Prečo mandarínky patria k Vianociam? Príbeh, ktorý je sladší, než si myslíte

Viete si predstaviť Vianoce bez vône mandarínok či celkovo citrusov? Pre mnohých z nás sú rovnako typické ako ihličie, čokoládové figúrky či medovníky. No skôr než sa stali bežnou súčasťou nákupného zoznamu, boli malým sviatočným zázrakom.

Mandarínky na vianočnom stole
Viete si predstaviť Vianoce bez vône mandarínok? Foto: Shutterstock

Mandarínky, pomaranče, dokonca aj granátové jablká či figy – všetky majú vlastný príbeh. A väčšina z nich siaha hlboko do histórie, k symbolike, ktorá sa prekvapivo často spája s darmi, svetlom a nádejou.

Ako sa citrusy dostali do vianočných tradícií

Za všetko môže starý príbeh o svätom Mikulášovi. Legenda hovorí o troch dcérach chudobného muža, ktoré nemali na veno. Svätý Mikuláš im preto v noci hodil komínom tri mešce zlata, pričom dopadli priamo do pančúch sušiacich sa pri krbe. Zlaté mešce sa neskôr premenili na symbolické „zlaté plody“ – teda pomaranče a mandarínky. Odtiaľ pochádza tradícia dávať ich do pančúch a niekde aj do vianočných balíčkov.

Druhý dôvod je oveľa praktickejší – citrusy boli v Európe kedysi luxusom. Krehké ovocie, ktoré v zime dozrieva v teplých krajinách, bolo pre severnejšiu Európu vzácnosťou. Keď ho deti našli v pančuche, bol to dôkaz, že Vianoce sú skutočne výnimočný čas.

A ešte jeden detail: ich farba pripomínala zimné slnko. V čase, keď dni boli krátke a šedé, malý žiarivý plod vyvolával pocit radosti a nádeje.

Mandarínky v debničke
Farba mandarínok pripomína slnko a vyvoláva pocit radosti a nádeje. Foto: Shutterstock

Mandarínka, klementínka, satsuma… čím sa vlastne líšia?

Možno ani vy, rovnako ako väčšina ľudí, nerozlišujete malé sladké citrusy medzi sebou. No ich príbehy sú zaujímavé.

Klementínka vznikla ako kríženec mandarínky a sladkého pomaranča. Objavená bola v 19. storočí v Alžírsku, v záhrade sirotinca, ktorý viedol mních Clément Rodier – práve po ňom dostala meno. Je menej aromatická než mandarínka, ale sladká, šťavnatá, s tenkou šupkou a takmer bez kôstok, čo z nej robí ideálneho vianočného favorita.

Mandarínka má o niečo intenzívnejšiu chuť a často aj pár semienok. Je pôvodom z Ázie, do Európy sa dostala až neskôr – a rýchlo si získala obľubu práve v zime, keď dozrieva.

Satsuma je najjemnejšia z trojice. Má veľmi mäkkú šupku, ktorú olúpete jedným ťahom, a sviežu, menej výraznú chuť. Najviac sa pestuje v Japonsku a južnom Španielsku.

Prečo práve tieto druhy u nás ovládli sviatky? Lebo zrejú presne vtedy, keď ich chceme – v decembri.

Pomander - voňavá vianočná guľa z čerstvých mandarínok a klinčekov
Zapichnite klinčeky do čerstvých mandarínok a máte voňavú guľu – pomander.

Veľký návrat tradičných „vianočných plodov“

Svieži citrus však nie je jediný ovocný symbol Vianoc. Keď si prejdeme históriu, nájdeme oveľa pestrejší košík.

Granátové jablká – symbol hojnosti

Sýtočervené zrnká granátového jablka sú už po stáročia spájané s blahobytom, zdravím a šťastím do nového roka. V južnej Európe sú dokonca tradičným novoročným ovocím. Na Slovensku síce nemajú tak silnú tradíciu, no v posledných rokoch sa do sviatočných stolov vracajú – aj pre svoju farbu a efektný vzhľad.

Figy a datle – sladká chuť Blízkeho východu

Dnes si ich kupujeme v supermarketoch bežne, no kedysi išlo o vzácnosť. Figy a datle sa sušili, aby vydržali cestu cez more, a pre európske rodiny predstavovali exotický luxus. Preto sa objavovali v sviatočných pudingoch, koláčoch či vianočných balíčkoch pre deti.

Jablká a hrušky – naše zimné stálice

Naše staré odrody jabĺk a hrušiek sa skladovali celé mesiace v pivniciach, takže nechýbali ani na Štedrý deň. Symbolizovali zdravie a dlhovekosť, čo sa perfektne hodilo k vianočnej atmosfére. A keďže boli dostupné každému, stali sa prirodzenou súčasťou sviatkov.

Brusnice – malé červené Vianoce

V severských krajinách sú brusnice rovnako symbolické ako u nás kapor. Ich výrazná farba aj chuť dopĺňali sviatočné jedlá v čase, keď čerstvého ovocia bolo málo. A hoci u nás nepatria medzi tradičné plody Štedrej večere, v moderných receptoch nachádzajú čoraz väčší priestor.

Mandarínky spolu s jablkami, orechmi a koreninami vo vianočnom aranžmáne
Svieži citrus nie je jediný ovocný symbol Vianoc. Foto: Shutterstock

Čo pre nás znamená ovocie počas Vianoc dnes?

Moderné Vianoce sú iné. Máme všetko – mango, ananás, kiwi aj papáju. Ale symbolika ovocia zostáva. Je pripomienkou:

  • hojnosti, ktorú nemali naši predkovia,
  • svetla v najkratších dňoch roka,
  • štedrosti, ktorá bola kedysi skôr túžbou než samozrejmosťou.

A možno aj preto stále siahame po mandarínkach, keď pripravujeme vianočnú ovocnú misu. Je v nich kúsok tradície, kúsok nostalgie a veľký kus vône, ktorá jednoducho k decembru patrí.

Vianočné ovocie, orechy a koreniny
Napriek dostupnosti exotických druhov ovocia, tradícia zostáva silná. Foto: Shutterstock

Pripravte si vlastný vianočný ovocný rituál

Ak chcete tento rok priniesť do Vianoc aj kúsok starých zvykov, skúste niektorý z týchto jednoduchých nápadov:

  • pridajte do misky s orechmi niekoľko mandarínok či klementínok – tradičné spojenie, ktoré nikdy nesklame,
  • napichajte do pomarančov alebo mandarínok voňavé klinčeky a zaveste ich nad stôl,
  • podávajte večer granátové jablká ako symbol dobrého roka, ktorý prichádza,
  • do vianočného koláča pridajte datle alebo figy – presne tak, ako to robievali generácie pred nami.

Možno je to maličkosť, ale práve tie tvoria Vianoce

Keď sa nad tým zamyslíme, mandarínka v košíku či pomaranč v mikulášskom balíčku nie sú len ovocím. Sú drobným sviatočným gestom, ktoré prežilo stáročia. Pripomínajú nám štedrosť, svetlo uprostred zimy, aj detskú radosť z niečoho, čo bolo kedysi vzácne – a čo si dnes často ani neuvedomujeme.

A možno práve preto aj tie najobyčajnejšie mandarínky dokážu počas Vianoc rozvoňať celý dom a navodiť pocit, že sa blíži niečo krásne.

Galéria k článku

Text: Sabína Zavarská
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: flavorydishes.com, www.thekitchn.com, www.toa.st

Diskusie na tému článku