Nevyťahujte ich zo zeme! Prečo nechať korene starých rastlín v záhone

Keď zelenina alebo letničky doslúžia, nemusíte ich automaticky vytrhnúť aj s koreňmi. V zemi totiž zostáva niečo, čo môže vašej záhrade ešte dobre poslúžiť.

Na konci sezóny má veľa záhradkárov chuť urobiť za starým záhonom hrubú čiaru. Pozbierať poslednú úrodu, odstrániť zvädnuté rastliny, vyčistiť pôdu a pripraviť ju na ďalšie pestovanie.

Lenže pri upratovaní často robíme zbytočnú prácu. Zdravé rastliny totiž nemusíme vždy vytrhávať aj s koreňmi. Niekedy je oveľa lepšie odrezať ich nad zemou a koreňový systém nechať tam, kde vyrástol.

Korene sú poklad, ktorý nevidíte

Korene rastlín počas vegetácie vykonávajú dôležitú prácu. Prijímajú vodu a živiny, prenikajú do pôdy a spolupracujú s mikroorganizmami. Keď nadzemná časť rastliny odumrie, korene zostávajú v pôde a postupne sa rozkladajú. Stávajú sa zdrojom organickej hmoty pre baktérie, huby, dážďovky a ďalšie pôdne organizmy.

Práve tieto drobné organizmy rozkladajú organické zvyšky a uvoľňujú z nich živiny, ktoré sa postupne vracajú do pôdneho kolobehu. Rozkladajúce sa korene tak prispievajú k tvorbe organickej hmoty a podporujú biologický život v pôde. Zdravá pôda totiž nie je iba zmes minerálov a živín. Je to živý ekosystém, v ktorom jednotlivé organizmy spolupracujú.

Korene navyše pomáhajú udržiavať pôdnu štruktúru. Kým rastú, prerastajú pôdou a vytvárajú priestory, ktorými sa môže pohybovať voda a vzduch. Keď sa neskôr rozložia, zostávajú po nich drobné kanáliky. Tie môžu využiť aj korene nových rastlín. Organická hmota zároveň pomáha pôde lepšie zadržiavať vodu a živiny.

Menej kopania, viac života

Keď rastlinu vytrhnete aj s koreňmi, narušíte pôdu v celom priestore, ktorý korene prerástli. Zároveň môžete poškodiť jej štruktúru a jemné podhubie mykoríznych húb, ktoré žijú v symbióze s koreňmi mnohých rastlín. Tieto huby pomáhajú rastlinám získavať vodu a niektoré živiny, napríklad fosfor.

Ak korene ponecháte v zemi, pôdu zbytočne nerozrýľujete a neodnášate z nej organický materiál. Je to jeden z jednoduchých krokov, ktorými môžete podporiť šetrnejšie obrábanie záhonov. Podobný princíp využíva aj bezorbové pestovanie a práca s medziplodinami.

Ako na to? Stačia nožnice

Postup je jednoduchý. Keď napríklad paradajky, fazuľa, šalát alebo letničky doslúžia, vezmite záhradnícke nožnice a odrežte ich čo najbližšie pri povrchu pôdy. Pri hrubších stonkách, napríklad pri slnečnici či prerastenej kapuste, vám pomôžu silnejšie záhradnícke nožnice alebo nožnice na konáre.

Nadzemné časti môžete nasekať na menšie kúsky a rozložiť na záhone ako mulč. Takáto vrstva chráni pôdu pred prudkým dažďom, obmedzuje jej vysychanie a poskytuje potravu pôdnym organizmom. Ak rastlinného materiálu máte priveľa alebo chcete mať záhon upravenejší, zdravé zvyšky môžete skompostovať. Na povrch potom môžete pridať vrstvu vyzretého kompostu.

Pri ďalšej výsadbe nemusíte čakať, kým sa všetky staré korene rozložia. Nové priesady jednoducho umiestnite o niekoľko centimetrov vedľa pôvodnej rastliny.

Kedy korene radšej odstrániť?

Ponechávanie koreňov nie je univerzálne pravidlo. Platí predovšetkým pre zdravé rastliny. Pri chorobách a škodcoch treba najprv zistiť, kde škodlivý organizmus prežíva a či môže zostať v koreňoch alebo pôde.

Osobitnú pozornosť venujte rastlinám, ktoré sú napadnuté pôdnymi a koreňovými chorobami. Napríklad pôvodca fuzariózového vädnutia paradajok môže v pôde prežívať a do rastliny preniká cez korene. Napadnuté rastliny treba odstrániť aj s koreňmi a nedávať ich do bežného domáceho kompostu.

Podobne postupujte pri kapustovitých rastlinách napadnutých nádorovitosťou hlúbovín. Pôvodca choroby vytvára odolné spóry v napadnutých koreňoch, odkiaľ sa pri ich rozklade dostávajú do pôdy. V nej môžu prežívať aj mnoho rokov.

Pri chorobách listov a stoniek závisí postup od konkrétneho pôvodcu. V niektorých prípadoch stačí odstrániť a zlikvidovať napadnutú nadzemnú časť, inokedy je bezpečnejšie vybrať celú rastlinu. Ak si nie ste istí, o akú chorobu ide, radšej nenechávajte napadnuté zvyšky na záhone ani v komposte.

Korene vyberte aj vtedy, ak pestujete koreňovú zeleninu, ktorú chcete zozbierať, alebo ak odstraňujete invázne rastliny, ktoré sa dokážu ďalej rozrastať z koreňov. Pri škodcoch zase záleží na ich životnom cykle. Ak prezimujú v starých listoch a stonkách, odstráňte napadnuté nadzemné zvyšky. Samotné vytrhnutie koreňov však nemusí problém vyriešiť.

A čo dusík v koreňoch fazule a hrachu?

Strukoviny, ako fazuľa či hrach, spolupracujú s baktériami zo skupiny rizóbií. Tie žijú v drobných hľúzkach na koreňoch a dokážu viazať vzdušný dusík, ktorý rastlina využíva na svoj rast. Aj preto má zmysel ponechať zdravé korene strukovín v pôde.

Nečakajte však, že samotné korene premenia záhon na výdatne pohnojenú pôdu. Množstvo dusíka, ktoré po pestovaní zostane k dispozícii ďalším rastlinám, závisí od druhu strukoviny, jej rastu aj od toho, koľko rastlinnej hmoty ste zo záhona odniesli. Časť dusíka tak zostane v koreňoch a ďalších rastlinných zvyškoch. Až pri ich postupnom rozklade sa bude uvoľňovať do pôdy, kde môže byť dostupný ďalším rastlinám.

Malá zmena, veľký úžitok

Pri najbližšom upratovaní záhonov teda nemusíte automaticky siahať po rýli a vyťahovať každú rastlinu aj s koreňmi. Zdravé nadzemné časti odrežte, využite ako mulč alebo kompost a korene nechajte postupne sa rozložiť v pôde. Ušetríte si námahu a zároveň podporíte prirodzené procesy, ktoré pomáhajú udržiavať pôdu zdravú.

Galéria k článku

Zdroj: www.agroporadenstvo.sk, eu-cap-network.ec.europa.eu, www.rhs.org.uk, gardenbetty.com, ecofriendlyhomestead.com, www.growjourney.com