Veľký prehľad popínavých drevín. Ktorú si vybrať do záhrady?

  • 26.03.2021

Medzi záhradníkmi sú nepochybne obľúbené plochy porastené popínavými rastlinami. Svojím charakterom dávajú daným miestam punc nezvyčajnosti a ukazujú bujné bohatstvo prírody.

Starý dom obrastený popínavkami

Z ponuky popínaviek si môžeme vybrať trvalé – drevnaté alebo jednoročné – bylinné. Dnes si povieme niečo o tých trvalých.

Drevnaté popínavky sa ďalej delia na tie, ktoré sú samy schopné prichytávať sa na plochy a povrchy, a ovíjavé či s úponkami, ktoré si vyžadujú oporu alebo konštrukciu.
Najskôr si predstavíme tie, ktoré sa dokážu samy prichytiť aj na rovné steny.

Pavinič trojlaločný

Najznámejší je pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata). Vytvára akési „prísavky“, ktorými sa prichytí dokonca aj na hladký plech. Je veľmi bujný a v priebehu rokov dokáže rovnomerne pokryť veľké plochy, často celé domy.

Medzi záhradkármi je populárny aj pre svoje jesenné sfarbovanie – hýri tými najžiarivejšími farebnými prelivmi. Preferovaný je aj pre svoj elegantný dizajn listov, ktoré sa vedia škridlicovito skladať a vytvárajú tak pôsobivé plochy.

Na rozdiel od svojho príbuzného paviniča päťlistého sa tak agresívne nešíri do okolia. Nevýhodou môže byť, že v určitých častiach sezóny intenzívne priťahuje osy a včely. Je to nepríjemné najmä vtedy, ak sa rastlina nachádza blízko ľudských aktivít. Spomedzi opadavých, listom okrasných drevín, je však asi bezkonkurenčne najelegantnejším druhom. Rastie dobre na slnku aj v polotieni. V tieni je redší, ale znesie ho.

Pavinič trojlaločný

Brečtan

Ďalším druhom je neopadavý a z tohto dôvodu aj často preferovaný a dobre známy brečtan (Hedera helix). Ponúka sa vo viacerých verziách, čo sa týka dynamiky rastu, tvarov a veľkostí listov. Rastie výrazne pomalšie ako spomínaný pavinič, lenže počas celého roka je trvalo olistený.

Rovnako sa svojimi pakorienkami dokáže prichytiť na murivo, prípadne drevo. Na rozdiel od paviniča však vekom naberá na objeme smerom od steny a zelená hmota je tak nielen mohutnejšia, ale aj ťažšia. Nie je neobvyklé, že pod takouto tiažou sa uvoľnia celé veľké bloky často aj s omietkou, na ktorej bol prichytený.

Staršie rastliny kvitnú na konci jari. V zimnom období popínavku krášlia veľmi efektné súplodia. V čase kvitnutia ho veľmi intenzívne obletujú osy, včely a sršne. Brečtan veľmi dobre znáša aj hlboký tieň, ale darí sa mu i na slnečnom stanovisku.

Brečtan

Prehľad tvarových a farebných variácií listov by bol na menší katalóg. O tejto popínavej rastline sa dá povedať, že je dobrým sluhom, ale zlým pánom. Ak sa niekde veľmi rozšíri, vie svojím úporným množením potrápiť a môže byť problém zbaviť sa ho.

Na záver spomenieme ešte menej známe záhradnícke využitie brečtanu – ako pôdopokryvnej rastliny. Keď sa plazí po zemi, jeho listy vytvoria hlboký tieň, v ktorom iné rastliny nedokážu žiť.

Hortenzia popínavá

Medzi popínavé rastliny patrí aj menej známa, no atraktívna a zaujímavá hortenzia popínavá (Hydrangea anomala ssp.petiolaris). Intenzívne kvitne a jej kvety pripomínajú iné druhy hortenzií. Pochádza zo severnejších oblastí Ázie, je teda veľmi odolná proti chladu (až do –34 °C). Preferuje polotieň až tieň, čo je tiež jej prednosťou, ktorá sa dá využiť.

Je opadavá a v období kvitnutia je pomerne bohato pokrytá súkvetiami bielo krémovej farby. Rastliny rastú dosť pomaly, najmä v mladšom veku. Hneď ako sa plnohodnotne zakorenia, dokážu pokryť veľké plochy. Hortenzia sa prichytáva pakorienkami podobne ako brečtan. Má rada humózne a vlhké pôdy.

Popínavá hortenzia

Popínavky, ktoré potrebujú oporu

V druhej časti si priblížime niektoré atraktívne popínavky z o niečo bohatšej skupiny – teda také, ktoré potrebujú pre svoj rast oporu, konštrukciu alebo nejaké vedenie.

