Takto ste fazuľu možno nepoznali! Tieto tri popínavé krásky kombinujú pôvab s úžitkom

Okrasná záhrada

06.02.2024

Často si z rozmanitej ponuky vyberieme aj rastliny, ktoré sú popínavé. Tento špecifický spôsob rastu vyžaduje, aby sme rastlinám poskytli oporu. Na oplátku nás odmenia svojou nezvyčajnosťou, často bujným rastom a kvitnutím.

Popínavá rastlina s názvom vigna caracalla alebo inak slimačí vinič — Foto: Shutterstock

Kvety popínavých rastlín sú často veľmi atraktívne. Spomenieme napríklad povojníky (Ipomoea), kobeu (Cobaea scandens), čiernookú Zuzanu (Thunbergia alata) alebo menej známu, ale exotickú minu laločnatú (Quamoclit lobata).

Aj vám tu niečo chýba? Kategória popínaviek by nebola úplná bez bôbovitých rastlín. Medzi ne patrí aj hrachor vonný, ktorý však spomenieme len okrajovo pre jeho menej výrazný vzrast.

Zameriame sa na okrasné fazule, ktoré sú skutočnou parádou. Tieto tri druhy dokážu obrásť aj väčšie konštrukcie, čím sú vhodné na obrastanie pergol alebo obrúbenie balkónov.

Šarlátová fazuľa navodí atmosféru vidieka

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) je neprávom trochu opomínaná, ale predsa len často vídaná rastlina. Tento „obyčajný dedinský druh“ navodzuje tú pravú gazdovskú atmosféru.

Ako už názov napovedá, kvety sú zvyčajne šarlátovo červené, ale existujú aj bielokveté alebo také, ktoré kombinujú obe farby v jednom kvete. Kvitnutie je zvyčajne veľmi výdatné a vyvrcholí jedlými semenami v strukoch, ktoré sa pestujú na použitie v kuchyni.

Rastlina dorastá až do výšky 4 metrov a dokáže vytvoriť bujnú oponu na konštrukciách alebo plotoch. Vysievame ju v druhej polovici mája priamo na stanovišti, približne 5 cm hlboko, obvykle do riadku pod konštrukciou vzdialeného 5 až 10 cm od seba – môžeme cikcakovito, teda do trojsponu.

Posledný výsev by sme mali stihnúť do konca júna, aby sa rastlina stihla dobre vyvinúť. Ideálne stanovište je na plnom slnku, kde sa rastlina môžu dokonale predviesť so svojím bohatým kvitnutím a plodením. Pôdu má rada výživnú s dostatkom vlahy, najmä v období rastu. Je vhodné ju hnojiť organickými hnojivami.

Semená fazule šarlátovej — Foto: Shutterstock

Hyacintová fazuľa očarí milovníkov fialovej

Ďalším, menej známym druhom je lablab purpurový (Lablab purpureus, syn. Dolichos lablab), pre jeho zjav sa nazýva aj „hyacintová fazuľa“. V rámci rodu je jediný, ale zato veľmi variabilný. Pochádza z východnej a západnej Afriky a dnes je rozšírený v celých trópoch a subtropických krajinách, kde je často splanený aj cielene pestovaný.

Na rozdiel od fazule je lablab purpurový trvalkou. V trópoch sa pestuje vo viacročnej kultúre, u nás len ako jednoročka, pretože nezvláda mrazy a pre jeho mohutný rast nie je vhodný na prenášanie na zimu do tepla. Dorastá až do výšky 6 metrov a popína sa ovíjaním po vhodnej konštrukcii.

Lablab purpurový alebo inak hyacintová fazuľa — Foto: Shutterstock

Kvety sú nápadné, ružovofialové, zriedkavejšie až biele a majú motýľovitý tvar, ktorý je typický pre bôbovité rastliny. Lablab kvitne v súkvetiach po 2 až 20 kvetoch. Po odkvete sa formujú zahnuté struky, ktoré sú tiež veľmi dekoratívne, vo fialovej farbe zvýraznenej nápadným leskom. Vyskytujú sa však aj menej výrazné zelenoplodé verzie. Listy majú tiež nádych do fialova, keďže celá rastlina často obsahuje stopy fialového pigmentu.

Lablab sa pestuje pre jedlé struky a semená, ktoré po dozretí musia byť tepelne spracované, aby stratili jedovatosť – podobne ako pri fazuli. Semená môžu mať od čiernej cez tóny hnedej až po okrovú a bielu farbu. Jednoznačne ich charakterizuje biely pásik.

Používa sa aj v medicíne a vňať sa využíva na skrmovanie hospodárskymi zvieratami.

Rastlina vyžaduje podobné podmienky ako šarlátová fazuľa. Bohužiaľ, často začína kvitnúť pred koncom sezóny, a tak bývame neraz svedkami toho, že nám pripravená veľká časť kvetových pukov zmrzne. Tento problém môžeme do istej miery eliminovať predpestovaním rastlín, ktoré potom po mrazoch vysadíme von už vyrastené. Toto však závisí aj od konkrétnej sezóny, ktorá je každý rok iná. Tip na pestovanie popínavých sadeníc nájdete v tomto článku.

Zjavom je lablab veľmi atraktívna rastlina a jej struky vo výrazných farbách môžu umocniť nevšedný pôvab nejednej vysadenej pergoly alebo altánku.

Fialové struky hyacintovej fazule — Foto: Shutterstock

Slimačí vinič zavonia najmä večer

Ako tretieho zástupcu našej popínavé rodinky si popíšeme asi najexotickejší druh – Vigna caracalla (syn. Cochliacanthus caracalla), známy aj ako „slimačí vinič“. S viničom však nemá nič spoločné.

Tento názov sa prebral z anglického názvoslovia „snail vine“ alebo „corkscrew vine“, ktorý sa vzťahuje na popínavý spôsob rastu – ako je v anglicky hovoriacich krajinách zvykom. Druhové meno caracalla pochádza zo skomoleného portugalského slova „caracol“, čo znamená slimák.

Pozn. autora: Na tom nekriticky prebratom názve vidíme, aké majú nedostatky a môžu mýliť neodborné názvy rastlín.

Vigna caracalla alebo inak slimačí vinič — Foto: Shutterstock

Kvety alebo skôr kvetné puky tejto rastliny rastú formované do špirálovitých tvarov, ktoré sú hlavným prvkom jej atraktívnosti. Samotné kvety majú biely základ s fialkovými plôškami, ktoré často zdôrazňujú špirálovitý tvar. Tieto magicky pôvabné kvety navyše krásne voňajú, najvýraznejšie to môžeme cítiť večer.

Slimačí vinič kvitne od konca leta do jesene. Dorastá do výšky 6 metrov a kvety má v mnohopočetných súkvetiach. V trópoch rastie ako trvalka, v miernom pásme sa pestuje ako jednoročka, prípadne sa dá koreň zostrihnutej rastliny prezimovať v teple, pri zníženej zálievke.

Po pominutí mrazov ju môžeme opäť vysadiť do exteriéru. Má rada výživné pôdy a slnečné stanovište. U nás sa s ňou stretávame zatiaľ málo, ale občas sa objavuje v ponuke zásielkových záhradníctiev.