Európska alebo ázijská hruška? Dilemu sme rozlúskli s ovocinármi Andreou Miklošovou a Jánom Veselým

Stojíte pred dilemou, či do záhrady zvoliť radšej našu európsku, alebo ázijskú hrušku? Ako chutia a proti ktorým chorobám sú odolné, sa rozprávame s ovocinármi Jánom Veselým a Andreou Miklošovou z ovocnej škôlky Biele Karpaty Domov stromov.

Kto sú Ján Veselý a Andrea Miklošová?

Andrea Miklošová

Pracuje v Lesoochranárskom zoskupení VLK, v Škôlke Biele Karpaty a v rodinnej záhrade Jedloles.

Ján Veselý

Škôlkar telom i dušou. Spoluzakladateľ a vedúci pracovník v Škôlke Biele Karpaty.

Európska hruška

Odkiaľ pochádza klasická európska hruška a ako dlho sa pestuje v Európe?

Kultúrna hruška (Pyrus communis) patrí medzi najstaršie ovocné druhy pestované v miernom pásme. Jej prirodzený areál siaha od Kaukazu cez Balkán a Malú Áziu až po Irán. Archeobotanické nálezy a písomné pramene potvrdzujú, že už starovekí Gréci poznali niekoľko foriem hrušiek a Rimania ich dokonca klasifikovali a cielene pestovali. Plínius Starší vo svojich spisoch opisuje desiatky odrôd a rozpráva o ich pestovaní v mestských aj vo vidieckych sadoch.

V stredoveku sa ich pestovanie rozšírilo prostredníctvom kláštorných hospodárskych dvorov, kde boli sady s hruškami bežnou súčasťou samozásobiteľských systémov. Od renesancie až po 19. storočie sa ich šľachtenie rozvinulo naplno, čo viedlo k vzniku mnohých odrôd známych aj dnes.

Na Slovensku má hruška svoje osobité miesto. Okrem známych a v obchodoch stále predávaných odrôd ako ‘Konferencia’, ‘Boscova fľaša’ či ‘Hardyho maslovka’ sa pestujú aj staré krajové odrody, napríklad ‘Krvavka letná’, ktorá je považovaná za genetický poklad živých sadov.

Hodia sa hrušky do všetkých pestovateľských oblastí Slovenska?

Vo všeobecnosti áno, no s dôrazom na vhodné stanovište. Hruška je vo svojej podstate teplomilnejší ovocný druh ako jabloň. Najdelikátnejšie odrody pestujeme v najlepších pôdach a teplých regiónoch. Optimálne však prospieva aj v stredných polohách s priaznivými mikroklimatickými podmienkami, čiže s dostatkom slnečného svitu, dobrou cirkuláciou vzduchu a ochranou pred neskorými mrazmi.

Vo vyšších polohách a mrazových lokalitách treba voliť vhodné odrody, ktoré kvitnú neskôr a majú lepšiu mrazuvzdornosť, napríklad z letných spomeniem ‘Muškatelka šedá’ či ‘turecká’, ‘Krvavka letná’, ‘Maslovka rímska’, ‘Clappova maslovka’ či ‘Špinka’, z jesenných ‘Bergamotka anglická’, ‘Salisburyova’, ‘Merodova’, ‘Hardyho maslovka’, zo zimných ‘Canalova’ či ‘Nelisova zimná’.

Kultúrna hruška patrí medzi najstaršie ovocné druhy pestované v miernom pásme.

Aké pestovateľské tvary hrušiek sa dnes používajú?

Sortiment pestovateľských tvarov je široký. V extenzívnych a krajinotvorných sadoch dominujú klasické vysokokmene s voľne rastúcou korunou, ktoré sú vhodné pre dlhoveké stromy. V malých záhradách uprednostňujeme voľne rastúci zákrpok, štíhle vreteno alebo prísne tvarované palmety, ktoré môžeme tiež využiť pri pestovaní vo vyšších polohách pri múroch, aby sme využili ochranu a akumuláciu tepla, ktorú poskytuje budova či múr.

