Mäkká kvasená kapusta
Galéria (8)
Zdroj: Shutterstock

Kyslá kapusta je mäkká alebo slizká. Čo sa pri kvasení pokazilo?

Otvoríte súdok a kapusta namiesto chrumkania pripomína mäkkú, niekedy až mazľavú hmotu. Mierna strata pevnosti ešte nemusí znamenať, že sa pokazila. Pri slize, plesni či hnilobnom zápachu však treba spozornieť. Ako tieto problémy rozlíšiť, kedy kapustu radšej vyhodiť a čomu sa pri ďalšom nakladaní vyhnúť?

Mäkká a slizká kapusta: aký je medzi nimi rozdiel?

Kapusta po nasolení prirodzene zvädne a pustí šťavu. Aj počas kvasenia sa jej konzistencia mení. Samotné zmäknutie preto ešte nie je dôkazom, že je pokazená. Väčšiu pozornosť si zaslúži výrazná zmena: narezané časti sa rozpadajú, sú mazľavé alebo ich obaľuje sliz.

Pri kontrole zohľadnite vzhľad, vôňu aj to, ako ste kapustu pripravovali a skladovali. Bezpečnosť podozrivého obsahu neoverujte ochutnávaním. Najmä pri plesni alebo hnilobnom zápachu kapustu ani nálev nepoužívajte.

Čo pozorujete Čo to môže znamenať Ako postupovať
Kapusta je mierne mäkšia, rezance držia tvar, bez slizu a cudzieho zápachu Horšia konzistencia nemusí znamenať pokazenie. Ak kvasenie prebehlo správne a chýbajú známky kazenia, možno ju použiť.
Kapusta je výrazne mazľavá alebo sa nálev ťahá vo vláknach Vznik viskóznych látok; príčinu nemožno spoľahlivo určiť pohľadom. Pri nejasnom priebehu kvasenia je najbezpečnejšie várku vyradiť. Určite ju vyhoďte, ak aj zapácha či plesnivie.
Obsah má hnilobný či zatuchnutý zápach Varovný znak chybného kvasenia alebo kazenia. Neochutnávajte a zlikvidujte kapustu aj nálev.
Na hladine je tenký, plochý biely až krémový povlak bez chĺpkov Môže ísť o kvasinkovú blanku, nie o pleseň. Samotná farba na rozlíšenie nestačí. Ak ide spoľahlivo o kvasinkovú blanku a kapusta nemá iné známky kazenia, povlak odstráňte čistou lyžicou a kapustu udržujte pod nálevom. Pri neistote ju nekonzumujte.
Na povrchu sú chlpaté, vatovité alebo vystupujúce plesnivé ložiská, biele či farebné Podozrenie na pleseň. Aj pleseň môže byť biela. Vyhoďte celý obsah nádoby; nestačí odstrániť povrch.

Prečo je kyslá kapusta mäkká?

Málo soli alebo nerovnomerné nasolenie

Soľ pomáha vytiahnuť z kapusty šťavu a ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa rozvíja mliečne kvasenie. Nedostatok soli patrí medzi príčiny mäknutia. Odborník zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ján Mareček na portáli Veda na dosah upozorňuje najmä na dávku pod 2 %.

Pre jednoduchú kapustu kvasenú vo vlastnej šťave môžete použiť overený pomer 20 g soli na kilogram očistenej kapusty, teda 2 %. Rovnaký pomer uvádza aj poľnohospodársky úrad nemeckého okresu Göppingen. Soľ dôkladne premiešajte s celým množstvom narezanej kapusty.

Množstvo počítajte podľa hmotnosti pripravenej kapusty. Objem suda nestačí: do rovnako veľkej nádoby sa podľa utlačenia zmestí rôzna hmotnosť rezanky. Soľ odvážte, neodmeriavajte ju od oka lyžicou.

Kvasená kapusta v súdku
Soľ pomáha vytiahnuť z kapusty šťavu a ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa rozvíja mliečne kvasenie. – Zdroj: Shutterstock

Príliš vysoká teplota

Mäkká kyslá kapusta môže byť výsledkom príliš teplého prostredia. Miesto pri radiátore, sporáku alebo na slnečnom parapete jej neprospieva. Pri príliš nízkej teplote sa zasa proces spomaľuje.

