Rýchlenie jahôd: Chutné plody môžeme zberať celú sezónu

  • 27.03.2018

Kto by si nechcel pochutnávať na šťavnatých jahodách nielen od jari do jesene, ale aj po príchode mrazov? Je to možné, pretože jahody sú veľmi adaptabilné. Stačí, keď im zaistíme vhodné podmienky.

Rýchlenie jahôd: Chutné plody môžeme zberať celú sezónu

Prípravná fáza rýchlenia sa začína už v júli a auguste zakoreňovaním najvyspelejších odnoží vyrastajúcich z mladých, maximálne len dvojročných materských rastlín. Ak z matiek na jar vyštipneme všetky kvetenstvá, odnože na nich začnú vyrastať skôr, skôr sa aj zakorenia a vyvinú aj viac kvetných pukov.

Zakoreňovanie odnoží v malom môžeme urýchliť a skvalitniť, ak pod prvú odnož na šľahúni podložíme črepník so zeminou, v ktorej ju necháme zakoreniť. Zakorenenie môžeme ešte podporiť tak, že ďalšie pokračovanie poplazu odstrihneme. Bežnejšie však je, že čiastočne zakorenené prvé odnože presadíme aj s koreňovým balom do črepníkov s priemerom 7 – 8 cm a tieto potom husto vedľa seba zapustíme do zeme buď v parenisku, alebo v prípravnom záhone, či v skleníku.

Rastliny pritienime a zavlažujeme odstátou vodou. Po 2 – 3 týždňoch, keď sa zakorenia, presadíme ich do črepníkov s priemerom 15 – 20 cm. Pôda by mala byť bohato zásobená humusom a živinami s prídavkom rohoviny. Znovu ich založíme do pôdy. Až do príchodu mrazov založené jahody prihnojujeme tekutými hnojivami, ale len so striedmym obsahom dusíka.

Rýchlenie jahôd: Chutné plody môžeme zberať celú sezónu
Rýchlenie jahôd vo fóliovníku.

V zime


Po príchode mrazov pareniská prekryjeme oknami a podľa počasia vetráme. Pred silnejšími mrazmi chránime rastliny ešte aj rohožami tak, aby nenamrzli ani listy, ani korene. Menší mráz ale neškodí, naopak, jarovizáciou prispieva k plodnosti. Teplota v parenisku by v tomto štádiu nemala prekročiť 0 °C. So samotným rýchlením môžeme začať už v decembri. Využívame na to napríklad okenný parapet v byte, zasklenú verandu, zimnú záhradu alebo teplý či studený skleník, poloteplé alebo studené parenisko.

Na jar

Asi v polovici marca jahodovisko vyčistíme a prekryjeme priesvitným prenosným tunelom. Keď pôda pod tunelom rozmrzne, jahody prihnojíme obohateným kompostom, prekypríme a podľa potreby zavlažujeme odstátou vodou, ale zásadne podmokom, teda nie do kvetov. Za slnečného dňa vetráme kvôli zníženiu teploty, ale aj kvôli opeleniu kvetov včelami.

Jahodové priesady po vysadení.
Jahodové priesady po vysadení.

Z odrôd prirýchľujeme najmä najskoršie, maximálne strednezrejúce jahody, ktorých zber týmto urýchlime až o niekoľko týždňov, čo je  skoro na jar veľmi vítané. Týmto tiež do určitej miery chránime jahody pred neskorými jarnými mrazíkmi. Podobne postupujeme i pri rýchlení jahôd založených v studenom parenisku.

Ak nemáme vyhrievaný skleník, na výraznejšie prirýchlenie jahôd môžeme použiť aj studený skleník, dokonca i fóliovník. Sem sadíme kontajnerované jahody do voľnej pôdy už na jeseň, ale ich skutočné rýchlenie je výrazne závislé od intenzity predjarného slnečného svitu. Vetraním udržujeme podobné teploty, ako sú uvedené pri rýchlení jahôd v parenisku.

Priesady jahôd po zalistení, pripravené prinášať úrodu.
Priesady po zalistení, pripravené prinášať úrodu.

Poloteplé a teplé parenisko

Pri rýchlení v poloteplom parenisku použijeme na spodné vyhrievanie kombináciu hnoja a lístia, čím znížime počiatočné vysoké teploty spôsobené samotným hnojom, ktoré by nežiaduco zintenzívnili rast jahodových rastlín na úkor plodnosti. Dôležité je vetraním tu udržať primeranú teplotu a zabezpečiť prístup včelám.

Jahody alebo zakorenené odnože vysadíme do pareniska v lete v spone 25 × 25 cm, čiastočne ich prekryjeme oknami, ale tak, aby sme vetraním udržali primeranú teplotu. Závlahou udržujeme primeranú vlhkosť ovzdušia, aby sme urýchlili zakorenenie. Potom postupne rastliny otužujeme vetraním a okná snímeme.

Na jeseň pred príchodom mrazov medzi rastliny nasypeme kompost, aby jahodám nenamrzli korene, a  zakryjeme ich čečinou. Parenisko zakryjeme oknami a  obložíme ho lístím. Vo februári odstránime čečinu a znovu položíme okná, na noc ich ešte prekryjeme rohožami. Keď pôda v parenisku rozmrzne a oschne, rastliny očistíme, prihnojíme a prekypríme.

Pestovanie jahôd v nádobe
Pestovanie jahôd v nádobe.

V priebehu rýchlenia udržiavame vetraním teplotu 7 – 10 °C, postupne ju zvyšujeme na 15 – 20 °C. Po celý čas rýchlenia odstraňujeme vznikajúce odnože a zavlažujeme porast podmokom mäkkou vodou. Keď začnú jahody kvitnúť, znížime teplotu na 12 – 15 °C vetraním, a tým umožníme aj prístup opeľujúcim včelám. Pri tvorbe a dozrievaní plodov je optimálna teplota zasa 20 °C. Z jednej raz plodiacej rastliny získame 100 – 140 g jahôd, pri stálerodiacich to je až 200 g.

Výber odrôd vhodných na rýchlenie vždy závisí od toho, či chceme jahody rýchliť pre netradičný začiatok nástupu ich zrenia, aby sme získali:

  • jednorazovú bohatú úrodu, napríklad na Vianoce či v skoré predjarie; tu dávame prednosť odrodám rodiacim raz, ale bohato,
  • alebo aj dlhodobejšiu rodivosť, hoci s netradičným termínom začiatku rodivosti, ako napríklad v neskoršiu jeseň s pokračovaním po celú zimu alebo v skoré predjarie s pokračovaním i cez leto; tu zasa dávame prednosť stálerodiacim odrodám, niekedy aj previsnutým, a to podľa spôsobu ich použitia.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

  • Ahojte, poradíte mi prosím akú odrodu jahôd posadiť? Chceli by sme stálerodiace…

  • Takehoto chrobaka mam na jahodach, nechcem postrek, co to je a ako sa ho zbavim?

  • Posledné roky sme mali bohatú úrodu jahôd. Ale tým že bolo strašne veľa plodov n…