Adrián Purkart je popredný slovenský entomológ a vedecký pracovník na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Aktívne sa venuje popularizácii vedy a ochrane prírody.
Mnohí z nás máme v záhrade tuje. Desaťročia boli považované za nenáročné dreviny, ktoré nič nenapáda. Posledné roky akoby všetky rad-radom umierajú. Tie, ktoré tento osud dosiaľ nedostihol, iba čakajú na blížiaci sa koniec. Je to dôsledok invázie nového škodcu – krasoňa.
Takzvaných „rád starých materí“ je plný internet. Dych berúce nadpisy článkov nám dávajú tipy, ako čo najefektívnejšie zatočiť so škodcami či zvýšiť úrodu. Skúsení záhradkári sa však pri veľkej časti z nich chytajú za hlavu.
S príchodom teplého leta sa v záhradách objavil hmyz, ktorý sfarbením a veľkosťou náramne pripomína osu. Výskyt je hlásený najmä z teplejších oblastí Slovenska.
Rozkvitnutá záhrada poskytuje vzácny priestor rôznorodému hmyzu. Obzvlášť pestrá býva biodiverzita motýľov, ktoré v čase slnečných dní vysedávajú na rozkvitnutých rastlinách. Niektoré sa tu zastavia načerpať sily, iné naopak nachádzajú miesto na rozmnožovanie.
Mnohí záhradkári sú z mravcov zúfalí a vymýšľajú rôzne stratégie, ako ich obmedziť. Zdá sa, že tie si z toho veľkú hlavu nerobia. No paniku istotne majú z predátorov, ktoré sa špecializujú na ich lov.
Neznámy živočích v pôde v nás vyvoláva otázky. Je to škodca alebo prospešný tvor? Pri týchto mikroskopických a ťažko rozoznateľných váha aj skúsený pestovateľ. A práve do tejto kategórie zaraďujeme chvostoskoky.
Počas zimy lieta na kŕmidlá množstvo druhov vtákov. Vo väčšine lokalít sú bezpochyby najbežnejšie sýkorky. Okrem krásneho vzhľadu ich život sprevádza množstvo zaujímavostí. Poznáte ich?
Bažant obyčajný sa radí k najrozšírenejším druhom vtákov na svete. Hoci je na území Slovenska nepôvodným druhom, prežíva u nás už niekoľko storočí.
Nastalo obdobie, keď sa väčšina živočíchov našej fauny chystá na odpočinok. Už od konca leta sa naplno pripravujú, aby dokázali prežiť až do jari. Ako im môžeme pomôcť?
Nie je tajomstvom, že veľká časť izbových rastlín má svoj pôvod v tropických oblastiach. Či už vo svojej domovine, alebo v európskych skladoch a skleníkoch sa stretávajú s rôznymi organizmami. Tie sa následne aj napriek rôznorodým kontrolám môžu dostať priamo k pestovateľom.
