Zaslúžia si vašu pozornosť: Lúčne koníky sú tu už viac ako 250 miliónov rokov

  • 14.09.2022

Pri letnej prechádzke v prírode nás láskajú teplé lúče slnka, ovieva jemný vánok a počujeme bzukot rôzneho hmyzu. Ak vyniká cvrlikanie koníkov, znamená to, že rok sa preklopil do svojej druhej polovice.

Lúčny koník
Foto: Shutterstock

Lúčne koníky pozná väčšina z nás od útleho detstva. Majú zvyčajne podlhovasté telo s veľkými zadnými nohami, vďaka ktorým dokážu skákať. Ostatné nohy im slúžia len na uchytenie sa o podklad, keďže bežný typ chôdze nezvyknú praktizovať.

Skákanie využívajú na pohyb a na únik do bezpečia pred nepriateľom. Ako ochrana im zároveň slúži sfarbenie v odtieňoch podkladu, na ktorom žijú. Obvykle sú zelené alebo hnedé, no sú aj také, ktoré dokážu meniť farbu tela podľa podkladu, na ktorom dlhodobejšie žijú, inak by boli úplne bezbranné. Ak ich sfarbenie či úskok nepomôžu a predátor ich dolapí, niektoré druhy použijú poslednú zbraň, a to dávenie tráviacich štiav tmavej farby s dráždivým účinkom.

V obrane im pomáha dobrý zrak. Dve veľké oči na bokoch hlavy im umožňujú vidieť nielen vpred, ale okolo takmer celého tela. Tieto životné stratégie im vychádzajú celkom dobre. Na Zemi sa objavili už pred asi 250 miliónmi rokmi a dnes ich celosvetovo poznáme viac ako 12 000 druhov, z čoho asi 70 žije na našom území.

Lúčny koník
Foto: Shutterstock

Prirodzený výskyt

Koníky určite nájdeme v prírodných záhradách, ale i na lúkach, sú ich súčasťou. Keďže sú obľúbenou pochúťkou vtákov, drobných cicavcov a dravého hmyzu, sú ich populácie dostatočne regulované.

Zaujímavosťou je, že medzi koníky radíme aj známe biblické kobylky, rozšírené prevažne v Afrike a Ázii. Tie sú jedným z mála druhov spôsobujúcim rozsiahle hospodárske škody. Tvoria mnohomiliónové roje, ktoré tiahnu krajinou a žerú všetko, čo im príde do cesty. V minulosti sa vyskytovali aj na našom území. Posledné migrujúce roje boli u nás zaznamenané začiatkom 19. storočia. V súčasnosti už u nás nežijú.

Tráva ako základ jedálnička

Skoro všetky druhy koníkov sú bylinožravce. Majú silné ústne ústrojenstvo. Ním požierajú celé listy a steblá trávy, ktorá v ich potrave prevažuje. Živia sa ňou všetky vývojové štádiá. Výnimočne požierajú aj mŕtvolky iného hmyzu, prípadne iný organický materiál. Byliny ich príliš nelákajú, a preto ich v typickej zeleninovej a kvetinovej záhrade nemožno pokladať za škodce.

Lúčny koník
Foto: Shutterstock

Pri raste sa zvliekajú

Samice koníkov kladú vajíčka do pôdy alebo do suchých stebiel. Vývin trvá v závislosti od druhu niekoľko týždňov až mesiacov. Zo zeme sa potom liahnu malé koníky, ktoré sú vernou zmenšeninou ich rodičov. Ako rastú, zvliekajú sa, až kým nedosiahnu dospelosť.

Veľká časť lúčnych koníkov má v dospelosti krídla, i keď nie sú veľmi dobrí letci. Keď však skočia, môžu ich roztvoriť, vďaka čomu doplachtia o niekoľko metrov ďalej.

