatoočky, lienky, ale i dravé strapky z čeľade Aeolothripidae,
  • strapky ničia aj entomopatogénne huby z rodov Lecanicillium, Beauveria, Metrhizium, Entomophthora,
  • huba Neozygites parvispora je schopná koncom leta a na jeseň zlikvidovať populáciu strapiek za niekoľko dní,
  • v skleníkoch sa koncom leta prirodzene vyskytuje aj vysoko virulentný druh huby Entomophthora thripidum,
  • na likvidáciu ohnísk strapky môžeme použiť i komerčný postrek na báze huby Lecancillium leconii,
  • biologické preparáty sú tu často výhodnejšie – nielenže sú pre nás a prírodu menej nebezpečné ako chemické insekticídy, ale aj preto, že napr. strapka západná je voči mnohým insekticídom rezistentná,
  • dnes sú z týchto biologických prípravkov obchodne dostupné najmä:
    – THRIPANS – Amblyseius degenerans – dravý roztoč,
    – THRIPEX – Amblyseius cucumeris – dravý roztoč,
    – THRIPOR 1 – Orius insidiosus – dravá bzdocha,
    – THRIPOR 2 – Orius laevigatus – dravá bzdocha,
    – THRIPOR 3 – Orius majusculus – dravá bzdocha.

VOŠKY

Hoci je to len drobný, 1 – 4 mm dlhý, na pohľad bezbranný cicavý hmyz, predsa len je to veľmi nebezpečný škodca. Je to dané jednak jeho až explozívnym množením sa, a tým i rýchlou selekciou populácie, a jednak jeho rezistenciou voči herbicídom. Nymfy i dospelé jedince vošiek tak intenzívne vyciciavajú rastlinné šťavy, že výrazne oslabia odolnosť napadnutej zeleniny a narušia i rovnováhu rastových látok. Výsledkami sú zabrzdený rast, deformácie až strata plodnosti či odumretie rastliny.

Vošky

Okrem toho sú vošky prenášačmi vírusov, ktoré zeleninu znehodnocujú. Masový výskyt vošiek podporuje teplé a suché počasie, ale veľmi horúce leto ich zasa redukuje. Vošky sa môžu vyvíjať na jednom druhu rastlín, ale častejšie majú viacerých hostiteľov, čo tiež podporuje prenos vírusov.

Z prezimujúcich vajíčok na zimných hostiteľoch sa na jar liahnu živorodé bezkrídle samice, ktoré zakladajú aj ďalšie 2 až 3 generácie bezkrídlych vošiek. Tu sa nakoniec vyvinú aj okrídlené samice preletujúce na letné hostiteľské rastliny (na ovocné stromy, ale aj zeleninu), kde opäť bez oplodnenia a živorodo zakladajú nové kolónie. Koncom leta a na jeseň sa objavia okrídlené pohlavné jedince, ktoré po spárení nakladú na zimné hostiteľské rastliny zimné vajíčka.

Vošky na liste

Nechemická ochrana

  • hygiena, odstraňovanie napadnutých, ťažko poškodených a odumretých rastlín,
  • nakupujeme len zdravé a silné sadenice, prípadne zdravý substrát,
  • sústavne sledujeme zdravotný stav rastlín a už pri prvom výskyte vošiek zasiahneme,
  • hneď nasadíme predátora v kombinácii so žltými lepovými tabuľkami,
  • vošky poškodzuje silnejší prúd čistej vody, ktorý pri závlahe použijeme aspoň občas, ale pomáha i postrek vodou s prídavkom zmáčadla – napríklad s výluhom zo saponínových rastlín alebo s tekutým či obyčajným mydlom,
  • využiť môžeme tzv. systém Banker plants – prenesieme mladé obilie napadnuté voškami, kde sa zároveň prirodzene nachádzajú aj predátory vošiek. Výsledkom je, že obilné vošky zeleninu nenapadnú, ale predátori na ňu prejdú a zničia vošky, ktoré na nej doposiaľ žili.
  • v prírode sa nachádzajú mnohí ničitelia vošiek (napríklad dravá bzdocha, lienky, voškomar, dravý byľomar či zlatoočka), ktorí môžu byť našimi pomocníkmi, ak ich nezahubíme širokospektrálnymi insekticídmi,
  • z komerčných biologických prípravkov sú k dispozícii:
    = APHIDAMIA – Hippodamia convergens – dravá lienka,
    = APHIDEND – Aphidoletes aphidimyza – parazitická osička,
    = APHILIN – Aphelinus abdominalis – parazitická osička,
    = APHIPAR – Aphidius colemani – parazitická osička,
    = ERVIPAR – Aphidius ervi – parazitická osička,
    = CHRYSOPERLA CARNEA – zlatoočka obyčajná.

