Je jeseň dobrým obdobím na mulčovanie? Rozhodne áno. Prečítajte si, prečo a ako mulčovať práve v tomto období

  • 05.11.2021

Použitie organických mulčovacích materiálov pred zimou chráni pôdu a korene pred zimnými výkyvmi teplôt. Ako na to a aký mulč zvoliť?

Mulč

Mulčovanie výsadieb je jednou zo základných techník používaných v záhrade. Aplikácia organických i minerálnych materiálov je možná od jari až do neskorej jesene, ale ak by sme mali vybrať ten najvhodnejší termín na mulčovanie organickými materiálmi, potom je to obdobie od septembra až do novembra. Ide o obdobie, keď záhradu pripravujeme na nadchádzajúcu zimu.

Organický mulč v podobe kôry, listovky, slamy, kompostu a iných, ktoré do tejto kategórie patria, má totiž veľký vplyv na kvalitu pôdy a na procesy v nej prebiehajúce. Pri jesennej aplikácii budeme mať istotu, že dostatočne hrubá vrstva materiálu pôdu ochráni pred väčšími výkyvmi teplôt. Zemina potom hlboko nepremŕza, čo je veľmi dôležité pre aktivitu pôdnych mikroorganizmov, ktoré rozkladajú organickú hmotu na živiny prijateľné pre rastliny. Vďaka tejto ochrane sa ich aktivita ani v zime nezastaví.

Hoci jeden z názorových prúdov hovorí, že pôdu máme nechať cez zimu dobre premrznúť, aby vymrzli škodce, logika hovorí, že zároveň vymrznú aj užitočné živočíchy. Ak teda nemáme pôdu plnú drobných škodcov, je rozumnejšie inšpirovať sa prírodou, kde je pôda zakrytá aj počas zimy. Ďalšou výhodou jesenného termínu je zamedzenie, aby sa z pôdy po častejších dažďoch stávalo bahno. V ňom je totiž narušená pôdna štruktúra, a to najmä v najúrodnejších horných vrstvách, ktoré sú tiež náchylné na vyplavovanie živín.

Lístie

Aké sú výhody mulčovania?

Organické mulče sú pre pôdu výhodné z mnohých dôvodov. Zlepšujú nielen jej štruktúru, ale podporujú aj pôdny život.

Väčšina majiteľov záhrad sa pre mulčovanie rozhodne preto, aby predchádzali zaburineniu záhonov, ku ktorému prirodzene dochádza. Príroda má totiž tendenciu všetky „prázdne“, rastlinami nepokryté povrchy rýchlo ozeleniť, a keďže je pôda bohatá na semená planých rastlín, je ich klíčenie a rast len otázkou chvíle. Mulč síce vzchádzanie burín úplne nevyrieši, ale výrazne ho spomalí. Pôdu navyše nebude potrebné kypriť, pretože pod ním zostane zemina kyprá a dobre priepustná pre vodu a vzduch.

Väčšinou sú organické mulče tvorené rastlinnou hmotou, ktorá sa postupne rozkladá. Preto je nutné ju dopĺňať, čo je na jednej strane uvádzané ako nevýhoda, no na druhú stranu to môžeme vnímať ako výhodu. Práve organická hmota je totiž prestretým stolom pre pôdne organizmy, baktérie aj drobné živočíchy, ktoré ju rozkladajú na živiny prístupné koreňom rastlín. Nie je to teda len vhodný materiál na pokrytie povrchu výsadieb, väčšina hmôt funguje zároveň aj ako hnojivo.

Druhy mulčovacích materiálov sa môžu v každej krajine trochu líšiť, najmä podľa ich dostupnosti. Kým v anglických záhradách sa často stretnete s mulčovaním hnojom či kompostom, v našich podmienkach sú oba spomenuté materiály považované skôr za hnojivá bohaté na živiny. V niektorých krajinách sa mulčuje napríklad i šupkami („mušľami“) z kakaových bôbov, ktoré sa síce dajú zaobstarať aj u nás, ale pre vyššiu cenu a horšiu dostupnosti sa tento materiál používa prednostne na dekoratívne účely. Výhodou niektorých mulčovacích materiálov je aj ich dekoratívna funkcia, tá je najviac pripisovaná najpoužívanejšiemu mulčovaciemu materiálu v okrasnej záhrade – borke, čiže mulčovacej kôre.

Mulčovanie

Aký mulč je pre záhradu najvhodnejší?

Mulčovacia kôra

Väčšina dostupnej mulčovacej kôry pochádza z ihličnatých drevín. Okrem smrekovej v rôznych veľkostiach zoženieme aj borovicovú alebo smrekovcovú. Výnimkou nie je ani ich zmes.

Hrubšia štruktúra kôry sa hodí na mulčovanie kríkových výsadieb. Dá sa ale zohnať aj jemná kompostovaná kôra. Nevýhodou tohto materiálu je spotreba dusíka z pôdy pri postupnom rozklade. Pôdu je potom vhodné každý rok prihnojiť dusíkatým hnojivom. Okrem spomínaných kríkových výsadieb sa používa do záhonov s kyslomilnými rastlinami či vo vresoviskách.

Slama

Slama sa hodí najmä na mulčovanie v úžitkovej a v permakultúrnej záhrade. Aj tu dochádza pri rozklade uhlíkatých zlúčenín k spotrebe pôdneho dusíka, preto je nutné pamätať na prihnojenie záhonov hnojivom bohatým na tento prvok. Slama sa rozkladá pomerne pomaly, ale aj tak je potrebné jej vrstvu raz za rok mierne navýšiť.

