Ornitologička z SOS: Bez vtákov by sme sa brodili po kolená v hmyze. Kŕmte ich a pozorujte, ale pečivom im neubližujte!

Prikrmovanie vtákov sa vo svete stáva druhým najväčším hobby po záhradkárčení. Prečo im pečivo ubližuje a čo robiť, keď sa v kŕmidle objaví chorý jedinec, sme sa pýtali skúsenej ornitologičky Zuzany Paulo Lackovičovej z SOS/Birdlife Slovensko.

Zima mení mnohé záhrady, dvory aj balkóny na malé vtáčie reštaurácie. Objavujú sa v nich sýkorky, vrabce či drozdy, ktoré hľadajú potravu a úkryt pred chladom. Ako záhradkári im v dobrej viere vešiame kŕmidlá, vyrábame lojové gule a snažíme sa im pomôcť prežiť náročné obdobie.

Ako to však robiť správne? Čo im v zime naozaj prospieva a čomu sa radšej vyhnúť? A čo robiť, aby sme vtákom namiesto pomoci neublížili? O svojich skúsenostiach z praxe nám porozprávala ornitologička Zuzana Paulo Lackovičová zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS/BirdLife Slovensko), ktorá sa dlhodobo venuje ochrane vtáctva a monitoringu jeho populácií.

Význam vtákov pre nás

Prečo sú vtáky také dôležité pre všetky naše ekosystémy?

Vtáky sú prirodzenou súčasťou ekosystému a pomáhajú mu rôznymi funkciami:

Kontrola hmyzu: Bez vtákov by sme obrazne chodili „po kolená v hmyze“. Jedna štúdia odhalila, že vtáky ročne skonzumujú 300 až 400 miliónov ton hmyzu.

Opeľovanie: Napríklad na Havaji majú kolibríky kľúčovú úlohu v opeľovaní lobeliek; bez nich by tieto kvety pravdepodobne vyhynuli.

Čistenie ekosystému: Supy sa starajú o to, aby kadávery z prírody zmizli veľkou rýchlosťou, čím zamedzujú šíreniu chorôb. Celkovo sú vtáky v prírode kľúčové ako predátori aj ako korisť.

Zámerne som sa opýtala na túto banálnu otázku, keďže nie sme vždy šťastní, že nám do záhrad vtáky prilietajú. Ako ste sa vy dostali k ornitológii?

Prírodu som mala rada od malička, písala som listy Ježiškovi o encyklopédiu zvierat. K vtákom som sa však dostala až na vysokej škole pri písaní diplomovej práce. Kľúčovú rolu zohral môj školiteľ a hlavne SOS/BirdLife Slovensko, kde som začala ako dobrovoľníčka. Zúčastňovala som sa monitoringov a neskôr som koordinovala zimné sčítanie vodného vtáctva.

Kľúčové bolo nájsť komunitu ľudí a byť aktívny v tejto oblasti. Ak majú ľudia doma malého ornitológa, mali by ho povzbudzovať a rozvíjať lásku k vtáctvu. Existujú exkurzie aj Ornitologická akadémia pod záštitou SOS pre mladých vo veku 15 až 25 rokov.

Svetoznámy ekológ Thomas Lovejoy povedal: Kto chráni vtáky, prispieva k riešeniu väčšiny environmentálnych problémov sveta.

Ornitológia začína byť populárna aj u laickej verejnosti. Máte nejaký obľúbený druh vtáka?

Všetky sú obľúbené, ale výnimočná je pre mňa volavka purpurová. Je to krásny, vzácny vodný vták s bordovo-sivým sfarbením. Na Slovensku žije len na niektorých lokalitách. Keď som bola prvýkrát na dobrovoľníckom tábore na Senianskych rybníkoch, s kolegom sme našli jej hniezdo, čo bol pre mňa vzácny moment.

Aký vták je pre vás symbolom zimy?

Pre mňa je to hus bieločelá. Spája sa mi so zimným sčítaním vodného vtáctva, kedy si predstavím, ako kráčam popri tej vodnej ploche a nad hlavou mi letia kŕdle husí.

Prikrmovanie vtákov v zime

Prečo je zima pre vtáky takým náročným obdobím?

Hlavným dôvodom migrácie do „teplých krajín“ je nedostatok potravy, najmä u druhov živiacich sa hmyzom. Tie, čo zostávajú, sa musia adaptovať (živia sa napríklad semenami alebo hľadajú iné stratégie).

Dôvodom je samozrejme aj chladné počasie, kedy majú vtáky väčšie energetické straty pri udržiavaní telesnej teploty. Ešte jedným dôležitým dôvodom, ktorí ľudia prehliadajú, je, že sú oveľa kratšie dni. Svetelná časť dňa je oveľa kratšia a po tme sa im potrava hľadá ťažko.

Keď ich začneme dokrmovať, neprestanú kvôli tomu migrovať? Neostanú tu len preto, že „zlenivejú“?

Niektoré druhy u nás zostávajú, ale nie je to spôsobené prikrmovaním, skôr miernymi zimami. Vtáky samy vyhodnotia, že dokážu prežiť a nájsť dostatok potravy aj tu. U nás na Slovensku sa zatiaľ nepotvrdilo, že by to bolo spôsobené zimným prikrmovaním.

Existuje však jeden príklad z Anglicka, kde zimné prikrmovanie skutočne ovplyvnilo správanie peníc čiernohlavých. Penica je vtáčik, ktorý sa živí prevažne hmyzom a z nášho územia bežne migruje na juh. Niektoré vtáky pravdepodobne zvolili nesprávnu migračnú trasu, prišli do Anglicka a zistili, že dokážu zimu prežiť aj tam.  V Anglicku je však veľký trend prikrmovania vtáctva.

Je prístup k prikrmovaniu v Anglicku iný ako u nás?

V Anglicku ľudia prikrmujú vtáky často celoročne a používajú veľmi pestré kŕmne zmesi. Dokážu im poskytnúť aj náhradu bielkovín, napríklad vo forme múčnych červov alebo rôznych tukových zmesí. Práve vďaka tomu penice čiernohlavé prežili a začali tam prilietať vo väčších počtoch. V súčasnosti ich tam zimuje okolo 10 000.

Zaujímavé je, že pôvodne si ľudia mysleli, že ide o miestne vtáky, ktoré neodleteli preč. Neskoršie výskumy odhalili, že sú to v skutočnosti populácie zo strednej Európy alebo z Francúzska, ktoré tam nechtiac doleteli a našli vhodné podmienky.

Nemyslím si však, že by zimné prikrmovanie malo až taký veľký vplyv na populácie na Slovensku a prinútilo ich tu zostať. Ich odlet ovplyvňuje najmä stav prostredia, klíma a prítomnosť prirodzenej potravy v prírode.

Čo je pre vtáky v zime najväčší problém – nedostatok potravy, chlad alebo strata úkrytov?

Určite nedostatok potravy. Hoci by v prírode asi prežili aj bez nás, prikrmovanie má veľký zmysel v prostrediach, kde je málo prirodzenej vegetácie. Typickým príkladom sú mestá a dediny, kde majú ľudia dnes už často pekne upravené záhrady a dvory bez buriny.

Okrem samotnej pomoci vtákom však pri kŕmidle nastáva jedna veľmi zaujímavá a unikátna situácia. Divá príroda vtedy prichádza k človeku úplne blízko, čo považujem za mimoriadne formujúce vo vzťahu ľudí k prírode. Je to jedinečná príležitosť najmä pre deti, ktoré môžu vtáčiky nerušene pozorovať a postupne sa ich naučia aj rozpoznávať.

Ľudia tak majú vďaka kŕmidlu za oknom prírodu doslova na dlani. Celé to má veľký vzdelávací a ekovýchovný efekt.

Ako správne zvoliť krmivo a kŕmidlo pre vtáky

Aké je najlepšie krmivo pre vtáky?

Vtáky potrebujú v zime dopĺňať najmä tukové zásoby, preto sú najvhodnejšie olejnaté semená. Vždy volíme potravu, ktorá je im čo najprirodzenejšia, čo nachádzajú aj v prírode.

Napríklad najuniverzálnejšie a najlepšie krmivo je čierna slnečnica. Ďalšou možnosťou sú rôzne lojové zmesi. Môžete ich kúpiť alebo jednoducho vyrobiť doma z hovädzieho loja a semienok. Potom sú druhy, ktoré majú radi aj rôzne semená, ako je pšenica, proso a ovos – obľubujú ich najmä vrabce. Niektoré druhy vtákov majú radi aj ovocie. Pomôže napríklad, ak vyložíme alebo položíme na zem prekrojené jablko, na ktorom si pochutia najmä drozdy.

Ako vyrobiť alebo vybrať správne kŕmidlo?

Kŕmidlo musí chrániť potravu pred snehom a dažďom, čiže potrebuje dostatočne veľkú striešku alebo obsahuje zásobník, z ktorého sa postupne semienka sypú. Malo by byť umiestnené ideálne na samostatne stojacom stĺpe, aby bolo chránené pred predátormi (mačkami).

Môžeme si tiež vybrať kŕmidlo, ktoré má vyvýšený okraj plochy. Zabráni tomu, aby semená vypadávali na zem, kde sú kŕmiace sa vtáky najzraniteľnejšie. Zároveň sa nám krmivo míňa menej a viac vydrží.

Dnes existuje mnoho možností aj pre lojové gule – kovové klietky alebo držiaky z vŕbových vetvičiek, ktoré nahradia plastové sieťky. Aj pri týchto kŕmidlách treba dbať na to, aby sa nezhodnocovali v prírode, nepremokli, neroztopili sa alebo neskazili.

Čo sa týka materiálu, je ideálne drevo?

Drevo je veľmi vhodné, ale používajú sa aj plastové kŕmidlá. Dajú sa rozobrať a dobre vyčistiť horúcou vodou alebo prípravkom s obsahom chlóru, čím sa úplne vydezinfikuje od prípadných patogénov. Aj na toto treba dbať pri výbere alebo výrobe kŕmidla, aby sa dalo ľahko vyčistiť.

Kedy začať a ako často kŕmidlo dopĺňať

Vieme kŕmením zaručiť, že sa budú do záhrady vracať tie isté vtáky?

Vtáky si dávajú vedieť o spoľahlivých zdrojov krmiva. Ak tam máte miestne populácie, ktoré si už zvykli na prikrmovanie, predpokladám, že sa budú vracať.

Kedy je ideálne začať s prikrmovaním?

Existujú rôzne teórie, v niektorých krajinách sa prikrmuje už celoročne. Treba dbať na to, aby sme vtákom poskytovali takú potravu, ktorú v tom období potrebujú – v zime sú to tie tukové zásoby, v lete im môžeme zase pomôcť s doplnením proteínov, ktoré potrebujú na vývoj tkanív, ako napríklad pri kŕmení mláďat.

Jedna teória hovorí, že je dobré prikrmovať už počas jesene, kedy cez naše územie prechádzajú migrujúce druhy vtákov na juh. Vieme tak pomôcť väčšiemu množstvu vtákov ako v zimnom období. Iné zase hovoria, že je to vhodné iba v zime, keď teploty klesnú pod bod mrazu.

Ja si myslím, že je vhodné prikrmovať už skôr, vtáky si na toto kŕmidlo potom zvyknú. Ale treba dbať na to, aby sme kŕmením viac neublížili ako pomohli – prikrmovať správne, voliť vhodnú potravu a dodržiavať hygienu.

Ak začneme prikrmovať, mali by sme v tom pokračovať celú zimu, pretože vtáky to považujú za spoľahlivý zdroj. S príchodom teplých dní treba množstvo krmiva postupne uberať, až kým prikrmovanie úplne neukončíme.

Ako často dopĺňať kŕmidlo?

Všetko záleží od toho, ako sa rýchlo krmivo míňa. Keď už raz začnete, mali by ste dbať na to, aby bolo kŕmidlo stále plné a vtáky, ktoré si naň zvykli, našli spoľahlivý zdroj potravy. To ovplyvňuje aj prostredie navôkol. Niekto má kŕmidlo na balkóne a príde mu tam 5 sýkoriek denne, niekto má veľké kŕmidlo na sídlisku a má tam 50 vrabcov. Krmivo však treba nielen dopĺňať, ale aj vysypávať zbytky potravy, šupky alebo trus, ktorý sa môže v kŕmidle hromadiť.

Čo ak krmivo navlhne, pretože neprichádza veľa vtákov a hromadí sa v kŕmidle?

Vtedy ho treba určite odstrániť. Najmä po daždi alebo silnejšom snehu. Odporúčam raz za týždeň urobiť revíziu, kŕmidlo vyčistiť a každý deň kontrolovať, či sa nemíňa.

