Gaštan jedlý v záhrade aj v kuchyni: Kde prinesie najbohatšiu úrodu a kedy dozrievajú plody?

Patrí medzi najchutnejšie dary jesene a zároveň medzi dreviny s bohatou históriou. Jeho plody sú však oveľa všestrannejšie, než sa môže zdať. Navyše, gaštan jedlý možno úspešne pestovať aj v slovenských záhradách, kde sa môže stať nielen zdrojom úrody, ale aj pôsobivou dominantou pozemku.

Gaštan jedlý (Castanea sativa) pochádza pravdepodobne z oblasti Malej Ázie. Odtiaľ sa rozšíril do južnej a západnej Európy, kde si získal veľkú obľubu.

V mnohých regiónoch bol po stáročia považovaný za „strom chleba“, pretože jeho plody pomáhali nahrádzať obilniny najmä v horských oblastiach, kde sa im menej darilo. Gaštany sa piekli, varili, sušili alebo mleli na múku, z ktorej sa pripravovali kaše, placky či pečivo.

Ide o dlhoveký listnatý strom, ktorý sa môže dožiť aj niekoľkých stoviek rokov. Semenáče dorastajú do výšky 20 až 30 metrov a vytvárajú mohutnú, široko rozloženú korunu. Počas celej sezóny pôsobí dekoratívne. Na jar zaujme dlhými žltkastými súkvetiami, v lete veľkými lesklými listami a na jeseň pichľavými obalmi, v ktorých dozrievajú jedlé plody.

Mnohí si gaštan jedlý zamieňajú s pagaštanom konským. Ide však o úplne odlišné druhy. Kým plody pagaštana nie sú určené na konzumáciu, plody gaštana jedlého patria medzi cenné a výživné potraviny.

Kde pestovať gaštan

Na pestovanie si vyžaduje slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto. Najlepšie sa mu darí v hlbokých, priepustných, humóznych a mierne kyslých pôdach. Nevhodné sú zamokrené, ťažké alebo vápenaté pôdy.

V našich podmienkach sa najčastejšie pestuje v teplejších oblastiach Slovenska do nadmorskej výšky približne 550 až 600 metrov. Vo vyšších polohách potrebuje chránené stanovište.

Pri výsadbe sa osvedčuje zapracovanie kyslej rašeliny, substrátu pre kyslomilné rastliny alebo lesnej hrabanky, ktorá podporuje vytvorenie prospešnej mykorízy. Dôležité je nepoškodiť hlavný kolovitý koreň, na ktorý sú mladé stromčeky citlivé. V prvých rokoch po výsadbe potrebujú pravidelnú zálievku a ochranu pred silnejšími mrazmi.

Gaštan je jednodomá drevina, no pre spoľahlivé opelenie a vyššiu úrodu je vhodné vysadiť aspoň dva stromy alebo dve odrody. Kým semenáče začínajú rodiť často až po 12 až 15 rokoch, štepené odrody prinášajú prvé plody podstatne skôr.

Gaštan v záhrade

Gaštan jedlý patrí medzi stromy, ktoré si zaslúžia dostatok priestoru. Najkrajšie vynikne ako solitér na väčšej trávnatej ploche, kde môže naplno rozvinúť svoju mohutnú korunu. Uplatní sa vo vidieckych a v prírodne ladených záhradách, ovocných sadoch aj na rozľahlejších pozemkoch.

Okrem úrody poskytuje počas leta príjemný tieň a na jeseň sa stáva výrazným prvkom záhrady. Do menších záhrad sú vhodnejšie štepené odrody s kompaktnejším rastom. Pri výsadbe treba myslieť na to, že ide o strom, ktorý môže na stanovišti rásť niekoľko generácií.

Podpora úrody

Najbohatšiu úrodu prinášajú stromy rastúce na slnečných miestach s dostatkom vlahy počas vegetačného obdobia. Mladé jedince si vyžadujú pravidelnejšiu zálievku, najmä počas suchších rokov.

Okolie stromu je vhodné mulčovať lístím, štiepkou alebo kôrou, čím sa obmedzí vysychanie pôdy a podporí aktivita pôdnych organizmov. Dôležité je tiež udržiavať mierne kyslú reakciu pôdy. Na nevhodných stanovištiach býva rast slabší a úroda nižšia.

Výživná jesenná pochúťka

Plody gaštana jedlého patria medzi najhodnotnejšie jesenné plody. Obsahujú vysoký podiel sacharidov, vlákniny, vitamínov skupiny B, vitamínu C a množstvo minerálnych látok.

V porovnaní s väčšinou orechov majú výrazne nižší obsah tuku, preto sú obľúbené aj medzi priaznivcami zdravej výživy. Ich chuť je jemne sladkastá a po tepelnej úprave získava príjemnú orieškovú arómu.

V kuchyni majú mimoriadne široké využitie. Konzumovať ich možno pečené, varené alebo dusené. Pripravujú sa z nich pyré, plnky, krémy, polievky, dezerty či múka, ktorá prirodzene neobsahuje lepok. Výborne sa kombinujú s tekvicou, hubami, hydinou alebo divinou a patria k tradičným surovinám mnohých európskych kuchýň.

Zber úrody

Plody dozrievajú od konca septembra do októbra, v závislosti od odrody a priebehu počasia. Zrelé gaštany samovoľne vypadávajú z pichľavých obalov na zem. Zbierame ich priebežne počas suchých dní, ideálne v ochranných rukaviciach. Po zbere plody vytriedime a odstránime poškodené kusy.

Gaštany obsahujú veľa vody, preto nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie pri izbovej teplote. Najlepšie je spracovať ich čo najskôr po zbere alebo ich uskladniť v chlade. Po uvarení a olúpaní ich možno aj zamraziť. Takto si zachovajú svoju chuť aj výživovú hodnotu na dlhšie obdobie.

Využitie v kuchyni

Jedlé gaštany patria medzi najvšestrannejšie jesenné plody. Obsahujú veľa sacharidov, vlákniny, vitamínov skupiny B, vitamín C a cenné minerálne látky. Na rozdiel od väčšiny orechov majú nízky obsah tuku a prirodzene sladkastú chuť.

Konzumovať ich možno pečené, varené alebo dusené. Využívajú sa na prípravu pyré, múky, polievok, plniek, dezertov či príloh k mäsovým jedlám. Výborne sa kombinujú s tekvicou, hubami, hydinou alebo divinou. Obľúbené sú aj v modernej zdravej kuchyni, kde sa používajú do koláčov, krémov a bezlepkových receptov.

Galéria k článku

Zdroj: časopis Záhrada