Pri voľne rastúcich stromoch formujeme skôr poloprirodzenú pyramidálnu korunu s centrálnym terminálom. Kľúčovú úlohu pri tvarovaní a raste stromu zohráva podpník. Napríklad podpník dula alebo BA 29 spomaľuje rast a je vhodný pre intenzívne sady a menšie priestory. Hodí sa len do záhrad a sadov, kde vieme zavlažovať v letnom suchu. Bez závlahy rastie veľmi slabo. Hruška planá ako podpník zabezpečuje silný rast a vysokú adaptabilitu na rôzne pôdne podmienky.

Koľko rokov sa môže hruška dožiť?

Pri vhodnej starostlivosti a priaznivých podmienkach sa strom hrušky na silnom podpníku, ako je napríklad hruška planá, môže dožiť 80 až 100 rokov, niektoré jedince aj viac. V historických sadoch sa ešte dnes nachádzajú stromy, ktoré boli vysadené v časoch Rakúsko-Uhorska. V intenzívnych výsadbách na slabších podpníkoch sa životnosť stromov pohybuje v rozmedzí 25 až 40 rokov, čo však korešponduje s požiadavkami na efektívnu produkciu a obnovu sadov.

Aké sú najčastejšie problémy európskych hrušiek?

Najzávažnejším patogénom je chrastavitosť hrušky (Venturia pyrina), ktorá napáda listy, plody i mladé letorasty a v priaznivých podmienkach môže vážne narušiť zdravotný stav a estetickú hodnotu stromov. V ďalšom rade je to moníliová hniloba plodov (Monilinia fructigena), čo je obzvlášť problematické v rokoch s dlhými obdobiami zvýšenej vlhkosti.

Hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae) sa rozšírila najmä v mestských oblastiach, kde významne prispieva ku kontaminácii pestovanie okrasných borievok (Juniperus), ktoré sú medzihostiteľom tohto patogénu. V neposlednom rade treba spomenúť citlivosť na mrazy, predovšetkým počas obdobia kvitnutia. Pokles teplôt pod –2 °C môže zničiť často celú nádej na úrodu.

Ázijská hruška

Odkiaľ pochádza ázijská hruška a ako dlho sa pestuje v Európe a na Slovensku?

Pri ázijských hruškách rozlišujeme päť skupín podľa pôvodu: čínske biele hrušky odvodené od Pyrus x bretschneideri, čínske piesočné hrušky (Pyrus pyrifolia), ussurijské hrušky (hybridy s Pyrus ussuriensis), tzv. xinjiang hrušky, čo sú hybridy zahŕňajúce európske hrušky, P. xbretschneideri či P. armeniacifolia a konečne japonské hrušky nashi odvodené tiež od Pyrus pyrifolia.

Všeobecne teda majú pôvod v oblastiach východnej a juhovýchodnej Ázie. Najviac sa pestujú v Číne, Japonsku a južných oblastiach Kórey. V týchto krajinách ide o mimoriadne cenné ovocie, ktoré je často považované za symbol prosperity a dlhého života. V Európe sa tieto hrušky začali viac pestovať až od druhej polovice 20. storočia. Na Slovensku boli donedávna len raritou, ale v posledných rokoch ich popularita prudko rastie, najmä vďaka atraktívnemu vzhľadu, šťavnatosti, trvanlivosti, odolnosti proti chorobám a škodcom a závanu exotiky.

Ako sa líši chuť ázijských hrušiek od tých európskych?

Zatiaľ čo európske hrušky majú často „maslovú“ konzistenciu, ktorej dominuje jemná dužina a bohatý aromatický profil, ázijské hrušky sú chrumkavé, veľmi šťavnaté a štrukturálne pripomínajú skôr jablko. Ich chuť, hádam až na „rumovú“ odrodu ‘Chojuro’, je jemná, sladkastá, často s prímesou hrozna či citrusov, ale bez výraznej arómy. Pre niektorých konzumentov môže pôsobiť plochšie, pre iných je to presne ten druh sviežej nevtieravej chuti, ktorá ich osloví. Napríklad mne (Ján) veľmi chutia odrody ‘Tama’ a ‘Hosui’.

Ako sa líšia veľkosťou, tvarom a životnosťou od európskej hrušky?