Pre začiatok kvasenia sa v nemeckom návode na kyslú kapustu z Göppingenu uvádza približne 20 až 22 °C a po rozbehnutí fermentácie chladnejšie miesto s 15 až 18 °C.

Nevhodná alebo nekvalitná kapusta

Na dlhé kvasenie vyberajte pevné, zdravé hlávky odrody určenej na rezanie a kvasenie. Skorá šalátová kapusta môže strácať pevnosť výraznejšie. Nepoužívajte poškodenú ani namrznutú kapustu.

Ani označenie „neskorá“ automaticky nezaručuje vhodnosť na kvasenie. Ako v našom rozhovore vysvetľuje šľachtiteľ Radek Aust, odrody na dlhodobé skladovanie majú iné vlastnosti než odrody určené na rezanie. Pri nákupe sa preto pýtajte priamo na kapustu na kvasenie.

Rozkrojená čerstvá kapusta na polovice pripravená na krájanie a kvasenie
Na dlhé kvasenie vyberajte pevné odrody, ktoré sú určené na rezanie a kvasenie. – Zdroj: Shutterstock

Nedostatočné utlačenie a kontakt so vzduchom

Kapustu plňte postupne a utláčajte, aby medzi narezanými kusmi nezostávali vzduchové dutiny. Pevné časti musia zostať pod hladinou šťavy aj po zaťažení. Vrchnák nenahrádza ponorenie kapusty.

Keď kapusta vyčnieva nad nálev, povrch je vystavený vzduchu a môže plesnivieť. Zaťaženie má udržať kapustu ponorenú počas celého kvasenia.

Tlačenie kapusty do súdka
Kapustu plňte postupne a utláčajte. – Zdroj: Shutterstock

Prečo je kapusta slizká a nálev sa ťahá?

Sliz nemusí automaticky znamenať prítomnosť nebezpečných baktérií. Niektoré baktérie mliečneho kvasenia dokážu vytvárať viskózne látky. Andrea Mendelová zo SPU v Nitre na portáli Veda na dosah opisuje takúto činnosť baktérie Leuconostoc mesenteroides v úvodných fázach fermentácie.

To však nie je potvrdenie bezpečnosti konkrétneho slizkého obsahu suda. Pohľadom neurčíte, čo sa v ňom rozmnožilo. Pri výraznej mazľavosti a nejasnom priebehu kvasenia je najbezpečnejšie kapustu vyradiť. Ak sa pridá hnilobný zápach alebo pleseň, obsah neochutnávajte a vyhoďte ho.

Slizovatenie navyše nemožno pripísať vždy tej istej chybe. Ján Mareček ho spája aj s poklesom teploty a rozmnožením baktérií mliečneho kvasenia. Pri hľadaní príčiny preto skontrolujte celý postup: surovinu, množstvo soli, teplotu, čistotu aj ponorenie kapusty.

Kvasená kapusta na vidličke
Pohľadom neurčíte, čo sa v kapuste rozmnožilo. – Zdroj: Shutterstock

Dá sa mäkká alebo slizká kapusta zachrániť?

Rozhodujúce je, či ide iba o horšiu konzistenciu, alebo o podozrenie na pokazenie. Mierne mäkšiu kapustu, ktorá správne vykvasila a nemá známky kazenia, môžete využiť v kuchyni. Poľnohospodársky úrad v Göppingene rozlišuje mäknutie ako chybu konzistencie a uvádza, že takto zmäknutá fermentovaná zelenina môže byť stále jedlá.

V kapustnici alebo dusenom jedle nemusí menšia pevnosť prekážať. Varenie však používajte iba na prípravu jedla z vyhovujúcej suroviny. Pri podozrivej várke sa nespoliehajte na prepláchnutie, dodatočné dosolenie, ocot ani prevarenie ako na zvýšenie bezpečnosti. Takú kapustu ani jej nálev nepoužívajte.

Premývanie kvasenej kapusty vodou
Pri podozrivom pachu a konzistencii sa na prepláchnutie nespoliehajte. – Zdroj: Shutterstock

Biely povlak, pena alebo sliz: je to to isté?

