10 tipov pre správnu jesennú výsadbu rastlín a stromov

  • 18.10.2021

Poľnohospodárski experti a ekológovia varujú, že vzhľadom na postupujúce klimatické zmeny už nevieme brať celkom vážne ani obsah starších kníh a učebníc o záhradách. Prečo?

Výsadba vresov

Kým kedysi sa za veľmi dobré obdobie na výsadbu rastlín považovali jar a jeseň, dnes sa od jari postupne upúšťa. Na ujatie vysádzaných rastlín majú totiž okrem primeraných teplôt veľký vplyv zrážky a ich obsah v pôde. Ak bola kedysi pôda po zime výdatne zásobená vlahou zo zimných zrážok a počítať sme mohli aj so zrážkami jarnými, dnes býva snehu poskromnejšie. Zo zimy sa neraz prehupneme, s výnimkou niekoľkých jarných dní, do teplého a suchého leta. A ani tie jarné zrážky nie sú to, čo bývali. Rastliny sú často po výsadbe vystavené nezvyčajne vysokým teplotám a ich koreňová sústava suchu.

Samozrejme, toto neplatí v prípade, ak máme možnosť zálievky, vtedy situácia zďaleka nie je taká vyhrotená. Ak však vysádzame čokoľvek od stromov cez kry, živé ploty a trvalky, a s dostupnosťou vody v záhrade alebo našou prítomnosťou to nie je ideálne, vysádzajme radšej na jeseň.

Jesenné a zimné zrážky a neraz aj relatívne vyššie teploty počas zimy pomáhajú rastlinám zakoreniť do okolitej pôdy. Vysádzame ich pre blízku budúcnosť, v prípade drevín a najmä stromov aj pre vzdialenejšiu budúcnosť, preto má zmysel dobre pre ne zvoliť miesto a zamerať sa aj na správny postup výsadby, aby sa naozaj uchytili. Kúpa rastlín ani dnes nepredstavuje lacnú záležitosť. Zopakujte si preto spolu s nami 10 tipov pre správnu výsadbu.

Výsadba cibuľovín

1. Dobré načasovanie

Jeseň sa považuje za najlepšie obdobie na výsadbu. Zrážky sú častejšie ako v lete, horúčavy pominuli, no stále je dostatočne teplo. Voľnokorenné rastliny, či už stromy, kry alebo trvalky zo záhradníctva alebo od susedov sadíme čo najskôr po tom, ako boli vybraté z pôdy. Takisto cibuľoviny kvitnúce na jar vysádzame po zakúpení.

Výnimka ale existuje – toto obdobie nie je vhodné na výsadbu exotických a chúlostivých druhov, ktoré by mohli mať tendenciu vymrznúť. Tie sadíme až na jar, keď majú dostatok času vytvoriť si do zimy dosť koreňov a prispôsobiť sa prostrediu.

2. Vyberáme zdravé rastliny

Pri výbere rastlín predávaných v kvetináčoch, hovorí sa aj v „kontajneroch“, hľadáme dobre zakorenené kusy, ktoré však nie sú v nich už niekoľko rokov. Pozrieme sa na spodok kvetináča. Keď z odtokových otvorov vychádzajú tenké, biele a čerstvo pôsobiace korienky, je to znamenie vitálnej rastliny, pripravenej na výsadbu. Hrubé drevité korene znamenajú, že jedinec je v kvetináči už príliš dlho a na novom stanovišti môže mať problémy so zakorenením.

Pri výbere cibuliek siahneme po nescvrknutých, pekne vytvarovaných kusoch bez známok chorôb a plesní. Za nedostatok ale nepovažujeme to, ak sa z nich odlupujú suché obaly.

Vres s koreňovým balom

3. Ako ušetriť

Veľké odrastené rastliny bývajú pomerne finančne náročné. Ak nie je pre nás podstatné mať čo najskôr záhradu plnú veľkých rastlín, mnohé postačí kúpiť menšie a výrazne lacnejšie. Platí to najmä pre trvalky, okrasné trávy a bežné kry. Okrem toho, že pri dobrej starostlivosti dokážu pekne podrásť už v prvom roku po výsadbe, niekedy sa uchytia dokonca lepšie ako kusy pridlho pestované v kontajneri.

Veľmi veľké stromy a kry vyžadujú po výsadbe intenzívnejšiu opateru a stáva sa, že poriadne začnú rásť až rok a pol či dva po výsadbe. V ich prípade ale nie je dobré kupovať celkom nízke najlacnejšie „prúty“, môže trvať dlho, než z nich vyrastú pekné jedince. Uprednostníme strednú veľkosť výpestkov.

4. Príprava výsadbovej jamy

Úrodná pôda s dobrou štruktúrou si od nás v zásade nevyžaduje žiaden zásah okrem vykopania jamy. Zhutnenú pôdu by sme však mali pripraviť, poriadne ju prerýľovať, pridať kompost, čím ju prevzdušníme, a až potom vykopať jamu.

Na stromy a veľké kry vykopeme štvorcovú jamu s hranou dvakrát tak širokou, ako je priemer kontajnera, a s hĺbkou rovnakou ako jeho výška. V prípade ílovitej pôdy strany jamy prevzdušníme dierami, ktoré vzniknú zapichovávaním vidiel. Dno jamy zľahka prekypríme, ale nepridávame sem organický materiál, ten by postupne zotlel a vysadená rastlina by klesla. Organický materiál použijeme po dokončení výsadby ako mulč. Nepoužívame však čerstvý hnoj, ktorý by po dažďoch mohol spáliť korene.

Jesenná výsadba stromčeka

5. Pomocníci – užitočné huby

Mykorízne prípravky s obsahom užitočných húb pomáhajú rastline zakoreniť a vytvoriť bohatú koreňovú sústavu, vďaka čomu môže z pôdy získať viac výživy a vody. V záhradách so stromami a krami sa užitočné huby v pôde vyskytujú aj prirodzene a časom sa s koreňmi novovysádzanej rastliny „spoja“. Tento proces ale urýchlime práve ich pridaním pri výsadbe. Prípravok aplikujeme radšej priamo na korene, keď rastlinu vyberieme z kontajnera, čo je lepšie, ako ho len rozhodiť na dno jamy. Prípravok správne skladujeme a používame pred uvedeným dátumom spotreby.

Mykorízne huby

6. Podpora rozvoja koreňovej sústavy

Keď je kvetináč prekorenený, môžeme koreňový bal trochu narušiť, otvoriť ho. To pomôže koreňom rásť viac do priestoru a nie iba v tvare definovanom kvetináčom. Najlepšie je, ak sa nám už pri kúpe podarí vyhnúť sa jedincom, ktoré sú už na pohľad zhora aj zdola plné koreňov. Nebojíme sa ale rastlín, ktoré majú po vybratí z kvetináča množstvo jemných korienkov, napríklad vresy, hebe. Koreňový systém zľahka uvoľníme rukou či vidličkou, alebo sem-tam trochu narežeme nožom.

Pri výsadbe voľnokorenných drevín si dáme záležať, aby korene vo výsadbovej jame boli rovnomerne rozmiestnené a smerovali od kmeňa.

Narezanie koreňového balu vresov

7. Pridáme oporu

Pri výsadbe stromov je dobré inštalovať oporu, pretože ich pohyb vo vetre bráni dobrému zakoreneniu. Použiť možno viacero spôsobov priviazania, napríklad nižšiu tyč pod uhlom 45°. Tyč dáme na stranu kmienka, kde sa opierajú prevládajúce vetry, v opačnom prípade by kmienok na tyč pri vetre narážal. Dobre upevnená tyč má dovoliť kmienku istý pohyb, ale koreňový systém má udržať bez pohnutia.

Oporu vo väčšine prípadov odstránime po 12 až 18 mesiacoch. Ak je strom nestabilný aj po tomto čase, znamená to, že drevina nie je dobre zakorenená. Stáva sa to napríklad pri výsadbe jedinca, ktorý bol v kontajneri dlho a jeho korene v ňom zdrevnateli, z toho dôvodu nie sú celkom schopné rásť do strán.

Vysadený strom s oporným kolíkom

8. Sadíme do správnej hĺbky

Pravidlo pri výsadbe cibuľovín, že ich sadíme do hĺbky dvoj- až trojnásobku výšky cibule, sa nedá aplikovať pri všetkých druhoch. Vždy si na internete alebo v knihe overíme odporúčanú hĺbku pre daný druh. Napríklad korunkovka kráľovská (Fritillaria imperialis) si vyžaduje hĺbku výsadby minimálne 30 cm, inak nebude spoľahlivo kvitnúť.

Pri stromoch má byť miesto, z ktorého vyrastajú prvé korene, na úrovni pôdy. Hlbšia, takzvaná utopená výsadba, ich môže aj zahubiť. Ak nie je miesto, z ktorého vyrastajú prvé korene v kvetináči vidieť, zistíme ho odhrnutím trochy substrátu.

Výsadba ruže

9. Mulčujeme

Po výsadbe okolo rastlín navrstvíme mulč. Pri drevinách je vhodná kôra, kompostovaná kôra, drevená štiepka, pri trvalkách a trávach dobre rozložený kompost. Pomáha to vo výsadbovej jame udržať vlhkosť a postupne, ako zotlieva, pôdu vyživuje. Pri mulčovaní drevín vytvarujeme okolo kmeňa kruhovú misu hlbokú približne 15 cm, aby miesto, z ktorého vyrastajú korene, ostalo v úrovni pôdy. Nikdy neumlčujeme na suchú či zamrznutú pôdu, vždy ju predtým výdatne zalejeme.

10. Primeraná zálievka

Nikdy nevysádzame rastliny s presušeným koreňovým balom. Pred výsadbou ich dobre zavlažíme, prípadne celý kontajner namočíme asi na 10 minút do nádoby s vodou. Voľnokorenné dreviny môžeme pred výsadbou nechať postáť vo vode aj 12 hodín.

Po výsadbe stálozelených druhov myslíme na to, že aj počas zimy vyparujú cez listy vodu, a preto vyžadujú občasnú zálievku aj v tomto ročnom období, a to v dňoch bez mrazu.

Rastliny, ktoré teraz vysadíme, počas prvej sezóny zalievame pravidelne, osobitne v horúcom lete. V ďalších sezónach sa buď zaobídeme bez zálievky, alebo ju aplikujeme len pri extrémnom suchu a teple. Zalievame výdatne skoro ráno alebo neskoro večer, priamo na pôdu.

 

Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku