Ako zlepšiť kvalitu pôdy v záhrade? Vyskúšajte zelené hnojenie!

Zelené hnojenie je metóda hnojenia pôdy pomocou živých rastlín, ktorá je maximálne šetrná k životnému prostrediu.

Krásna záhrada so skleníkom

Dodáme ňou do pôdy nielen základné živiny, ale vylepšíme aj jej štruktúru a hospodárenie s vodou. Obrábaná pôda, ktorá každoročne prináša úrodu, sa časom vyčerpá. Nielenže pozberáme plody či semená, zvyčajne odstránime aj všetky pozberové zvyšky rastlín.

Pri hnojení chemickými látkami, takzvaným NPK (dusík, fosfor a draslík), síce dodáme do pôdy základné živiny, ale nevylepšíme vôbec jej štruktúru, ktorá je dôležitá napríklad aj pre dobré prijímanie a udržiavanie vody. Ideálna na pestovanie je jemná drobnohrudkovitá štruktúra, keď sa pôda sa v rukách rozpadá na malé hrudky, za mokra nie je mazľavá a za sucha sa nerozpadá na prach.

Záhrada so slnečnicami a zeleninou

Výborný spôsob, ako do pôdy vrátiť, čo sme z nej v podobe úrody vzali, je kompost a hnoj. Ak nemáme ani jedno, ani druhé, ponúka sa ďalšie riešenie v podobe spomínaného zeleného hnojenia. Ako funguje? Na záhon, ktorý práve nevyužívame, vysejeme rýchlorastúce rastliny, ktoré za niekoľko týždňov pokosíme a zapracujeme do pôdy. Organická hmota sa v nej do ďalšieho výsevu rozloží a oživí sa aj pôdny život.

Mohlo by vás zaujímať: Ako si vyrobiť záhradný kompostér

Kedy takto hnojiť?

Najčastejšie sa rastliny zeleného hnojenia vysievajú do záhona po zbere prvej úrody, napríklad hrášku, cibule, cesnaku, čiže na miesta, ktoré by inak ostali až do ďalšej jari nevyužité. Vhodný termín je od júla do septembra (aj podľa počasia).

Druhou možnosťou je skorá jar pred výsadbou plodovej zeleniny, ako sú uhorky, rajčiny alebo papriky. Vysievame hneď, ako to počasie dovolí a nehrozia väčšie mrazy, porast môžeme na začiatok zakryť netkanou textíliou. Na jar dodržíme pravidlo, že cieľové rastliny môžeme vysádzať zhruba 3 týždne po zapracovaní zelenej masy, aby sa aspoň čiastočne stihla rozložiť a naštartovať pôdny život. Čiže ak je približný termín výsadby 15. máj, rastliny skosíme a zapracujeme do pôdy v tretí aprílový týždeň.

Zelené hnojenie

Čo sa vysieva?

Rýchlorastúce nenáročné rastliny, ktoré vytvoria v krátkom časovom úseku veľké množstvo biomasy. Skosíme ich najneskôr v čase kvitnutia, aby sa nevysemenili a neostali v pôde ako burina. Mnohé z nich, napríklad repka či facélia, sú aj výrazne medonosné. Iné (hrach a rôzne ďateľoviny) majú na hľúzkach nitrifikačné baktérie, ktorými pôdu obohacujú o dusík. Z tých známejších sa používajú aj horčica či pohánka. Dá sa vysiať jeden druh alebo si pripravíme či zakúpime zmes. Keďže zmes obsahuje dva a viac druhov, môže byť pre pôdu väčším prínosom, lebo sa do nej dostanú rôznorodejšie látky v porovnaní s jednodruhovým výsevom.

Facélia

Striedanie druhov

Pri voľbe druhu na zelené hnojenie myslíme na to, aby sme predchádzali šíreniu chorôb a škodcov a zabránili ďalšiemu vyčerpaniu pôdy. Každá rastlina totiž čerpá z pôdy málinko odlišný pomer živín a tiež zanecháva v pôde trochu iné látky. Preto sa napríklad po skorom kalerábe vyhneme repke a horčici z čeľade kapustovité a vysievame napríklad hrach z čeľade bôbovité. Rovnako, ak vieme, čo budeme v záhone najbližšie pestovať, vyberieme na zelené hnojenie inú čeľaď.