Pri aktívnom kvasení vzniká oxid uhličitý, takže môžete pozorovať bublinky a niekedy aj penu. Mierny zákal nálevu tiež môže sprevádzať fermentáciu. Zákal znamená, že tekutina stratí čírosť; sám osebe nie je rovnakým javom ako hustý, ťahavý sliz.

Tenká povrchová blanka môže pochádzať z kvasiniek a zhoršovať chuť. Nie je totožná s chlpatými plesnivými ložiskami. Samotná biela farba však nestačí na bezpečné rozpoznanie povlaku. Ak si nie ste istí, čo na povrchu rastie, obsah radšej nekonzumujte.

Ako predísť mäknutiu pri ďalšom nakladaní

Začnite zdravou kapustou určenou na kvasenie. Očistite ju, odvážte a pripravte si presné množstvo soli. Nádobu, závažie a náradie dôkladne umyte, opláchnite a pri ich ošetrení rešpektujte materiál aj pokyny výrobcu. Pracujte s čistými rukami a na čistých plochách.

Kapustu premiešajte so soľou, utlačte a udržujte pod šťavou. Ak treba doplniť tekutinu, použite vychladnutý soľný nálev podľa overeného postupu. Bezhlavým dolievaním čistej vody meníte podmienky, ktoré ste na začiatku vytvorili.

Stláčanie nastrúhanej kapusty
Pracujte s čistými rukami a na čistých plochách. – Zdroj: Shutterstock

Pri kvasení musí mať vznikajúci plyn možnosť bezpečne odchádzať. Pomôže nádoba určená na fermentáciu s vodným uzáverom alebo ventilom. Pri keramickom súdku udržiavajte vodu v žliabku. Nádobu zbytočne neotvárajte a kapustu nepremiešavajte len zo zvedavosti.

Po vykvasení presuňte kapustu do chladu. Menšie množstvo môžete skladovať v chladničke. Pri odoberaní používajte čisté náčinie a zvyšok znovu urovnajte a zaťažte, aby zostal pod hladinou.

Časté otázky pri nevydarenom kvasení

Kapusta nekvasí. Mám ju dať do väčšieho tepla?

Najprv skontrolujte skutočnú teplotu a použitý postup. Chlad môže kvasenie spomaliť. Ak je však obsah už hnilobne zapáchajúci, plesnivý alebo výrazne mazľavý a neviete, ako fermentácia prebiehala, prenesenie do tepla nie je bezpečný spôsob záchrany.

Stačí odstrániť slizkú vrchnú vrstvu?

Odstránenie povrchu nepotvrdí bezpečnosť zvyšku. Pri podozrení na pokazenie vyraďte celú várku. Plesnivú kapustu nezachraňujte odobratím vrchnej vrstvy ani výmenou nálevu.

Kapusta vonia kyslo. Znamená to, že je bezpečná?

Kyslá vôňa je očakávaná, ale sama osebe bezpečnosť nezaručuje. Neprevažuje nad prítomnosťou plesne, hnilobného pachu či inými podozrivými zmenami. Ak máte o priebehu kvasenia pochybnosti, kapustu neochutnávajte na skúšku.

Galéria k článku

Mäkká kvasená kapusta
Kvasená kapusta v súdku
Rozkrojená čerstvá kapusta na polovice pripravená na krájanie a kvasenie
Tlačenie kapusty do súdka
Kvasená kapusta na vidličke
Premývanie kvasenej kapusty vodou
Stláčanie nastrúhanej kapusty

Zdroj: Landwirtschaftsamt Göppingen: Fermentieren von Gemüse, Bundeszentrum für Ernährung: Gemüse erntefrisch fermentieren, Stiftung Warentest: Fermentation – viel mehr als Sauerkraut

Diskusie na tému článku
Anketa

Máte už zazimovanú záhradu?

Priebežný výsledok ankety sa zobrazí po odhlasovaní. Viac o téme sa dočítate v článku: Ako zazimovať trvalky v nádobách? 

Máte už zazimovanú záhradu?

  • Hotovo, všetko je chránené (11%)
  • Ešte mi niečo zostáva (78%)
  • Čakám na prvé mrazy (11%)