Mnohonôžky, upratovacia čata záhrady
Poznáte najlepších pomocníkov každého záhradkára? Patria k nim i mnohonôžky, obrazne povedané, upratovacia čata záhrady.
Počas prác v záhrade, ktorá je súčasťou živej prírody, máme výbornú možnosť spoznávať rozmanité a užitočné živočíchy. Mnohonôžky (Diplopoda) sú malé živočíchy podobné červom, ktoré nesú na spodnej strane tela desiatky párov nôh. Vďaka nim sa poľahky predierajú pôdou a rozkladajúcim sa rastlinným materiálom, ktorým sa živia. Sú aktívne prevažne v noci, vtedy vyliezajú z úkrytov, zo štrbín pod kameňmi a podobne.
Ako „upratovacia čata“ postupne požierajú opadané lístie a suchú trávu, no jedálny lístok si občas spestria pojedaním húb a lišajníkov. Mnohé druhy žijú v hnijúcom dreve. Výnimočne ich objavíme pochutnávať si aj na padnutom hnijúcom ovocí. Špecializáciou na rôznorodú potravu vzniklo množstvo druhov mnohonôžok, pričom až 70 z nich sa vyskytuje na našom území. Súčasťou ich tráviaceho traktu sú symbiotické organizmy prispôsobené na spracovanie hnijúceho materiálu plného húb, plesní a baktérií. Keďže nenapádajú živé časti rastlín, nezaraďujeme ich medzi škodce.
Kolobeh organických látok
Mnohonôžky netrávia svoju potravu obzvlášť dokonalo, preto je ich trus bohatý na organické zvyšky a živiny. Tvorí tak významnú zložku potravy pre menšie živočíchy žijúce v pôde, ktoré ho následne premieňajú na živiny dostupné koreňom rastlín. Sú aktívne aj v chladnom počasí a listy opadané na jeseň spracúvajú i počas teplejších zimných dní. Najviac im chutí lístie lipy, liesky, hraba, hlohu alebo javora mliečneho. Naopak, neporadia si s lístím orecha a pagaštana.
V záhrade často osídľujú nazhromaždený kompost, kopy dreva a iný záhradný odpad, kde spolu s inými živočíchmi nachádzajú dostatok potravy aj pokoja na rozmnožovanie. Odtiaľ sa pozvoľna rozliezajú do záhrady a uplatňujú svoju hygienickú funkciu.
Pre človeka neškodné
Človeku neublížia. Sú to bylinožravce a ich ústne ústrojenstvo nepoškodí ľudskú pokožku. Niektoré druhy však vylučujú smradľavú tekutinu, takže pri prípadnej manipulácii rukami buďte obozretní. Mnohonôžky spravidla nenachádzame v intenzívne obhospodarovanej a chemicky ošetrenej pôde. Aj preto ich prítomnosť a početnosť v záhrade môže byť znakom správneho a prírode podobného hospodárenia.
Ak ich nenájdeme v prírodnej záhrade, môže to byť dôsledkom nižšej hodnoty pH pôdy. Na stavbu pevného tela totiž potrebujú vápenaté soli, ktoré sú v kyslých pôdach zastúpené málo. Na život potrebujú dostatočnú vlhkosť a suché obdobia prečkávajú v úkrytoch. V okolí kvetináčov a záhradných dekorácií najčastejšie nachádzame druh Brachyiulus bagnalli, na hnijúcom ovocí a zelenine Blaniulus guttulatus. Najväčším druhom žijúcim v záhradách je Cylindroiulus boleti s dĺžkou tela až 4 cm.
Ako vytvoriť priestor pre užitočné živočíchy
Základom prírodnej záhrady je živá a zdravá pôda. Jej kondícia je výsledkom zložitých procesov postupnej a neustálej premeny organických látok na anorganické. Na jej tvorbe sa podieľajú miliardy organizmov tisícov rôznych druhov. Človek môže nesprávnymi zásahmi poškodiť potravné reťazce a procesy premeny v pôde, tým ju znehodnotí. Najčastejšie sa tak deje pri aplikácii širokej škály pesticídov, ktoré síce svojou činnosťou odstránia problém záhradkára, no zároveň nepriamo poškodia aj prirodzené deje v záhrade. Nesprávnym používaním chemických prostriedkov človek ničí to najcennejšie pod svojimi nohami – pôdu.
Kvalite pôdy však môžeme pomôcť rôznymi spôsobmi, najmä hnojením organickými hnojivami, ako sú maštaľný hnoj, kompost a vermikompost.
Snažíme sa správne striedať pestované plodiny, pričom počas sezóny ponechávame v pôde a na pôde väčšiu časť organických zvyškov.
Na jeseň aspoň časť stariny a opadaného lístia zo stromov nechávame na mieste.
Budujeme kompostoviská a kúty v záhrade s rôznorodým záhradným odpadom. Tie síce často nevyzerajú esteticky, no predstavujú epicentrum života našej záhrady.
Do kvetinových záhonov umiestňujeme pne či iné väčšie kusy dreva. Okrem dekoratívnej funkcie tak vytvoríme domov a úkryt pre mnohonôžky a iné užitočné živočíchy. Svojimi čeľusťami drvia rastlinný materiál na menšie časti a úlomky, čím ich sprístupňujú dážďovkám. Tie ho svojou činnosťou prepravia hlbšie do pôdy. Tam sa spracovanej hmoty ujímajú pôdne mikroorganizmy, ktoré svojou aktivitou a početnosťou zlepšujú štruktúru pôdy, znemožňujú intenzívny výpar vody a pomôžu sprístupniť živiny pre samotné rastliny.
Text: Mgr. Adrián Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Rovnakonôžky: V záhrade užitočné, v pivnici škodlivé
Včely samotárky pomáhajú opeľovať, vytvorme im vhodné prostredie
Pestrice, postrach všetkých škodcov
Správne kompostovanie je takmer alchýmia. Prečítajte si, ako to robiť správne
Úspešný život motýľov v záhrade ovplyvňujú maličkosti. Čo všetko pre ne môžeme urobiť?
Ekozáhrada, ktorá lieči: Darujte si zdravie z vlastnej záhrady
Urob si sámAko vniesť do záhrady nádych divokej lúky a prečo je to dobré?
Urob si sámPôdu do kvetináčov už nemusíte kupovať! S týmto návodom si pripravíte výživný substrát ľahko aj sami
Môj domChcete mať muškáty krásne celú sezónu? Týchto 8 vecí sa oplatí dodržať
Môj domMáte v záhrade príliš suchú alebo veľmi premočenú pôdu? Takto zvýšite jej kvalitu
Pekný deň, Ako náhradu za tuje sme vysadili červienky (photinie - red robin). Sú…