Druhým dôvodom striedania čeľadí sú choroby a škodce. Napríklad na hlúbovinách z čeľade kapustovité sú zo škodcov rozšírené najmä skočky a molice, z chorôb baktériová nádorovitosť koreňov. Ak vysejeme po skorej kapuste, na ktorej sme zaznamenali niektorého škodcu, horčicu alebo repku, je pravdepodobné, že sa zelené hnojenie stane ich domovom a množiarňou. A to nechceme.

Zelené hnojenie

Ako postupovať?

Zo záhona pozbierame úrodu a odstránime pozberové zvyšky aj burinu. Keďže pôda bola na jar intenzívne skyprená, stačí ju teraz skypriť iba zľahka pomocou motyky či hrablí. Povrch urovnáme a pohrabeme. Ideálne je vytypovať si termín výsevu, keď sa blíži zmiernenie letných horúčav a prirodzené zrážky, aby sme sa vyhli polievaniu a vysychaniu. Každý rok aj každý kraj je iný, niekde to môže byť polovica augusta, inde začiatok septembra. Semená pomerne nahusto rozhodíme na povrch pôdy a následne jemne utlačíme, podobne, ako keď vysievame trávnik.

Na zabezpečenie lepšieho vyklíčenia a udržania vlahy v pôde môžeme menší záhon prikryť bielou netkanou textíliou, ktorú po okrajoch zaťažíme kameňmi alebo starými tehlami. Keď porast narastie na cca 5 cm, netkanú textíliu odoberieme. Pokosíme vo výške približne 20 cm. Necháme asi deň zavädnúť na mieste a potom zarýľujeme či inak zapracujeme do pôdy. Urobíme tak ešte na jeseň, aby sa rastliny v pôde stihli aspoň čiastočne rozložiť. Ak máme vhodný mechanizmus na kosenie vyššieho porastu, rastliny môžeme ponechať na mieste aj dlhšie, ako neskorú pastvu pre včely.

Zelené hnojenie

Rastliny vhodné na zelené hnojenie

Horčica biela

Horčica biela (Sinapis alba) je rastlina z čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Nesadíme ju pred ani po plodinách z tejto čeľade, ako je kapusta, kaleráb, brokolica, karfiol, ale aj rukola, reďkovka a žerucha. Vhodná do suchších pôd. Dorastá až 120 cm, preto ju nenechávame dorásť až do kvetu.

Kvet horčice bielej
Horčica biela

Ďatelina purpurová

Ďatelina purpurová (Trifolium incarnatum) je jednoročná bylina z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Je veľmi vhodná ako zelené hnojenie na plochách, kde potrebujeme vysoké množstvo živín, napríklad pred plodovou zeleninou. Dorastá do výšky cca 50 cm a jej kvety sú medonosné.

Ďatelina purpurová
Ďatelina purpurová

Peluška jarná

Peluška jarná (Pisum sativum convar. speciosum) je názov pre takzvaný hrach siaty pravý kŕmny. Má fialkové kvety a tmavé semená. Patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae ) s nitrifikačnými baktériami na korienkoch, preto je vhodná pred náročnú zeleninu, ako je plodová. Vhodná aj do chudobných a vlhších pôd i do chladnejších polôh.

Peluška jarná
Peluška jarná

Facélia vratičolistá

Facélia vratičolistá (Phacelia tanacetifolia) patrí do čeľade borákovitých (Boraginaceae). Ide o nenáročný druh najmä do teplých oblastí, dorastá od cca 50 do 80 cm a je výrazne medonosná. Z tejto čeľade pestujeme bylinky, napríklad borák lekársky alebo kostihoj lekársky.

Facélia vratičolistá
Facélia vratičolistá

Pohánka jedlá

Pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum) je rastlina z čeľade stavikrvovitých (Polygonaceae), kam z pestovaných patrí rebarbora. Hodí sa prakticky pred a po každej zelenine. Podľa podmienok prostredia dorastá od cca 40 do 70 cm. Je citlivá na mráz. Ide o dobrú medonosnú rastlinu.

Pohánka jedlá
Pohánka jedlá

Repka olejka

Repka olejka (Brassica napus) z čeľade kapustovitých (Brassicaceae) je známa žlto kvitnúca a medonosná rastlina mnohých polí. V mladom stave sa používa aj ako zelené hnojenie. Kvôli škodcom sa vyhneme hriadkam, kde pestujeme kapustoviny, rukolu, chren, prípadne, ak sa v blízkosti nachádza repkové pole.

Repka olejka
Repka olejka

 

Text: Daniel Košťál, Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok

    avatar