Vistéria

Začneme vistériou čínskou (Wisteria sinensis), ktorá je dostatočne známa a populárna, preto ju nemôžeme vynechať. Spomedzi rastlín z tejto kategórie rastie zrejme najbujnejšie. Staršie rastliny majú hrubý kmeň a sú mohutne rozkonárené. Na toto treba pamätať už pri výbere miesta na výsadbu. Hoci jej rast vieme upraviť rezom, nedá sa takto obmedzovať donekonečna.

V čase kvitnutia patrí k najatraktívnejším druhom popínaviek, ktoré sa na Slovensku dajú dopestovať, čo z nej robí priam kultovú rastlinu. Niektoré genetické varianty dokážu okrem hlavného jarného obdobia kvitnutia pred olistením, zakvitnúť v menšej miere aj počas sezóny, keď je už rastlina olistená. Poznáme kultivary s kratšími strapcami kvetov, ale i s veľmi dlhými. Ich kvety sú biele, ružové a fialové, obvykle jednoduché, ale pestuje sa aj plnokvetý kultivar.

Vistéria

Vistéria po odkvitnutí tvorí podlhovasté zamatové struky, ktoré po dozretí a vyschnutí veľmi prudkým puknutím vymršťujú zrelé semená do veľkej vzdialenosti. Semienka možno použiť na výsevy, lenže rastlina potom zakvitne až za veľmi dlhý čas (niekedy aj po 7 – 15 rokoch). Zároveň je možné, že si nezachová znaky materskej rastliny, teda ani jej krásu. Preto je vhodnejšie vysádzať vrúbľované kultúrne rastliny, ktoré začínajú kvitnúť vo veľmi krátkom čase, často už v predajnej veľkosti.

O  mohutnom raste vistérie svedčí aj to, že jednoročné výhony dokážu dorastať až do dĺžky 10 metrov. Záleží to však aj od veku, spôsobu rezu a stanoviska. Vistériový porast má časom veľkú hmotnosť a silu, ktorými pôsobí na konštrukciu. Treba na to myslieť už pri budovaní opory.

Aktinídia – kivi

Popínavkou, ktorú rozhodne nie je potrebné predstavovať, je aktinídia, známejšia pod ľudovým názvom kivi. Je to rastlina, u ktorej sa snúbi okrasná hodnota s úžitkovou.

Aj medzi kivi nájdeme viac typov a druhov, ktoré sú veľmi atraktívne. Začneme klasikou – Actinidia deliciosa. Tak ako všetky druhy aktinídií, je aj tento dvojdomý. Má obvykle samčie a samičie rastliny. Existujú aj obojpohlavné odrody, lenže aj pri nich dosiahneme podstatne väčšiu úrodu, ak k nim vysadíme samčieho opeľovača.

Rovnako to platí aj pre ďalší druh kivi – Actinidia arguta, ktorý sa obvykle nazýva minikivi. Jeho plody s veľkosťou väčšieho egreša chutia mierne odlišne od bežných kivi. Najčastejšie majú zelenú farbu, ale poznáme aj červené či fialové odrody. Dajú sa konzumovať spolu s hladkou šupkou. Rastlina má oproti Actinidia deliciosa menšie listy a celkovo aj menší vzrast.

Skutočné „eso“ nášho zoznamu je však Actinidia kolomikta. Ide o druh, ktorý veľmi pripomína Actinidiu argutu, no jeho prednosťou je, že sa na listoch vytvárajú pôsobivé farebné plôšky. Začínajú ako biele, po čase sa zafarbia do sýtoružova. Takto sfarbená rastlina je v záhrade neprehliadnuteľná a keďže nejde o prechodné kvitnutie, efekt je dlhodobý. Z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že takéto listy netvoria výhradne samčie rastliny, ale i niektoré samičie.

Actinidia kolomikta
Actinidia kolomikta

Nedávno sa na trhu objavilo aj krásne panašované drobnoplodé kivi, ktoré má o to väčšiu okrasnú hodnotu, ale aj chutné drobné ovocie ako bonus.

Všetky spomenuté druhy kivi veľmi dobre znášajú rez, často sa však nechávajú rásť voľne. Pravidlá rezu sú podobné ako pri viniči. Aktinídie nám môžu skrášliť altánok, poskytnúť letný tieň, ale aj celkom atraktívne úrody.