Drevená štiepka

Drevenú štiepku aj drvinu si môžeme ľahko vyrobiť i svojpomocne, a to spracovaním vetiev z prerezania stromov pomocou záhradného štiepkovača alebo drviča. Aj tento materiál je bohatý na uhlík, pôdne baktérie budú pri jeho rozklade potrebovať veľa dusíka. Lepšia situácia je napríklad pri trojročnej štiepke, kde spotreba dusíka baktériami klesá a ostane ho viac pre rastliny.

Pokosená tráva

V tenkej vrstve možno jemne pokosenú trávu použiť ako skvelý mulč na zeleninové a ovocné záhony. Keďže sa rýchlo rozkladá, môžeme vrstvu dopĺňať každý týždeň, ale pozor, ideálne ju navýšime len o niekoľko centimetrov. Inak sa môže tráva zapariť a naštartujú sa nežiaduce hnilobné procesy. Aj na jeseň môžeme mulčovať trávou. Posledné kosenie sa vykonáva koncom októbra alebo začiatkom novembra a do zimy sa tento mulč stihne väčšinou rozložiť.

Mulčovanie pokosenou trávou

Listnatá aj ihličnatá hrabanka

Tento materiál si ideálne vyrábame sami z opadaného lístia alebo ihličia. Z lesa ho neberieme z dôvodu možného narušenia pôdneho ekosystému, radšej využívame materiál z vlastnej záhrady. Kyslé pH býva omnoho výraznejšie pri ihličnatej hrabanke ako pri listovke. Výhodou tohto materiálu je jeho ľahkosť a výborná priepustnosť vzduchu.

Vrstva sa musí každý rok doplniť novým materiálom, hrabanka sa totiž rýchlo rozkladá. Ide o vhodný materiál na mulčovanie kyslomilných výsadieb, vresovísk, záhonov s hortenziami či lesných podrastových záhonov.

Kompostovaná kôra

Mulčovacia borka jemnej štruktúry má podobne ako čerstvá borka kyslé pH. Vďaka jemnej štruktúre je ale vhodná na mulčovanie výsadieb s menšími rastlinami, ako sú cibuľoviny, trvalky a ruže. Spotreba dusíka pri rozklade je menšia ako v prípade čerstvej borky. Vhodná je pre okrasné záhony i podrastové výsadby.

Krabicový kartón

Kartón (bez potlače a zvyškov lepiacich komponentov) býva používaný skôr v spojení s ďalším organickým mulčom, pretože nejde o dekoratívne riešenie. Je to však ideálny materiál na postupné odburiňovanie väčších plôch zarastených vytrvalou burinou. Na kartónové „dosky“ navlhčené vodou sa väčšinou dáva štiepka alebo slama. Používa sa napríklad v permakultúrnych záhradách.

Mulčovanie kartónom

Hobliny

Hobliny sú vedľajším produktom či skôr odpadom pri spracovaní dreva. Efekt je podobný ako pri štiepke, no i tu je potrebné počítať s nutnosťou prihnojenia. Jemnejšie hobliny sa ale o čosi rýchlejšie rozkladajú, preto sa musia častejšie dopĺňať. Vhodné sú na mulčovanie podrastových záhonov a cestičiek.

Tipy na správnu aplikáciu mulču

Pred aplikáciou mulču na záhony sa určite oplatí pôdu starostlivo pripraviť. Správny postup ušetrí čas i prácu do budúcna.

  1. Z pôdy najskôr vyplejeme všetku jednoročnú aj vytrvalú burinu. Pôdu skypríme. Nakyprenú pôdu vyrovnáme.
  2. Povrch zeminy urovnáme hrabľami. Vrchná vrstva má mať drobnohrudkovitú štruktúru, nemá byť zliata alebo rozbahnená.
  3. Mulč je ideálne aplikovať po dažďoch. Počas sucha pôdu zalejeme, vodu necháme asi hodinu vsakovať. Mulč sa tak lepšie prepojí s pôdou.
  4. Po vsiaknutí vody môžeme na povrch rozprestrieť mulčovací materiál, podľa druhu materiálu v hrúbke 5 až 10 cm.

Mulčovanie

Ako potlačiť vytrvalé buriny?

Spôsob postupného odburiňovania je ako alternatíva k herbicídom obľúbený hlavne v prírodných a permakultúrnych záhradách. Hoci je naozaj ťažké sa na niektorých miestach zbaviť napríklad kozonohy alebo žihľavy, jedno riešenie sa nájde.

Pôdu zarastenú burinou buď pokosíme, alebo burinu ušliapeme (druhy s dužinatými jemnými stonkami). Zemina musí byť vlhká, preto ju počas sucha zalejeme a vodu necháme vsiaknuť. Na povrch rozložíme krabicové kartóny bez kovových spôn, lepenky a farebných potlačí (farby obsahujú ťažké kovy). Okraje by sa mali o dvadsať centimetrov prekrývať, aby nevznikli voľné priestory na rast burín. Opäť pokropíme vodou, aby sa zvlhčil aj papier a lepšie priľnul k pôde. Naň položíme hrubú vrstvu organického mulču. Vhodná je slama, hobliny, jemne pokosená tráva alebo drevená štiepka. Týmto spôsobom príde postupne k uhynutiu aj výbežkatej buriny, niekedy to ale trvá dlhšie ako rok.

 

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku