Veda o kompostovaní

  • 12. okt 2020

Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje základné princípy vzniku kompostu a ako jeho tvorbu urýchliť.

Veda o kompostovaní

Na prvý pohľad sa zdá, že kompostovanie je veľmi jednoduché – všetko, čo je schopné biologického rozkladu, stačí nahádzať na jednu kopu a čakať. Ale v skutočnosti je to oveľa zložitejší proces a na to, aby sme získali skutočne kvalitný kompost, treba dodržať niekoľko krokov. Každý, kto má príležitosť a rozmýšľa trochu o ohľaduplnosti k životnému prostrediu, môže ľahko získať kvalitný kompost. Ale ako presne?

Na prostredí záleží

Kľúčom k efektívnemu a úspešnému kompostovaniu je vytvorenie prostredia, ktoré je ideálne pre vývoj mikroorganizmov, čo znamená dostatok kyslíka, vlhkosti (40 – 60 %) a správnu teplotu. Reálne to znamená umiestniť kompost do závetria, polotieňa až tieňa a počas sucha zabezpečiť občasnú zálievku. Aby mal kompost dobré zloženie, musia sa doň dostať aj dážďovky, červy a iné organizmy a to buď zospodu z pôdy, z okolia alebo z času na čas môžeme niektoré z nich pridať aj my sami, napríklad formou prípravkov s obsahom baktérií a húb (biogéN a Trifender). Vďaka nim sa kompost rozloží oveľa rýchlejšie.

Kompostovanie má tri fázy

Podľa vedcov možno proces kompostovania rozdeliť do troch fáz podľa aktivity prevládajúcich mikroorganizmov. Prvá fáza trvá iba niekoľko dní a jej začiatok urýchlime pridaním spomínaných prípravkov. Prevláda aktivita tzv. mezofilných mikroorganizmov, ktoré sa cítia najpríjemnejšie medzi 20 – 45 °C.

Zvyšovanie teploty počas kompostovania až na 65 °C je normálny jav a mezofilné mikroorganizmy sú nahradené teplomilnými, tzv. termofilnými. Táto druhá fáza trvá týždne alebo dokonca mesiace. Vysoká teplota pomáha pri rozklade organických zlúčenín (bielkoviny, cukry, tuky) a tiež zabraňuje množeniu patogénov. Ak však teplota nie je v tomto štádiu dostatočne kontrolovaná, môže zabiť aj užitočné mikroorganizmy.

Následne sa teplota začne postupne znižovať a hlavnú úlohu znova preberajú mezofilné mikróby (opäť môžeme pridať prípravky biogéN a Trifender), ktoré za pár mesiacov zavŕšia tretiu, poslednú fázu a zabezpečia, aby kompost vyzrel.

Veda o kompostovaní

Čo vytvára kompost?

Na tvorbe kompostu sa podieľajú mikroorganizmy, pričom 80 – 90 % z nich sú baktérie, ostatné patria k iným jednobunkovcom a plesniam. Aby aeróbne mikróby mohli svoju prácu vykonávať efektívne, potrebujú kyslík, preto je vhodné kompost prehadzovať. Anaeróbne mikroorganizmy, naopak, nepotrebujú kyslík a sú zvyčajne zodpovedné za nepríjemný zápach kompostu. Naznačujú hnitie a to je nežiaduce.

Premene rastlinného odpadu však napomáhajú aj vyššie organizmy, hlavne suchozemské rovnakonôžky, dážďovky, červy, stonožky a iný hmyz.

„Zelenú“ striedame s „hnedou“

Aby sme vytvorili čo najlepší kompost, musíme venovať pozornosť podielu „zelených“ a „hnedých“ prísad. Zelené prísady (tráva, mladá burina bez semien, odpad zo zeleniny a ovocia) sú bohaté na dusík, hnedé prísady (konáre, listy) obsahujú viac uhlíka. Pre správne kompostovanie by mal byť pomer uhlíka k dusíku 30 : 1. Uhlík dodáva energiu pre mikróby a dusík zabezpečí extra živiny.

Čo je vhodné na kompost a čo nie?

  • Do kompostu je možné primiešať v podstate všetok organický záhradný odpad (konáre, lístie, pokosenú trávu, kvety, burinu bez semien…). Len sa uistíme, že tieto prísady nie sú napadnuté chorobami.
  • Ak sú, buď ich do kompostu nepoužijeme, alebo doň viackrát pridáme prípravky biogéN a Trifender, aby sa zničili choroboplodné zárodky.
  • Môžeme tiež pridávať šupky zeleniny a ovocia, vaječnú škrupinu, nepotlačený papier, uvarenú kávovú usadeninu a obsah čajových filtrov.
  • Zvyšky konzumného oleja možno do kompostu pridať, iba ak k nemu primiešame drevnú štiepku alebo piliny a ponecháme ich krátky čas postáť.
  • Za žiadnych okolností sa neodporúča dávať do kompostu živočíšny odpad (mäso, kožu, kosti).

 

Zdroj: bioTomal, s.r.o.

Komentáre

    Pridaj príspevok

    Najčítanejšie články
    Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
    Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
    Fotopostup: Správne vykonaný rez malín je základom dobrej úrody
    Fotopostup: Správne vykonaný rez malín je základom dobrej úrody
    Viete, ako pestovať mrkvu a petržlen?
    Viete, ako pestovať mrkvu a petržlen?
    Nedocenené krásky. Ak si všade nastrkáte skalné ruže, neobanujete. Prečítajte si prečo!
    Nedocenené krásky. Ak si všade nastrkáte skalné ruže, neobanujete. Prečítajte si prečo!
    Úrodu černíc ovplyvní dobrý rez. Naučte sa, ako na to
    Úrodu černíc ovplyvní dobrý rez. Naučte sa, ako na to
    Čučoriedky: Tento postup výsadby vám zaručí skorú a bohatú úrodu
    Čučoriedky: Tento postup výsadby vám zaručí skorú a bohatú úrodu