MOLICE

Molice

Tento drobný, asi 2 mm dlhý lietavý hmyz je charakteristický tým, že sa zhromažďuje na spodnej strane listov vrcholových častí rastlín vo forme kukiel, z ktorých pri dotyku prudko vyletujú roje bielych molíc. Na skleníkovej zelenine sa vyskytujú hlavne molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum) a molica tabaková-bavlníková (Bemisia tabaci), občas aj molica laštovičníková (Aleurodes proletella).

Molice patria medzi najúpornejšie škodce, napádajú hlavne skleníkovú zeleninu ako rajčiny, papriky, baklažány, uhorky, ale i karfiol, brokolicu, kel a ružičkový kel. Neškodia len cicaním rastlinných štiav, teda oslabovaním rastlín či usádzaním hubovej černe na molicami vylučovanej medovici – najviac škody narobia prenášaním rastlinných vírusov. Molica skleníková prenáša len niekoľko druhov, zatiaľ čo molica tabaková viac ako 25!

Škodce v skleníku

Vývojový cyklus

Molica tabaková i skleníková u nás prezimuje len v chránených uzavretých priestoroch. Pri teplote −3 °C prežijú vajíčka molice skleníkovej viac ako 15 dní, ale pri teplote −6 °C už len 5 dní. Molica tabaková nie je v žiadnom štádiu schopná prežiť teploty pod 0 °C (a to ani krátkodobo). Z vajíčok (ktoré sú v prípade molice skleníkovej 1. – 2. deň biele, potom tmavohnedé až čierne a v prípade molice tabakovej sprvu žltozelené, neskoršie svetlohnedé) sa počas 4 až 10 dní vyliahnu larvy. Prvý larválny instar je pohyblivý, ďalšie tri sa usadzujú. Potom sa larva mení na štítkovité pupárium a až z neho sa liahne dospelý jedinec. Pupária molice skleníkovej sa podobajú na sardinkovú konzervu – sú ploché.

Molice potrebujú na svoj správny vývoj vlhkosť ovzdušia 75 – 80 %, ale ešte podstatnejší vplyv má teplota. Molica skleníková sa na rajčinách pri teplote 20 °C vyvíja 32 dní, pri 30 °C len 26 dní. Keďže molica tabaková je teplomilnejšia, na paradajkách sa pri teplote 20 °C vyvíja až 39 dní, pri 30 °C už len 18 dní. Jedna samica molice tabakovej môže naklásť až 220 vajíčok, zatiaľ čo molica skleníková nakladie až 670 vajíčok.

Molice na liste

Ochrana

Preventívna ochrana je v zásade taká istá ako pri strapkách. Ako biologický predátor sa využíva osička Encarsia formosa – napadnuté pupária molice skleníkovej sú sfarbené do antracitovočiernej a sú nepriehľadné. Pupária molice tabakovej napadnuté touto osičkou sú hnedé a znútra presvitá farba parazitoida. Ak sú však molice skleníkové napadnuté osičkou Encarsia eremicus, tak sú pupária žlté a temer transparentné, zatiaľ čo pupária molice tabakovej sú tiež žlté, ale viac priehľadné. Tieto osičky sa obyčajne pri ochrannom nasadení kombinujú so žltými lepovými doštičkami.

Z komerčnej ponuky môžeme použiť niektorého zo živočíšnych predátorov ako napr.:

  • EN – STRIP – Encarsia formosa (moličiar skleníkový) – parazitická osička,
  • ERCAL – Eretmocerus eremicus – parazitická osička,
  • MIRICAL – Macrolophus caliginosus – dravá bzdocha,
  • SPIDEX – Phytoseiulus persimilis – dravý roztoč.

Postreky proti cicavému hmyzu si môžete vyrobiť aj doma. Recepty nájdete v článku Domáce prípravky proti škodcom v skleníku .

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív, wiki
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku