Martin Čurda radí: Aký materiál použiť na chodníčky, aby vydržali dlhšie ako jednu sezónu?

V okrasnej záhrade sme si vytvorili chodníčky medzi trvalkovými záhonmi, aj okolo okrasného jazierka. Najskôr sme ich vyskúšali vytvoriť z riečneho štrku, ale deti ho rozsýpali po trávniku už len chodením. Nahradili sme ho mlatom, ktorý často propagujete, ale po pol roku sme ho museli vymeniť, lebo ho letné lejaky takmer úplne vymyli. Teraz tam máme kamennú drvinu, je to trochu lepšie, ale stále sa to roznáša po záhrade, najmä keď sa deti bláznia. Viete nám poradiť niečo, čo by vydržalo dlhšie ako jednu sezónu? 

Záhradný chodníček z veľkých kameňov obklopený farebnými kvetmi a bujnou zeleňou
Chodníčky v záhrade by mali vydržať viac ako jednu sezónu. Foto: iStock

Predpokladám, že nechcete betónovať alebo ukladať zámkovú dlažbu – teda aspoň mám taký dojem z materiálov, ktoré ste vyskúšali doposiaľ. Súhlasím, tiež nie som fanúšik masívneho betónovania v záhrade a chápem, že dlažba na veľkú plochu je aj veľkou investíciou.

Na druhej strane, sypké materiály majú skvelú a po celej ploche priebežnú priepustnosť pre vodu i plyny. Vďaka tomu, že ich len sypete a nebetónujete, nezaťažujete pôdu a nemeníte jej pH v bezprostrednej blízkosti chodníka.

Okrúhly riečny štrk je však dosť nešťastná voľba na pochôdznu plochu, pretože okrúhle kamienky akosi prirodzene „utekajú“ pod nohami a ešte aj „vyskakujú“ z chodníka von.

Mláto je skvelý materiál, kedysi sa masívne využíval v historických záhradách a parkoch. Ide vlastne o kamenivo jemnej frakcie (0 až 4 mm) vápenitej povahy, ktoré sa do seba pekne zakliesni a v dôsledku vzdušnej vlhkosti prirodzene spojí, pričom si zachová veľkú mieru priepustnosti. Treba však spraviť dostatočne hrubý podklad a ani na hrúbke vrstvy mláta netreba šetriť. Aj tak sa však neraz stane, že prudké lejaky povrch poškodia. Nuž, kedysi boli vzácne, dnes sú „monzúny“ bežné už aj u nás.

Kamenná drvina je celkom dobrá alternatíva, ak je jemnej frakcie – od veľkosti kamienkov 4 – 8 mm po veľkosť 8 – 16 mm, v niektorých prípadoch aj 16 – 32 mm. Ostrohranné kamienky sa do seba zakliesnia a umožnia tak pohyb po relatívne stabilnom povrchu. Ten však musí byť v prípade terénu mierny, nie prudký, ak po takejto ploche behajú deti či zvieratá, a navyše – často sa stane, že kamienky „odskočia“ aj mimo pochôdznej plochy.

Záhradná cestička z kamenných dlaždíc v medzi záhradnými kvetmi a rastlinami vedúca k drevenej chatke
Sypké materiály majú skvelú a po celej ploche priebežnú priepustnosť pre vodu i plyny. Foto: iStock

Ako to riešime pri realizáciách záhrad?

Toto pri našich realizáciách riešime často tým, že makadam alebo kamennú drvinu na pochôdzne plochy nerozprestrieme len tak na voľno. Na podkladovú vrstvu, ktorá je hrubá približne 8 – 10 cm a je tvorená hrubšou frakciou – napríklad veľkosťou kameniva 16 až 32 mm, uložíme pláty zatrávňovacích tvárnic z HDPE. Tie majú na spodnej strane pripevnenú priepustnú textíliu tak, aby mohla voda priebežne presakovať do podložia.

Základ týchto tvárnic sú vlastne plásty šesťuholníkov z polyetylénu podobne, ako sú plásty z vosku vo včelom úli. Výška tvárnic je len 3 cm, to však stačí na to, by ste ich úplne zasypali jemným kamenivom, ktoré sa bude prirodzene, držať v týchto „komôrkach“ a nebude „vyskakovať“ von z chodníka. Takáto plocha navyše vydrží aj úctyhodnú záťaž, takže ju pokojne môžete použiť aj pri budovaní stojiska pre auto alebo ako prejazdnú plochu.

Chcete sa opýtať Martina? Svoje otázky posielajte na martin.curda@jaga.sk.

Text: Ing. Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock

Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku