Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje vplyv stresu na rastliny.
Stresom netrpíme len my ľudia, ale aj zvieratá a rastliny. Kľúčová je pritom nielen jeho miera, ale aj frekvencia. Čím je vyšší – alebo ak je aj malý, ale pretrváva –, tým je to pre každý organizmus nebezpečnejšie.
Čo spôsobuje, že rastlina je stresovaná? Rovnako ako u nás ľudí môžu stresy pochádzať z okolitého prostredia alebo zo živých organizmov spôsobujúcich ochorenie alebo poškodenie. Isté je, že vplyvom aktuálnych abiotických (neživých) a biotických (živých) stresov je pestovanie rastlín čoraz náročnejšie.
Aj rastliny trpia stresom. Aby sme dosiahli optimálny rast a bohatú a zdravú úrodu, vieme im pomôcť.
Abiotické stresy
Vodný stres
Jedným z najdôležitejších abiotických (faktory neživej prírody) stresov ovplyvňujúcich rastliny je vodný stres. Rastlina potrebuje na svoje optimálne prežitie určité množstvo vody. Príliš veľa vody (záplavový stres) spôsobuje napučiavanie a praskanie rastlinných buniek, zatiaľ čo príliš málo (stres zo sucha) môže viesť až k jej vysušeniu. Každý z týchto stavov môže byť pre rastlinu smrteľný. V posledných rokoch sme svedkami nevyrovnaného prísunu vody počas vegetácie.
Dobrá správa je, že rastlinám vieme pomôcť aplikáciou baktérií už vo fáze pestovania sadeníc. Tie obrastú koreňový systém a optimalizujú prísun vody rastlinám. Ide o púštne baktérie Bacillus mojavensis, ktoré sú dostupné v prípravku amazoN.
Teplotný stres
Teplotný stres spôsobuje v rastline zmätok. Každá má optimálny teplotný rozsah, v ktorom rastie a dosahuje najlepšie výsledky. Ak je teplota príliš nízka, ide o chladový stres, ktorý ovplyvňuje množstvo a rýchlosť absorpcie vody a živín. To vedie k vysychaniu buniek a tiež k ich hladovaniu. V extrémne chladných podmienkach môžu bunkové tekutiny úplne zamrznúť a spôsobiť smrť rastlín.
Horúce počasie je pre rastliny tiež nepriaznivé. Intenzívne teplo spôsobuje rozpad proteínov v rastlinných bunkách, čo je proces nazývaný denaturácia. Bunkové steny a membrány sa môžu pri extrémne vysokých teplotách „roztopiť“ a tým je negatívne ovplyvnená ich priepustnosť. Pri vysokých teplotách rastlinám pomáha lepšie hospodáriť s vodou prírodný extrakt z vŕby dostupný pod názvom PlanTonic. Ten ovplyvňuje otváranie prieduchov a tým ochladzovanie rastliny.
Viete, že?
Slnečný úpal na rastlinách vzhľadom pripomína hubové ochorenie?
Iné abiotické stresy
Ostatné abiotické stresy sú menej zrejmé, ale rovnako môžu byť smrteľné. Rastlinné bunky ovplyvňujú rovnakým spôsobom ako vodný a teplotný stres.
Stres z vetra môže buď priamo poškodiť rastlinu svojou silou, alebo nepriamo tým, že vietor ovplyvní vyparovanie vody (transpiráciu) cez prieduchy listov a zapríčiní vysychanie. Rastlinám značne pomáha aplikácia prípravku Bioka EQUISETUM. Ide o výluh z prasličky, ktorý spevní bunkové steny.
Najviac devastačné sú požiare, čiže priame spaľovanie rastlín. Pri nich sa rozpadá bunková štruktúra topením alebo denaturáciou.
Nadbytok chemikálií
V poľnohospodárskych systémoch môže pridávanie agrochemikálií, ako sú hnojivá a pesticídy (či už v nadbytku, alebo v nedostatku), spôsobiť rastline abiotický stres, najmä ak nastane nerovnováha výživy alebo toxicita. Napríklad vysoké množstvá soli v pletivách vedú k vysychaniu buniek. Ide o proces známy ako osmóza. Tým sa rastlina vysušuje.
Problém predstavujú aj ťažké kovy, keď boli plochy nesprávne hnojené kompostovaným splaškovým kalom alebo mnoho rokov postrekované meďnatými prípravkami. Rastliny ich absorbujú spolu s vodou a so živinami cez korene. To zvyčajne vedie ku komplikáciám so základnými fyziologickými a biochemickými aktivitami, ako je napríklad fotosyntéza.
Biotické stresy
Pod biotickými stresmi máme na mysli poškodenie rastlín prostredníctvom živých organizmov – húb, baktérií, hmyzu a buriny. Silný biotický stres spôsobujú aj vírusy a fytoplazmy, hoci sa z biologického hľadiska nepovažujú za živé organizmy.
- Huby spôsobujú v rastlinách viac chorôb ako ktorýkoľvek iný biotický stresový faktor. Je známe, že viac ako 8-tisíc druhov húb spôsobuje choroby rastlín. Na druhej strane, len asi 14 bakteriálnych rodov má za následok ekonomicky dôležité choroby. Neexistuje veľa rastlinných patogénnych vírusov, ale podľa publikovaných odhadov sú dostatočne závažné na to, aby spôsobili takmer toľko škôd na úrode ako huby. Mikroorganizmy spôsobujú vädnutie rastlín, škvrny na listoch, hnilobu koreňov, poškodenie semien aj ich úplné zničenie. Môžeme ich však preventívne chrániť, a to už od výsevov alebo pestovania sadeníc pomocou užitočných húb obsiahnutých v prípravku Trifender.
- Hmyz neraz zapríčiňuje vážne fyzické poškodenie rastlín vrátane listov, stonky, kôry, kvetov a plodov. Je tiež prenášačom vírusov a baktérií z infikovaných rastlín na zdravé. Proti nemu zaberajú napríklad parafínové oleje, ako je Vektafid.
Zdroj: PR článok bioTomal, s.r.o.
Ďalšie zaujímavé články
ASB.skMestský úrad v Starom Smokovci ešte stále obnovujú, k úspore energie prispeje aj fotovoltika
Môj domNeviete, čo s množstvom tekvíc? 5 originálnych nápadov na ich využitie (recepty ani svetlonosy to nie sú!)
ASB.skMatej Hrubý z Peikko Slovakia: Potenciál prefabrikovanej výstavby ostáva nevyužitý
ASB.skBudú nájomné byty v hlavnom meste dostupnejšie? Bratislava podpísala memorandum s partnermi
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?