Choré vtáky v kŕmidle

Ako je to s hygienou a chorobami?

Kŕmidlá predstavujú pre vtáky stanicu, kde sa stretávajú vo veľkých počtoch. Toto by sa v prírode pravdepodobne nenastalo. Preto si musíme dať pozor, aby sme vtákov nevystavili šíreniu chorôb – dbať na to, aby sa v kŕmidle nehromadil trus, raz za čas ho vyčistíme aj kefou, horúcou vodou, prípadne prípravkom na báze chlóru.

Na kŕmidle sa šíri tzv. krmítková choroba (trichomoniáza), na ktorú trpia rôzne pinkovité druhy vtákov. Doplatila na to najmä zelienka obyčajná.

Predstavujú niektoré vtáky riziko pre človeka a domáce zvieratá?

Nie, také nie sú. 😊

Čo robiť v prípade, že spozorujeme choré vtáky pri kŕmidle a ako spoznáme, že sú choré?

Choré vtáky spoznáme podľa toho, že sa správajú neprirodzene. Sú našuchorené, neodlietajú a strácajú plachosť. Často majú privreté oči alebo špinavý zobák, čo sú príznaky spomínanej trichomoniázy.

V takomto prípade treba prestať s prikrmovaním, kŕmidlo vydezinfikovať a minimálne týždeň až dva neprikrmovať vôbec. Je to preto, že v okolí sa nachádza infekčný jedinec, ktorý by chorobu cez kŕmidlo šíril ďalej. Takýmto vtákom sa, bohužiaľ, väčšinou už nedá pomôcť.

Treba dbať na to, aby sme kŕmením viac neublížili ako pomohli – prikrmovať správne, voliť vhodnú potravu a dodržiavať hygienu.

Nevieme ho odchytiť a zavolať vám do SOS/BirdLife Slovensko?

My vieme poradiť, ale na Slovensku existujú priamo záchranné stanice pre zranené živočíchy. Ak sa vám podarí chorého jedinca odchytiť, je dobré odovzdať ho Štátnej ochrane prírody, aj preto, že môže byť infekčný pre iné vtáky. Ľudí toto ochorenie neohrozuje, takže sa netreba báť.

Okrem odborníkov je dôležité informovať aj susedov, aby aj oni stiahli svoje kŕmidlá a prestali prikrmovať, čím sa zamedzí pohybu infekčného jedinca v okolí.

Napájadlá na vodu a vhodné druhy kríkov pre vtáky

Potrebujú vtáky v zime vodu?

Áno, vtáky potrebujú vodu na prežitie aj v zime. Väčšinou ju nachádzajú v prírode niekde pri riekach, jazerách alebo iných vodných plochách.

V mestách a dedinách im môžeme pomôcť napájadlom, ktoré by malo byť plytké, alebo uprostred umiestniť kamienok, aby sa v ňom vtáky neutopili. Vtáky sa doň chodia nielen napiť, ale aj okúpať. V čase hlbokých mrazov je to ešte dôležitejšie. Treba pravidelne vodu kontrolovať, či nezamrzla, vyklápať ľad a dopĺňať čerstvú vodu – podobne ako sa to robí pri chove hydiny.

Ako vieme vytvoriť „priateľskú zimnú záhradu“ pre vtáky prirodzenejším spôsobom?

Ideálne je vysádzať bobuľové kríky ako hloh, jarabina či rakytník, alebo nechať na stromoch zopár neobratých jabĺk. Vtáky, ktoré sa živia semenami, si zasa pochutia na semenách burín. Vtáky majú radi záhrady, ktoré nie sú „úplne vyupratované“ – obľubujú kúty s burinou alebo kopy konárov, kde nájdu úkryt aj potravu. Taktiež v zime využívajú búdky na prenocovanie, preto ich netreba na zimu zvesovať.

Pečivo je pre vtáky škodlivé

Aké sú najčastejšie omyly a mýty o prikrmovaní?

Prikrmovanie pečivom a omrvinkami: Toto je úplne najčastejší a mimoriadne škodlivý omyl. Rozumiem, že je to pre ľudí lákavé, pretože nás to tak učili už od detstva – dokonca aj v rozprávkach, ako je Macko Uško, sa zvieratkám sype pečivo. Skutočnosť je však taká, že pečivo, či už čerstvé alebo suché, je pre vtáky nevhodné. Obsahuje najmä sacharidy, zatiaľ čo vtáky v zime potrebujú energeticky bohaté tukové semená.

Ešte horšia situácia je pri vodných vtákoch, ako sú labute a kačky. Pečivo pre ne nie je dostatočne výživné a u mláďat spôsobuje vážne vývinové poruchy tkanív známe ako „anjelské krídla“ – krídla sa im zdeformujú a vtáky strácajú schopnosť lietať.

Okrem toho ľudia často sypú aj vianočné pečivo, ktoré v prírode splesnivie a vtákom môže spôsobiť okamžité tráviace problémy.

Pečivo navyše funguje ako nežiaduce hnojivo pre vodný ekosystém; hnije vo vode, čím ju znečisťuje a podporuje premnoženie siníc. Ak chcete vodné vtáky potešiť, lepšou voľbou je kukurica, šalát alebo špeciálne kŕmne zmesi z obchodu, hoci v skutočnosti majú v prírode potravy dostatok aj bez nás.

Dravce pri kŕmidle: Často sa stretávame s nepochopením, keď ľudia vidia dravca, ako uloví vtáka priamo pri kŕmidle. Ak napríklad priletí jastrab krahulec a uloví sýkorku alebo vrabca, ľudia majú tendenciu zasahovať a „zlého“ jastraba odplašiť.

Je však dôležité si uvedomiť, že aj jastrab je voľne žijúci druh, ktorý v zime potrebuje energiu na prežitie. Je to špecialista na lov vtákov a ak mu tento prirodzený proces zmaríme, stojí ho to obrovské množstvo vzácnej energie.

Namiesto odháňania by sme sa mali skôr potešiť, že môžeme byť svedkami fascinujúcej situácie ako z National Geographic priamo v našej záhrade.

Kŕmenie a pozorovanie vtáctva je populárne už tisícky rokov

Pozorovanie vtákov musí byť zaujímavé.

Áno, veľmi. Vtáky majú rôzne stratégie príletu na kŕmidla aj spôsob kŕmenia sa. Napríklad sýkorky veľké sú známe tým, že si rýchlo vezmú jedno semienko a letia ho zjesť do bezpečia kríkov, aby sa chránili pred predátormi. Vrabce a zelienky prilietajú v kŕdľoch, pretože využívajú kolektívnu ochranu – navzájom sa varujú pred nebezpečenstvom

Niektoré vtáky pôsobia v úvodzovkách „arogantne“, pretože obsadia celé kŕmidlo a ostatných odháňajú; typicky sú to glezgy alebo hrdličky záhradné. Niektoré vtáky sú hašterivé, iné bojazlivé. Menšie druhy sa zvyknú zľaknúť a odletieť, len čo priletí napríklad ďateľ. Pozorovanie vtákov je obohatením zimného prikrmovania.

Ľudia majú vďaka kŕmidlu za oknom prírodu doslova na dlani.

Prikrmovanie a pozorovanie vtáctva však nie je žiadna novinka.

Prikrmovanie vtáctva má dlhú tradíciu, ktorá siaha hlboko do minulosti. Najstaršia zmienka o kŕmení divožijúcich vtákov je stará až 3500 rokov a nájdeme ju v hinduistických spisoch svéskej éry. Zmienky sa nachádzajú aj v Biblii, napríklad v knihe Levitikus, kde sa spomína, že časť úrody sa má nechať pre chudobných a cudzincov, medzi ktorých niektorí učenci rátali aj vtáky.

Prelomom v popularizácii kŕmenia vtáctva bola krutá zima v Spojenom kráľovstve v roku 1890. Britské noviny vtedy začali tlačiť rady a recepty, ako pomôcť vtákom prežiť. Dnes sa tejto aktivite venuje obrovské množstvo ľudí po celom svete vrátane Slovenska. V Amerike sa považuje za druhé najpopulárnejšie hobby po záhradníčení.

Je to zvyk, ktorý máme zakorenený hlboko – robili to naši rodičia aj starí rodičia. Len je škoda, že kŕmidlá sú častokrát vyvesené, ale nevenuje sa im toľko pozornosti. Toto sa snažíme zmeniť programom Vtáčia hodinka, aby ľudia svoje kŕmidlá aj pozorovali a pomohli nám tak získať dôležité údaje pre vedu.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis rozhovoru spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: iStock
Zdroj: podcast Záhrada