Čmeliaky sú majstri v opeľovaní jarných kvetov. Čo o nich ešte vieme?

  • 06.03.2020

Čmeliaky sú jedny z najlepších opeľovačov, aké máme možnosť v prírode pozorovať. Sú robustné, huňaté a často veľmi pestro sfarbené. Lietajú z kvetu na kvet a neraz zaujmú svojím hlasitým bzučaním.

Čmeliak na krókuse

Čmeliaky sú spoločenský hmyz a podobne ako včely medonosné vytvárajú hniezda zložené z kráľovnej a množstva robotníc. Ich rodiny však nie sú schopné prečkať zimu a robotnice vždy do konca roka zahynú, pričom na zimný spánok sa ukladajú iba mladé oplodnené kráľovné. Už v predjarí máme možnosť pozorovať práve tieto mladé matky, ktoré sú vzrastovo mohutnejšie, ako sa pokúšajú nájsť prvé rozkvitnuté kvety a založiť si svoje nové hniezda.

Úžasnou schopnosťou čmeliakov je, že sú schopné pohybom svalov zohriať svoje telo na cca 30 °C, vďaka čomu lietajú aj pri teplotách blízkych nule. To im umožňuje prekonať jarné výkyvy počasia a opeľovať kvety aj v podmienkach, keď sa ostatný hmyz radšej schová do úkrytov. Zohrievanie tela je ale veľmi náročné na energiu, a tak musia denne prijať takmer 600 mg cukru, čo predstavuje viac ako 5 000 navštívených kvetov.

Čmeliak na kvitnúcej pažítke, dieťa

V čmeľom hniezde

Okrem opeľovania majú mladé kráľovné veľa práce s hľadaním úkrytu na vytvorenie hniezda. Využívajú opustené nory drobných zemných cicavcov, stromové dutiny, skalné sutiny, ale aj priestory v rôznych stavbách. Uprednostňujú miesta, ktoré poskytnú ochranu pred zlým počasím a nepriateľmi a sú tiež dostatočne tepelne izolované.


Stavba hniezda sa začína vytváraním voskového podkladu, na ktorom matka vybuduje voskový džbán slúžiaci ako zásobáreň nektáru. K nemu postupne pristavuje ďalšie bunky, do ktorých už kladie vajíčka budúcich robotníc. Matky čmeliakov sú veľmi starostlivé a na vyvíjajúci sa plod si doslova sadnú ako kvočka, aby ho kŕmili a ohrievali. Od nakladenia vajíčok sa pri správnej výžive približne o 3 týždne liahnu prvé robotnice. Postupne nahradia prácu matky, ktorá po zvyšok života už len kladie vajíčka. Hniezda čmeliakov sú oproti hniezdam včiel medonosných málopočetné – zväčša obsahujú len desiatky jedincov. Robotnice sa dožívajú približne dva až šesť týždňov, pričom takmer bez prestávky pracujú – starajú sa o dodávky čerstvého peľu i nektáru, čistia hniezdo od odpadu a kŕmia budúce potomstvo.

Čmeliak na kvete jablone

Aj umelo chované

Čmeliaky sú majstri v opeľovaní a v orientácii v priestore. Výskumníci zistili, že robotnice sú schopné získavať potravu až 9 kilometrov od svojho hniezda. Opeľujú aj hlboké rúrkovité kvety, preto sa umelo chovajú v niektorých skleníkoch, kde je ich úlohou zabezpečiť úrodu širokého spektra poľnohospodárskych plodín.

Viac ako 30 druhov

V našej faune máme možnosť pozorovať viac ako 30 rôznych druhov čmeliakov a všetky sú zákonom chránené. Väčšina z nich je aktívna najmä na jar, pričom ich aktivita postupne klesá s blížiacim sa letom. Vtedy už v hniezde vznikajú nové samce a mladé matky, ktoré sa následne pária. Oplodnené matky si hľadajú úkryty, v ktorých vyčkajú do ďalšej jari, keď sa celý životný cyklus zopakuje.

Najčastejšie naše záhrady navštevuje čmeliak zemný (Bombus terrestris), čmeliak hájový (Bombus lucorum) či čmeliak skalný (Bombus lapidarius). Hoci všetky druhy budia vďaka svojej veľkosti náležitý rešpekt, nemusíme sa ich obávať. Nie sú útočné a svoje účinné žihadlo používajú len v krajnej núdzi.

Čmeliak

Ako pomôcť prežiť čmeliakom, zákonom chránenému a v mnohých lokalitách vzácnemu hmyzu?

  • Ak ich chceme podporiť, vyhnime sa vytváraniu veľkoplošných sterilných trávnikov. Preletieť takéto väčšie územie bez možnosti „dotankovať“ nektár na kvitnúcom záhone je pre ne veľmi vyčerpávajúce.
  • Čmeliaky navštevujú najradšej rúrkovité kvety fialovej, ružovej a žltej farby. Šalvia, materina dúška, levanduľa, ale aj kvitnúca pažítka by tak mali byť neoddeliteľnou súčasťou záhrady. Milujú tiež okrasné druhy bodliakov. Ako zdroj peľu môžeme vysadiť vŕbu rakytovú. Medonosné rastliny do záhonov volíme tak, aby nekvitli všetky naraz, ale postupne počas celého vegetačného obdobia, čím čmeliakom a aj inému užitočnému hmyzu zabezpečíme dostatok potravinovej ponuky.
  • Snažíme sa vyhýbať používaniu širokospektrálnych insekticídov. Ak je ich použitie nevyhnutné, nestriekame kvitnúce rastliny, prísne dodržiavame odporúčané koncentrácie uvedené na obale a aplikujeme ich až po zotmení.
  • Ak máme kompostovisko, pred jeho spracovaním či rozhadzovaním odpozorujeme, či doň lietajú čmeliaky. Podobné kôpky rastlinného odpadu sú totiž ich častým útočiskom. Ak lietanie do a z kompostoviska zaznamenáme, necháme ho tak až do asi druhej polovice leta či jesene, aby sme nezničili hniezdo.

Text: Mgr. Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Tagy: čmele | hmyz

Najnovšie diskusie