Cvrlikanie ako spôsob komunikácie

Ako vzniká cvrlikanie, odborne nazývané stridulácia? Na krídlach koníkov sú vystúpené žilky, o ktoré obtierajú hrebeň výrastkov nachádzajúci sa na zadných nohách. Pohybom nôh o krídla či bruško vzniká známy zvuk. Každý druh má pritom jedinečný zvukový prejav, ktorým sa dorozumieva. Pomocou zvuku koníky oznamujú ostatným svoju pozíciu, lákajú sa na párenie alebo sa vyhrážajú svojim sokom.

Časté aj vzácne druhy

V záhradách sa môžeme stretnúť so zeleno sfarbeným koníkom fialovonohým (Chrysochraon dispar), ktorý miluje neudržiavané trávnaté porasty. Na intenzívnejšie kosených plochách zase stretneme skôr koníka obyčajného (Chorthippus biguttulus). Naším najväčším a zároveň jedným z najvzácnejších druhov je koník stepný (Acrida ungarica), ktorého dĺžka tela dosahuje až 6 cm. Žije len na piesčitých substrátoch južného Slovenska.

Koník stepný
Koník stepný, foto: Shuttestock

Rady biológa

Adrián radí, ako pomôcť koníkom v záhradách prežiť.

  • Ak disponujete väčším pozemkom, nekoste ho naraz. Uplatnite tzv. mozaikové kosenie, čo znamená, že pokosíte napríklad jednu tretinu porastu, o niekoľko dní až týždňov ďalšiu časť a tak ďalej. Prečo? Princíp je jednoduchý. Pokosením celej plochy prídu živočíchy naraz o zdroje potravy. Pri mozaikovom kosení sa aspoň časť z nich dokáže presunúť na dosiaľ nepokosené miesta a prežiť. Pomôžete tak nielen koníkom, ale aj motýľom, včelám a druhotne aj vtákom.
  • Viete, že pomalý pohyb kosy dokáže ušetriť množstvo hmyzích životov? Vtáctvo a iné živočíchy tak neprídu o dôležité zdroje potravy. Pokiaľ si na to trúfate, neváhajte kosiť klasickou ručnou kosou.
  • V neprodukčných častiach záhrady sa nebojte experimentovať s výsevom rôznych lúčnych a trávnych zmesí. Ešte pred kúpou osivovej zmesi si však overte jej zloženie, aby sa v nej nevyskytovali nepôvodné a invázne druhy. Preferujte lokálnych výrobcov.
  • Ak je to technicky možné, pri obhospodarovaní (manažovaní) väčších pozemkov sa pokúste vyhnúť mulčovaniu a preferujte kosbu s odstraňovaním biomasy. Spestríte tak druhové zloženie rastlinných spoločenstiev a zároveň nezamedzíte vrstvou biomasy liahnutiu užitočného hmyzu, ktorý kladie svoje vajíčka do voľnej pôdy.

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Martin Čurda radí: Dajú sa pestovať vresy v nádobách tak, aby vydržali viac rokov? Lunárny kalendár pre záhradkárov - október 2022 Praktické rady pre záhradkárov: 10 tipov rezu na konci sezóny Súťaž pre materské a základné školy: Hlasujte za školu a vyhrajte ročné predplatné zaujímavého časopisu Prečo zamiokulkas nerastie? Problém môže byť v kvetináči Návšteva u čitateľky Betky: Na krásnu záhradu nepotrebujete tisíce eur, stačí čas, trpezlivosť a pracovitosť
Keď jedna sezóna končí, nová začína: Toto vysievame a vysádzame teraz Prílišné hnojenie dusíkom ohrozuje naše zdravie. Je to pravda? Čím teda hnojiť? Kvasená zelenina je chutná a podporí našu imunitu. Spoznajte 3 jednoduché spôsoby fermentácie Viete, ktoré rastliny sú typické pre japonskú záhradu? Tieto odporúča Martin Čurda Na ktoré práce v úžitkovej záhrade teraz nezabudnúť? Tieto sú najdôležitejšie Október v okrasnej záhrade: Sadíme hľuzy cyklámenov, cibuľoviny a staráme sa o trávnik