Máte na fasáde domu kosce? Odfoťte ich vedcom a zistite, či sú nebezpečné

Kosce sú pavúkovce, ktoré sa náramne podobajú na pavúky. V skutočnosti však s nimi zdieľajú len veľmi málo. Ako ich rozpoznať a pomôcť vedcom?

Leiobunum gracile
Leiobunum gracile Foto: archív autora

Na rozdiel od pavúkov koscom (Opiliones) chýbajú jedové žľazy a snovacie bradavky. Aj preto sú pre človeka úplne neškodné, napokon vás nevedia bolestivo uhryznúť. Zároveň si nedokážu budovať pavučiny.

Spomedzi 35 druhov známych z územia Slovenska majú tie najbežnejšie charakteristické dlhé nohy. Žijú takmer v každej záhrade, nájdete ich na pňoch stromov, v hromade dreva či pod rôznymi predmetmi. Aktívne sú prevažne v noci.

Dlhonohí upratovači

Väčšina koscov sa živí rôznorodou organickou potravou. Preferujú uhynutý hmyz, mŕtve časti rastlín, peľ, semená rastlín a hnijúce ovocie. Len niektoré z nich sú schopné uloviť drobný hmyz. V záhrade tak majú sanitárnu funkciu, kedy sa radia k živočíchom, ktoré nám ju pomáhajú upratovať.

Vajíčka kladú do vlhkej pôdy. Aj z toho dôvodu ich len málokedy nájdeme v interiéri budov. Tu si ich však môžeme pomýliť so „záchodovými pavúkmi“ (trasavkami), ktoré na rozdiel od koscov budujú pavučiny a majú jed. Ním sú schopné paralyzovať ostatné druhy pavúkov, ktorými sa vrátane rôzneho hmyzu živia.

Phalangium opilio
Phalangium opilio Foto: archív autora

Láka ich zohriata fasáda

Kosce sa s príchodom chladnejších nocí začínajú zhromažďovať na múroch budov. Láka ich teplo, ktoré sa tu počas dňa zhromaždilo. Tieto miesta obľubujú najmä samice, ktorým v telách dozrievajú vajíčka a potrebujú vyššiu teplotu na ich dozrievanie.

Druhové zloženie koscov sa v slovenskej prírode každým rokom mení. Aj vďaka ľudským aktivitám a klimatickej zmene k nám prenikajú cudzie druhy, ktoré vytláčajú tie pôvodné a môžu tak byť pre prírodu hrozbou.

Vedci potrebujú našu pomoc

Prírodovedci z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave pracujú na projekte, ktorý má za cieľ zistiť, ako sa tieto nové druhy koscov šíria naprieč našou krajinou. Potrebujú však pomoc verejnosti.

Stačí, ak im tieto kosce odfotíte, hoci aj mobilným telefónom, a fotografie zašlete na e-mail hladamekosce@gmail.com. Nezabudnite napísať aj dátum a miesto nálezu (napr. obec, ulica, GPS). Pokúšajte sa zaostriť na samotné telo kosca. Ich aktivita vrcholí po zotmení, kedy si na vytvorenie fotografie treba posvietiť baterkou.

Prírodovedci Adrián Purkart a Juraj Litavský vám ďakujú za každú jednu fotografiu!

Galéria k článku

Text a foto: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA

Diskusie na tému článku