Akébia

Medzi rastliny, ktoré okrem krásy prinášajú aj úžitok, patrí i akébia. Pestujú sa najmä dva základné druhy – päťpočetná a trojlistá (Akebia quinata a  Akebia trifoliata). Ako názov napovedá, líšia sa počtom lístočkov v zložených listoch, inak sú veľmi podobné. Majú pomerne zaujímavé kvety, rastlina tvorí oba typy, avšak bez geneticky odlišného typu svojho druhu plodí len málokedy. Plody sú veľmi cenené, chuťou pripomínajú banán v čokoláde, no ich chuť a vzhľad nemusí osloviť každého.

Vo svojej domovine jej vňať využívajú ako liečivo, ale takisto ako šalátovú zeleninu. Veľmi dobre toleruje tieň, rastie bujne, ale rez znáša veľmi dobre. V teplejších oblastiach alebo počas miernej zimy si niekedy ponecháva listy aj v zime.

Akébia

Schizandra čínska

Rastlina, ktorá je známa skôr ako liečivka, je schizandra čínska (Schisandra chinensis). Opäť ide o popínavku, ktorá môže zdobiť aj slúžiť ako zdroj cenného ovocia. Nedá sa povedať, že jej červené plody, ktoré sa tvoria zo samoopelivých kvetov, budú chutiť každému. Rozhodne sú však mimoriadne zdravé. Číňania ju nazývajú aj „rastlinou piatich chutí“, pretože zvláštne plody majú v chuti kyslú, sladkú, horkú, ostrú i slanú chuť. Chutia naozaj ako z iného sveta a ak si ich človek obľúbi, patrí zvyčajne medzi najobľúbenejšie.

Oproti ostatným druhom z nášho zoznamu rastie menej bujne, ročné prírastky má približne na úrovni jedného metra. Celkovo jej výhony dosahujú dĺžku od 10 do 12 m. Nie je náročná na pôdu, vhodnejšia pre ňu je však priepustná zem.

Schizandra čínska

Trúbkovec koreňujúci

Trúbkovec (Campsis radicans) je asi nakontroverznejší člen medzi popínavkami. Je milovaný i nenávidený. Jeho rozpínavosť je povestná a ten, kto s ním má skúsenosť, by ho asi málokedy odporúčal. Udržiavať ho v medziach je totiž naozaj náročné. Okrem toho, že sa koreňovými výbežkami veľmi šíri do strán, výrazne odoláva aj snahám o vyhubenie.

Prečo sa teda vysádza? Pretože naozaj nádherne a dlho kvitne. Poznáme kultivary s farbou od žltej cez oranžovú až po sýtočervenú. Rez znáša dobre, preferuje slnečné expozície, kvitne v lete. Je obľúbený u včiel i ôs.

Trúbkovec

Plamienok

Mimoriadne obľúbený je aj plamienok – teda klematis (Clematis sp.), ktorý sa pestuje vo viacerých druhoch, krížencoch a kultivaroch. Plamienky sa delia na 3 základné skupiny, ktoré sa líšia nielen spôsobom rastu, formou a časom kvitnutia, ale aj spôsobom rezu.

Tieto rastliny sú pomerne prispôsobivé, čo sa týka miesta výsadby. Je však známe, že „nohy“ (korene) majú rady v tieni a „hlavu“ na slnku. Ich kvety sú rôznych tvarov a veľkostí a prakticky všetkých farieb. Vďaka týmto vlastnostiam a dlhému obdobiu kvitnutia sú veľmi obľúbené.

Plamienok - Clematis

Zemolez

Rovnako poznáme aj viacero druhov popínavých zemolezov (Lonicera sp.). Patria medzi ne neopadavé L. japonica – zemolez japonský, zemolez Henryho (L. henryi) či poloopadavý zemolez etruský (L. etrusca), alebo opadavý zemolez kozí (L.caprifolia) a zemolez ovíjavý (L. peryclimenum).

Zemolez japonský Aureoreticulata je kultivar, ktorý je osobitý tým, že má zelené okrasné listy so zlatožltým žilkovaním. Ostatné druhy sú v období kvitnutia viac či menej bohato zdobené atraktívnymi kvetmi nevšedných tvarov a farieb (od bielej cez žltú, oranžovú, červenú či rôzne kombinácie), ktoré často veľmi pekne a výrazne voňajú.

Lonicera japonica
Lonicera japonica

Okrasný vinič

Zvýšenej obľube sa tešia aj tradičné a donedávna neznáme druhy viniča. Pavinič päťlistý sa na rozdiel od trojlaločného neprichytáva na podložku sám, ale potrebuje vedenie. Dnes sú už dostupné aj krížence týchto dvoch druhov a formy schopné prichytávať sa. Často sa pre aktívne rozmnožovanie prostredníctvom semien stáva nepraktickou voľbou, ktorú môžeme neskôr ľutovať.

 

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku