V prírode sa stretávame s rôznymi zvukmi, ktoré sú prejavom života jej obyvateľov. Nielen zvieratá a vtáky, ale aj menší zástupcovia – hmyz – dokážu prekvapiť svojou hlasitosťou.

Aj keď by človek mohol predpokladať, že takéto drobné tvory budú mať aj nevýrazné prejavy, opak je pravdou. Títo „fidlikanti“ vedia byť často veľmi dôrazní.
Na dovolenkách v Stredomorí a južných krajinách často počúvame romantické zvukové pozadie cikád, avšak naše cikádovité druhy takýto „talent“ nemajú. U nás túto úlohu zvukovej kulisy plnia práve nasledujúce druhy.
Svrčky, romantickí muzikanti
Určite si každý spomenie na dobre známeho svrčka, ktorý je naozajstným „vlajkonosičom“ tejto hlučnej skupiny hmyzu. Svrček poľný (Gryllus campestris), čierny (20 – 26 mm), žije najmä na trávnatých porastoch. Vyhovujú mu suchšie polohy, kde si v zemi vyhĺbi až 40 cm dlhé diery, do ktorých sa pri vyrušení ukrýva. V týchto dierach tiež samičky znášajú vajíčka. Larvy sa po vyliahnutí zvliekajú až 12-krát a ich vývoj do dospelosti trvá 2 – 4 mesiace.
Nie každý vie, že okrem rastlinnej potravy sa živia aj článkonožcami. Začínajú sa objavovať na jar, pričom hlavné obdobie, kedy ich počuť cvrlikať, je od júna do júla. Tento prenikavý zvuk vzniká trením krídel – nazýva sa stridulácia – a slúži na prilákanie samičiek, ale aj odstrašenie sokov.
Predpokladá sa, že podľa intenzity a kvality zvukov sa v rámci druhu dokáže zhodnotiť, nakoľko je daný „muzikant“ v kondícii. V lete patria k tvorcom skutočne romantickej atmosféry v prírode.

Svrček ako nepríjemný škodca
Na rozdiel od poľného svrčka, svrček domový (Acheta domestica) nepôsobí až tak romanticky. Tento nepôvodný druh bol zavlečený z Ázie, je drobnejší, obvykle do 2 cm, a má hnedú farbu. Dokáže byť nepríjemným škodcom v domácnostiach, ktorý nielen poškodzuje zásoby potravín, ale môže ich infikovať nebezpečnými baktériami a roztočmi, čo môže viesť k nákaze salmonelózou.
Nepohrdne ani prírodnými tkaninami, čím môže poškodiť šatstvo. Vyhľadáva vlhké a tmavé miesta a v čase párenia prenikavo a intenzívne cvrliká, čo môže byť v noci veľmi rušivé. Dobre sa ukrýva, preto vyhľadať ho a zneškodniť býva neraz záležitosť viacerých bezsenných nocí.
Tento druh je rovnaký ako ten, ktorý sa chová za účelom skrmovania hmyzožravých domácich miláčikov. Ak sa zanedbá izolácia, môžu sa takto rozšíriť aj v domoch. V Ázii sa často konzumujú ako pochúťka – obvykle opražené. Majú vysokú výživovú hodnotu, čo spolu s nenáročnou produkciou motivuje k ich chovu pre ľudskú výživu.
U nás takéto jedlá nemajú tradíciu, preto sa predstava konzumácie hmyzu ako potraviny často stretáva s odporom. Tí, ktorí sa však odvážia ochutnať, zvyčajne hovoria, že je to celkom chutné. Z pohľadu vedcov však za jeho využitie hovoria najmä výborné výživové hodnoty a ekonomická nenáročnosť produkcie. Svrčky sú už dlhší čas obľúbenou súčasťou proteínových prípravkov pre športovcov.

Kobylky, najvýraznejší zástupcovia
Ďalším druhom, ktorý je však prirodzenou súčasťou našej prírody, je kobylka zelená (Tettigonia viridissima). Patrí medzi najväčších a najvýraznejších predstaviteľov tohto druhu.
Kobylka zelená dorastá až do impozantných 8 cm, ak počítame aj kladielko, ktoré majú samičky na konci bruška a používajú ho na kladenie vajíčok do zeme. Vyskytujú sa nielen vo voľnej prírode, ale často aj v parkoch miest, kde sú ich teritóriom porastené plochy a koruny stromov. Neraz prekvapia aj na balkónoch vo vyšších poschodiach panelákov. Okrem rastlinnej stravy aktívne lovia aj hmyz.

Okrem kobyliek sú zvukové prejavy typické aj pre koníky. Na našich lúkach žijú už viac ako 250 miliónov rokov. Vďaka svojim dlhým zadným nohám sú zdatnými skokanmi a trením nôh o krídla vydávajú charakteristický zvuk, ktorým komunikujú. Väčšinou sa živia rastlinami, no niektoré druhy sú aj všežravé a dokážu si poradiť s hmyzom.
Na Slovensku bolo popísaných až 129 druhov kobyliek a koníkov, pričom trvalý výskyt má okolo 120 z nich. Až 80 % druhov je možné rozoznať podľa ich charakteristických zvukových prejavov. Niektoré z nich je počuť až stovky metrov ďaleko, iné len do jedného metra.
Jesienky, noční speváci
Posledným, menej známym druhom, je jesienka spevavá (Oecanthus pellucens), niekedy označovaná ako jasienka spevavá. Tento menší druh má svetlohnedastú, okrovú farbu a 9 až 15 mm dlhé telíčko.
Samčekovia majú na koncoch krídel rozšírené útvary, ktorými vytvárajú charakteristický zvuk, podľa ktorého dostali aj meno. Ich jemné „piesne“ sa najčastejšie ozývajú večer a v noci – tak ako je u tejto skupiny hmyzu zvykom. Jesienky sa vyskytujú v teplejších oblastiach našej krajiny.
Vypočujte si spev jesienok v krátkom videu
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Video: YouTube/@belle36170



















Ako sa zbavit lariev komarov a rozneho druhu hmyzu v bazene? Je tam toho dost, z…