V prírode nájdeme množstvo fascinujúcich vzťahov medzi rôznymi organizmami. Jedným z najzaujímavejších je symbióza – vzťah, ktorý prospieva obom stranám. Počuli ste už o myrmekofílii?

Čo je myrmekofília?
Myrmekofília označuje vzťah medzi rastlinami a mravcami, kde rastlina poskytuje mravcom výhody, ako je bezpečný úkryt a potrava. Mravce na oplátku chránia rastliny pred škodcami a konkurenciou. Tento vzťah je výsledkom dlhého vývoja, počas ktorého niektoré rastliny vyvinuli štruktúry priamo určené na podporu života mravcov.
Za myrmekofilné rastliny, nazývané aj myrmekofyty, sa považujú tie, ktoré udržiavajú symbiotický vzťah s rôznymi druhmi mravcov. Mravce samotné tvoria veľmi rozsiahlu skupinu. Na svete ich bolo popísaných 14 až 15-tisíc druhov, pričom odhady hovoria, že ich môže byť až 20 000 a viac. Vyskytujú sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a ich schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam je fenomenálna.

Niečo za niečo
Rastliny, ktoré spolupracujú s mravcami? Áno. Existujú druhy, ktoré počas evolúcie „rozpoznali“ výhody spolupráce s mravcami a prispôsobili tomu stavbu tela. Mnohé z nich hostia mravce ako svojich ochrancov a niekedy im poskytujú aj úkryt. Mravce zase prispievajú k výžive a komforte daných rastlín.
Často ide o to, že mravčia armáda dokáže efektívne eliminovať nielen hmyzích škodcov, ale aj výskyt konkurenčných rastlín v okolí hostiteľskej rastliny. Takéto vzťahy nazývame „koevolučné“, pretože sa vyvíjali navzájom.
Aby rastliny motivovali svojich mravčích ochrancov, produkujú akési „potravinové telieska“. Tieto útvary obsahujú výživné zložky, ako sú lipidy, proteíny a cukry, a vylučujú ich po celom svojom objeme. Zároveň povzbudzujú mravce k „hliadkovaniu“ na rastlinách, ktoré ich chránia pred škodcami.
Služby na úrovni
Niektoré druhy rastlín to dotiahli ešte ďalej. Vo svojich prirodzených štruktúrach vytvárajú mravcom príbytky na mieru, kde sa môžu usídľovať celé spoločenstvá alebo ich časti. Rastlina tak poskytuje hotové mraveniská bez toho, aby si ich museli mravce budovať samy.
Tieto „organické mraveniská“ tvoria napríklad obytné komôrky, ktoré sú čisté a suché, ale aj také, kde mravce ukladajú trus a zvyšky potravy. Prispievajú tým k hnojeniu danej rastliny.
Myrmekofília je úžasný príklad, ako príroda reaguje na najjemnejšie podnety svojich obyvateľov a zosúlaďuje potreby úplne odlišných organizmov.

Príklady myrmekofilných rastlín
Symbiotické vzťahy majú mnohé druhy rastlín. Spomeňme si tie najvýznamnejšie, ktoré sú známe práve symbiózou s mravcami. V našej prírode takéto väzby medzi rastlinami a mravcami nenájdeme, ale poznatky z iných krajín rozšíria vaše obzory o vynaliezavosti prírody.
Akácia rohatá
Akácia rohatá (Acacia cornigera) pochádza zo strednej a Južnej Ameriky. Má duté tŕne s dĺžkou 5 až 8 cm, ktoré vďaka svojej pichľavosti poskytujú útočisko pre mravce. V útrobách „ubytováva“ mravce rodu Pseudomyrnex, ktoré reagujú na každé vyrušenie a aktívne bránia svojho hostiteľa pred hmyzom aj cicavcami.
Okrem toho akácia tvorí pre mravce výživové útvary, tzv. Beltove telieska, a extraflorálne nektáriá – rastlinné žliazky, ktoré obsahujú výlučky podobné nektáru aj mimo kvetov.

Cecropia
Zaujímavým príkladom je Cecropia ssp, ktorá vytvára duté chodbičky v kmeni a konároch. Rastlina zároveň produkuje tzv. Mullerove telieska, ktoré slúžia mravcom ako potrava.
Cecropia pochádza z tropických oblastí dažďových pralesov Južnej Ameriky a Karibiku, najviac druhov rastie v brazílskej a kolumbijskej Amazónii. Ako invázna rastlina sa dnes vyskytuje aj v Malajzii, na Pobreží Slonoviny, v Senegale, Zaire či Madagaskare. Tam však intenzívne vytláča pôvodnú flóru, takže ju môžeme považovať za problematickú rastlinu. Je otázne, či aj v týchto oblastiach nachádza symbiotický vzťah s mravcami rodu Azteca, ktoré sa vyskytujú v jej domovskej oblasti.

Obytné džbániky
Epifytické (rastúce na stromoch) rody ako Myrmecodia a Hydnophytum vytvárajú spleť komôrok, tzv. domácií, ako ubytovanie pre mravce či termity. Tieto rastliny rastú v bohatých, machmi porastených spoločenstvách rastlín, ktoré nájdeme v pralesoch medzi korunami stromov.
Zaujímavosťou je, že Myrmecodia sa občas predáva aj u nás – ako pomerne atraktívna a osobitá izbová rastlina. Samozrejme, v našich podmienkach spolužitie s mravcami nevytvára. Prirodzený výskyt má v suchších biotopoch Malajského polostrova, na ostrovoch juhovýchodnej Ázie, Šalamúnových ostrovoch či Novej Guiney.
Obe rastliny rastú od samotnej úrovne mora až do nadmorskej výšky 2400 m.n.m. Útočisko poskytujú rodom mravcov ako Iridomyrmex, ale aj Crematogaster či Pheidole. V jednej rastline môže súčasne existovať viac druhov, ktoré vytvárajú rôzne typy chodbičiek podľa funkcií. Odlišnú štruktúru majú tie, kde mravce uchovávajú kukly a vajíčka, iné sú zase tie, kam nosia odpad, ktoré rastlina prijíma ako hnojivo.

Makaranga, štedrý hostiteľ
Makaranga (Macaranga spp) pochádza z čeľade mliečnikovitých a vyskytuje sa v trópoch a subtrópoch Starého Sveta, v subsaharskej Afrike, indickom subkontinente, južnej Číne, Indočíne, juhovýchodnej Ázii, severnej a východnej Austrálii a Tichomorí. Rozsah jej výskytu je značný a všade sa prejavuje symbiotický vzťah s mravcami. Najčastejšie hostí mravce rodu Crematogaster.
Väčšina druhov má na listoch tzv. nektáriá, žliazky produkujúce výživnú tekutinu pre mravce. Okrem toho vytvárajú duté chodbičky v uzlinách konárikov a vetvičiek, ktoré im slúžia ako príbytky. Rastliny tiež produkujú výživné telieska s tukmi a bielkovinami, čím sú veľkým lákadlom pre mravce. Existencia niektorých mravcov dokonca závisí od tohto zdroja výživy. Ako protislužbu poskytujú rastline ochranu pred bylinožravcami a hmyzom, viaceré druhy odstraňujú aj úponky popínavých rastlín.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

























Velke skoro zrele a aj nezrele plody dule zacnu hnit na strome a opadnu... Kto m…