Kráčajúca huba v záhrade? Nezľaknite sa, je neškodná – no neuveríte, čo všetko zvládne!

Čo vyzerá ako praženica, správa sa ako génius (aj keď bez mozgu) a z ničoho nič sa objaví v mulči po daždi? Nie, nie je to dielo susedovho dieťaťa ani podráždeného žalúdku vášho zvieracieho miláčika – je to slizovka, jeden z najväčších čudákov prírody.

Kráčajúca huba slizovka
Slizovka je jeden z najväčších čudákov v prírodnej ríši. Foto: Shutterstock

Napriek názvu, slizovky (Fuligo) nie sú huby. A už vôbec nie záhadný sliz z vesmíru. Sú to prastaré, meniace sa organizmy, ktoré žijú v pôde, lístí či na zhnitých konároch, a vedú si svoj húževnatý, tichý a trochu slizký život. Možno aj výnimočnejší, než si myslíte.

Čo to vlastne slizovka je?

Slizovky patria do skupiny nazývanej Myxomycéty, ktorá patrí do ríše Protista (jednobunkové organizmy), čo je v podstate biologická škatuľka „iné“. Nie sú to rastliny, zvieratá ani huby. Sú svojské. Taký ten člen rodiny, čo nechodí na rodinné oslavy, ale namiesto pohľadníc posiela spóry.

Začínajú ako mikroskopické spóry, ktoré sa v správnych podmienkach menia na améboidné bunky. Tie sa buď plazia, alebo plávajú (vo vodnom prostredí majú dokonca chvostíky nazývané flagella) a konzumujú baktérie. Keď ich je dostatok, spoja sa do jedného jadra a delením vytvoria veľké plazmódium. Predstavte si to ako obrovskú pulzujúcu bunku s tisíckami jadier.

Kráčajúca huba slizovka v záhone
Kráčajúca huba sa môže objaviť v mulči po daždi alebo výdatnej zálievke. Foto: Shutterstock

Počkať, ono sa to hýbe?

A veruže áno! Plazmódium sa prúdením protoplazmy jedným smerom pomaly presúva po pôde a zanecháva za sebou slizové stopy. Pomaly, no vytrvalo. Možno preto ju poznáte skôr pod názvom „kráčajúca huba“. Naháňačky so slizovkou sa báť nemusíte, ale ak si pustíte video, možno začnete okolo mulču či kompostu chodiť o niečo opatrnejšie.

Prekvapivo však, slizovka dokáže byť aj strategická. V jednom experimente našla cestu cez labyrint k jedlu, a „zapamätala“ si slepé uličky, ktorými už prešla, pomocou chemických stôp. V inom pokuse prešla cez most s horkou látkou najprv len veľmi pomaly – ale po čase sa naučila horkosť znášať. A keď sa spojila s inou slizovkou, tá už po moste prešla bez váhania. Mozog síce nemá, ale učenie jej očividne ide.

Praženica v záhrade?

Najznámejšia slizovka aj v našich končinách, slizovka žĺtková (Fuligo septica), sa môže zjaviť vo vašej záhrade takmer bez povšimnutia. Objavuje sa po daždi alebo výdatnom polievaní ako žltkastá pena na mulči. Často vyzerá, že sa tam teleportovala cez noc – a vlastne, ďaleko od pravdy to nie je. Vie totiž vyrásť o niekoľko centimetrov za pár hodín.

Bežne sa jej hovorí aj slizovka praženicová alebo v angličtine dog vomit (psie zvratky). A hoci názov neznie práve lákavo, nemusíte sa jej báť – slizovka neublíži vašim rastlinám, domácim miláčikom ani vám. Kým je čerstvá a slizká, môžete ju opatrne zobrať do sáčku a vyhodiť, alebo jednoducho použiť hadicu a prúd vody.

No ak ju necháte vyschnúť, vytvorí suchší vankúšik aethalium a zmení sa na „prášok“ – milióny spórov pripravených začať životný cyklus od začiatku. Nuž, vtedy si pripravte radšej rovno metlu.

Schnutie slizovky žltej do suchého vankúšika aethalium
Ak ju necháte vyschnúť, vytvorí suchší vankúšik aethalium. Foto: Shutterstock

Biologický transformátor

Keď podmienky nie sú priaznivé, napríklad extrémne sucho, chlad alebo nedostatok potravy, slizovka prejde do režimu prežitia. Obalí sa ochrannou stenou, vytvorí sclerotium a pokojne čaká, kým sa podmienky opäť zlepšia. Je to niečo ako biologická pauza, skoro ako tlačidlo stop na ovládači, až kým situácia opäť nie je priaznivá. Vtedy sa stane opäť aktívnou a hľadá, čo by skonzumovala.

Budúci hrdina v utajení?

Slizovka nie je len neškodná. Vedci zistili, že niektoré slizovky dokážu absorbovať ťažké kovy, ako je kadmium či arzén. Mohli by sa teda časom využiť na čistenie znečistených pôd. Možno jedného dňa bude tento nevábny sliz pomáhať čistiť planétu.

Vedeli ste, že?

Fuligo septica sa v niektorých častiach Mexika aj konzumuje – opražená s cibuľkou a čili v tortille. Avšak, v našich končinách ochutnávku neodporúčame. Nie všetko, čo vyzerá ako jedlo, by malo skončiť na panvici. A úprimne, ten jedlý vzhľad je celkom diskutabilný.

Slizovky sú slizké, bez mozgu a napriek tomu fascinujúce. Nie sú ani bunkové, ani mnohobunkové, ale niečo medzi tým. Sú múdrejšie, než by ste čakali, a dôkazom, že príroda má vždy v rukáve nejaké zvláštne eso.

Ak najbližšie uvidíte na záhrade žltý sliz, nekričte. Usmejte sa, zakývajte a nechajte ho, nech si lezie svojou cestou. Možno nám raz zachráni svet.

Galéria k článku

Text: Rebeka Slobodová
Foto: isifa/Shutterstock
Video: YouTube/@mikenollan5747
Zdroj: www.kimberleynaturepark.ca
fwbg.org,www.missouribotanicalgarden.org, gardenbetty.com

Diskusie na tému článku