Babôčky, pôvabní letci v záhonoch. Biológ vás naučí, ako ich rozpoznať a prilákať nielen pŕhľavou
Adrián Purkart Patria k najznámejším, najpestrejším a najzaujímavejším motýľom našej fauny. Hoci ich nájdeme v mnohých detských knihách, spôsob ich života neprestáva udivovať celé generácie odborníkov.
Babôčky sú súčasťou početnej druhovej skupiny tzv. babôčkovitých motýľov, ktorých je na svete opísaných viac ako 6-tisíc druhov. Okrem samotných babôčok sem z fauny Slovenska zaraďujeme aj dúhovce, perlovce či hnedáčiky.
Pestré motýle, ktoré ľahko spoznáte
Všetkých desať u nás sa vyskytujúcich druhov sú skutočne pestré a dobre rozpoznateľné motýle. Spája ich niekoľko spoločných vlastností.
Predný pár končatín majú zvyčajne výrazne kratší a ich krídla sú na vonkajšom okraji rôzne vykrajované. Keď babôčky sedia v pokojnej polohe, krídla mávajú zložené. Keďže je spodná strana krídel u väčšiny druhov nevýrazná až tmavo sfarbená, môžu byť v poraste rastlín takmer neviditeľné. Pestro sfarbená je najmä ich vrchná strana.
Migrujúca babôčka
Medzi babôčkami nachádzame aj migrujúce druhy, čiže také, ktoré podobne ako vtáci preletia ohromné vzdialenosti. Celosvetovo známy je monarch sťahovavý, ktorý každoročne prelietava zo Severnej Ameriky do oblastí v Mexiku, kde prečkáva zimu. Na jar sa vracia nazad, pričom celá trasa presahuje 4-tisíc kilometrov.
Podobní cestovatelia žijú aj v našej záhrade.
Babôčka bodliaková
Rekordérom je babôčka bodliaková (Vanessa cardui) vyskytujúca sa takmer v celej Európe. V skorých jarných mesiacoch prelietava z Afriky do Európy, vtedy ju môžeme ľahko pozorovať, keďže lieta približne 5 až 12 metrov nad zemou. Na jeseň sa ďalšia generácia vracia nazad, pričom časť odlieta vo forme obrovských kŕdľov motýľov rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu.
Ešte zaujímavejšie je, že migrujú vo výškach presahujúcich neuveriteľných 500 metrov nad morom. K odhaleniu tohto javu bolo treba využiť špeciálne radary zamerané vyslovene na hmyz.
Húsenice tohto motýľa sa na našom území živia viacerými rastlinami. Najčastejšou pochúťkou sú rôzne druhy pichliačov a bodliakov, no neodmietnu ani lopúch, pŕhľavu či poľnohospodárske plodiny, napríklad sóju a fazuľu. V niektorých rokoch boli dokonca zdokumentované aj lokálne hospodárske škody.
Prečítajte si tiež
Babôčky potrebujú pŕhľavu
Babôčka pávooká
V záhrade sa stretávame aj s babôčkou pávookou (Aglais io), ktorá je jedným z prvých jarných motýľov. Imága sa počas zimy skrývajú v rôznych úkrytoch a môže sa stať, že ich objavíme aj v stodolách či iných podobných priestoroch. Tam obľubujú skrýše v hromadách driev.
Párenie u nich prebieha až po prečkaní zimy. U nás má dve generácie ročne, pričom húsenice si najradšej pochutnávajú na pŕhľave. Naopak, dospelé motýle môžeme často pozorovať na opadanom ovocí, kde s radosťou zlizujú sladké šťavy.
Babôčka pŕhľavová
Podobný apetít má aj babôčka pŕhľavová (Aglais urticae). Tá bola v minulosti našou najhojnejšou babôčkou, no v 90. rokoch minulého storočia v mnohých regiónoch úplne vymizla. Dnes sa zdá, že sa jej populácie postupne zotavujú. Je rozšírená od nížin až po vysoké pohoria.
Babôčka admirálska
Častá je aj babôčka admirálska (Vanessa atalanta), ktorá taktiež odlieta na jeseň do teplejších oblastí, konkrétne do Stredomoria. Zriedkavo prezimujú dospelé motýle aj v našich podmienkach, pretože netolerujú veľmi nízke teploty. Vyskytuje sa takmer všade v otvorenej krajine, a to bez ohľadu na nadmorskú výšku. Živnou rastlinou húseníc sú rôzne druhy pŕhľavy.
Babôčka zubatokrídla
Záhrady na okrajoch lesov alebo s dostatkom zdatnejších stromov obýva aj babôčka zubatokrídla (Polygonia c-album). Podobne ako ostatné druhy, aj tento vyžaduje na úspešné rozmnoženie porasty pŕhľavy, alternatívne aj chmeľu. V minulosti sa jej hovorievalo „chmeľový motýľ“, keďže česači chmeľu počas práce nachádzali množstvá jej kukiel.
Rady biológa: Ako podporiť výskyt motýľov v záhrade
- Vlhšie zákutia záhrady s pŕhľavou nemusíme nutne likvidovať. Ak nás niekoľko rastlín či menšia plôška vyslovene neobmedzujú, ponecháme ich, čím babôčkam pomôžeme k úspešnému rozmnoženiu. Ak ale pŕhľavu na pozemku vôbec nechceme, odstránime ju hneď na začiatku jari. Neskôr totiž môžeme zbytočne zničiť vyvíjajúce sa húsenice, ktoré by inak mohli prežiť za plotom našej záhrady.
- Keď v zime objavíme zimujúce babôčky, napríklad v kope dreva, pokúsime sa ich opatrne preložiť na bezpečnejšie miesto, prípadne, ak je to možné, ponecháme ich tam, kde sú, až do príchodu jari. Zbytočná manipulácia alebo aj prenos do tepla motýle vyčerpá a zvyčajne to pre ne znamená skorú smrť.
- Babôčkam môžeme pomôcť aj výsadbou konkrétnych rastlín. Do okrasných záhonov zaradíme napríklad rôzne druhy okrasných bodliakov a iných príbuzných rastlín. Zopár divých bodliakov, ktoré v záhrade vnímame skôr negatívne, znesie každý zanedbaný kút ponechaný prírode.
- Babôčky sa dajú chovať aj v zajatí, momentálne tak robia dokonca školy či škôlky. Húsenice nazbierané na pŕhľavách možno chovať v špecializovaných dobre vetraných teráriách. Pozorovať tak môžeme celý vývin až po dospelé motýle, ktoré následne vypúšťame do prírody.
Galéria k článku
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD. MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