Plody čínskej aj japonskej hrušky piesočnej (P. pyrifolia) majú väčšinou guľovitý tvar a dosahujú hmotnosť 150 – 350 gramov. Niektoré, napríklad ‘Niitaka’, vedia najmä vo svojej domovine dosiahnuť 450 – 500 g či výnimočne až 1 kg. Ostatné tri typy ázijských hrušiek mávajú plody podlhovasté, súdkovité či hruškovitého tvaru, podobne ako európske hrušky. Povrch plodu býva najmä pri guľatoplodých často zdrsnený hrdzou a majú bronzový nádych.

Okrem hrušiek ussurijských a xinjiang sú ázijské hrušky neklimakterické. To neznamená, že by nemali menopauzu 🙂, v ovocinárskom žargóne to značí, že nedozrievajú až pri uskladnení, ale už na strome a majú relatívne dlhú trvanlivosť, mnohé aj pol roka. Stromy sa v intenzívnych výsadbách dožívajú asi 40 rokov, no pri kvalitnej starostlivosti v priaznivej mikroklíme aj dlhšie. V krajinách pôvodu často aj vyše 100 rokov, našli sa aj takmer 300-ročné exempláre.

Aké tvary možno použiť pri pestovaní ázijských hrušiek?

Najčastejšie sa pestujú ako voľne rastúce stromy s riedkou korunou alebo vretenové tvary s pravidelným predjarným rezom. Ich skorý vstup do plodnosti je považovaný za veľkú prednosť, no vďaka nemu veľmi skoro prestávajú rásť, takže vyžadujú dôsledný výchovný a zmladzovací rez, teda zakracovanie výhonov. Mnohé plodia už na ročnom dreve, takže majú zvyk plodiť na úkor rastu a vyslovene „preplodzovať“.

Väčšina ázijských hrušiek sú neklimakterické. V ovocinárskom žargóne to značí, že nedozrievajú až pri uskladnení, ale už na strome a majú relatívne dlhú trvanlivosť, mnohé aj pol roka.

Sú medzi európskymi a ázijskými hruškami rozdiely v nárokoch na stanovište?

Ázijské hrušky obľubujú, podobne ako európske, slnečné a teplé stanovištia s dobrou priepustnosťou pôdy. Odrody čínskych a japonských piesočných hrušiek sú náročnejšie na vlahu, v domovine rastú najmä na ťažkých kyslých pôdach. Odrody čínskych bielych hrušiek, napríklad ‘HongLi’, a ussurijských hrušiek, napríklad ‘Tsu Li’, zas lepšie znášajú obdobia sucha a tie ussurijské sú aj extrémne mrazuvzdorné v dreve.

Ázijské hrušky však všeobecne trpia v mrazových kotlinách pre skoré obdobie kvitnutia. Až na ojedinelé výnimky sú silne cudzoopelivé a opelia ich iné kompatibilné odrody ázijských hrušiek alebo aj niektoré skoro kvitnúce európske odrody, napríklad ‘Konferencia’.

Existujú aj medzi ázijskými hruškami letné, jesenné a zimné odrody?

Áno, hoci skôr bývajú rozlišované skoré, stredne skoré a neskoré odrody. Sortiment odrôd je pestrý a zároveň platí, že neklimakterické odrody majú dlhšiu trvanlivosť než európske hrušky.

Tak napríklad letná odroda ‘Shinseiki’ má skladovateľnosť až 12 týždňov, čo je oproti 1 až 2 týždňom európskych letných hrušiek podstatný rozdiel. Ďalšími letnými odrodami sú ‘Kosui’ či ‘Tama’ so skladovateľnosťou dva mesiace pri prvej a až tri mesiace pri druhej. Medzi jesenné odrody môžeme zaradiť ‘Hosui’, ‘Kikusui’, ‘PungSu’, ‘Chojuro’, ‘Dangshansu Li’. A napokon medzi zimné napríklad ‘Tsu Li’, ‘Yali’, ‘Kumoi’ či ‘Niitaka’.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: archív Ovocnej škôlky Biele Karpaty, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Vyskúšajte osvedčenú exotiku – ázijské hrušky 10 najlepších a overených ovocných odrôd Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v okolí Spišskej Novej Vsi? Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v Lučenci a okolí? Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť do záhrady na Žitnom ostrove? Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v Brezne?