Viete, ako pestovať mrkvu a petržlen? Toto je pre úspech kľúčové

Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine nielen do polievok a šalátov. Nedarí sa im ale všade. Pravdou je, že si vyžadujú ľahšie pôdy, pomerne teplo a primeranú pôdnu vlhkosť.

Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Obľúbené sú aj mrkvové torty, kde je strúhaná mrkva priamo súčasťou cesta. Zaujímavé je, že chuťovo prakticky ani nespoznáte, že je v ceste veľa mrkvy.

Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. Petržlen je na tom z hľadiska obsahových látok podobne. Nachádzajú sa v ňom cukry, vitamíny C,E, PP, provitamín A, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok, silice. Za typickú sladkastú, korenistú vôňu sú zodpovedné éterické oleje.

Mrkva

Mrkva obyčajná (Daucus carota) je dvojročná rastlina. V prvom roku sa vytvorí dužinatý koreň a listy, v druhom vzpriamená kvetinová byľ porastená chĺpkami, ktorá má výšku 1 až 1,50 m. Drobné biele, žltkasté i ružovkasté kvety sú usporiadané v plochom okolíku, pričom stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Plodom je drobná, dvojdielna nažka s háčikmi, v ktorej je ukryté semienko. Ak nie sú háčiky obrúsené, prípadne osivo nie je obaľované, semienka sa často zachytia o seba a sú príčinou prepletenia koreňov.

Nároky na prostredie

Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Je odolná proti chladu.

Príprava pôdy

Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Na jar záhon dôkladne urovnáme a značkovačom naznačíme riadky.

Neznáša presádzanie

Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 – 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 – 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Semená mrkvy môžeme pri výseve zmiešať s pieskom, vďaka čomu ich vysejeme redšie.

Kombinované pásiky

Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, šalátom. Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 – 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou. Tá totiž vzchádza podstatne rýchlejšie, už o 5 – 7 dní, vyznačí riadky, a tak môžeme medzi radmi porast kypriť a burinu zlikvidovať.

Závlaha a kyprenie

Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami. Medzi radmi záhon kypríme, až kým sa listy v medziradoch začínajú dotýkať.

Zbierame podľa odrody

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Dužina koreňa je krehká, jemná, šťavnatá a sladká.

Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme. Ak pôda zamrzne, ku koreňom sa nedostaneme.

Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime. Zdravé a nepoškodené sú určené na dlhodobé skladovanie, poškodené, zlomené a seknuté na rýchlu spotrebu alebo kuchynské spracovanie.

Petržlen

Pestujeme dva základné druhy, petržlen záhradný (Petroselinum hortense) na korene aj vňať a petržlen kučeravý (Petroselinum crispum), nazývaný aj listový na ozdobnú vňať. Petržlen je, rovnako ako mrkva, dvojročná rastlina. V prvom roku tvorí vretenovitý, biely až žltkastý koreň a prízemnú ružicu listov. V druhom roku na rozkonárenej kvetnej stonke, vysokej až 1 až 1,20 m, prináša drobné, vajcovité plody – nažky. Vegetačné obdobie petržlenu záhradného sa pohybuje okolo 170 – 200 dní, petržlenu kučeravého 90 – 95 dní.

Nároky na prostredie

Dobré úrody dáva v hlinitopiesočnatých, humóznych pôdach s dostatkom draslíka a vápnika. Je veľmi odolný proti chladu a poklesom teplôt, preto môže aj bez poškodenia prezimovať na záhone. Treba počítať s tým, že ak pôda zamrzne, korene nebudeme môcť vykopať. V osevnom postupe ho zaraďujeme do II. trate po plodovej zelenine, strukovinách. Príprava pôdy je taká istá ako pri inej koreňovej zelenine, napríklad aj mrkve. Dbáme najmä na jemné spracovanie do hĺbky, odstránenie hrúd a kameňov zo záhona.

Klíči pomaly

Vysievame nahusto čo najskôr na jar, koncom marca, do riadkov od seba vzdialených 30 – 40 cm. Podobne ako pri pestovaní mrkvy je najvhodnejšie pestovanie položením výsevného pásika a následným utužením pôdy. Hĺbka výsevu je 1 – 3 cm. Opakovať výsev možno až do júna. Klíčenie a vzchádzanie petržlenu trvá približne 3 – 4 týždne. Na príčine sú chemické látky, tzv. furokumaríny, ktoré vylučujú semienka petržlenu, ale aj mrkvy a bránia klíčeniu burín na záhone. Je to vlastne obrana rastliny proti rastu burín v jej okolí a zaistenie priestoru na jej rast. Zároveň však spôsobujú pomalšie vzchádzanie samotného petržlenu a mrkvy. Furokumaríny sa postupne zo semienok síce vylučujú, ale proces je to pomalý.

Ďalšou príčinou pomalého vzchádzania petržlenu je nedostatok vlahy v jarnom období a následná tvorba silného prísušku, ktorý nevládzu semienka klíčiace pod povrchom pôdy preraziť, a preto zahynú. Riešením je zakrytie výsevov bielou netkanou textíliou, aby bola zabezpečená rovnomerná vlhkosť pôdy na záhone a opatrné kyprenie povrchu pôdy, ktorým rozrušíme pôdny prísušok. Vzchádzanie urýchlime použitím predklíčeného osiva alebo výsevom na jeseň pred príchodom mrazov, približne v novembri, dokonca decembri. Osivo využije zimnú vlahu.

Ošetrovanie počas vegetácie

Podobne ako pri mrkve, hlavnou zásadou je kypriť povrch medzi radmi až do zapojenia porastu, aby sa netvoril pôdny prísušok a nerástli buriny. Keď rastliny dosiahnu výšku asi 15 cm, jednotíme ich na vzdialenosť asi 5 – 10 cm. Mladú vytrhanú vňať aj s korienkom kuchynsky spracujeme. Dôležitá je pravidelná závlaha najmä v letných mesiacoch júl – august.

Zatočíme s chorobami

Všímame si napadnutie chorobami a včas zakročíme. Podobne ako pri mrkve, najčastejšia je múčnatka. Prejavuje sa bielym povlakom na listoch, najmä v prehustených a tienených porastoch. Spôsobuje ju huba (Erysiphe heraclei). Šírenie choroby podporuje aj silná ranná rosa. Porast treba včas pretrhať, rastliny pestovať v redšom spone a na slnečnom a vzdušnom stanovišti. Preventívne, ale najneskôr po zistení prvých príznakov ochorenia možno zakročiť prípravkami na báze síry, ako sú Kumulus, Thiovit Jet, Signum.

Ďalšia choroba je vírusová mozaika petržlenu. Prejavuje sa nápadným žltozeleným sfarbením listov, nespôsobuje však väčšie škody. Napadnuté rastliny treba z porastu vytrhnúť a zlikvidovať.

Často sa vyskytuje hrdzavosť koreňov petržlenu. Je to fyziologická porucha súvisiaca s kvalitou pôdy. Postihuje petržlen pestovaný na ťažších, premokrených a prehnojených pôdach.

Zo škodcov petržlen napádajú larvy múch smútiviek. Vyvíjajú sa v pôdach bohatých na organické látky. Napádajú prehustené porasty na vlhkých stanovištiach. Živia sa požieraním koreňov na povrchu a odumretými časťami rastlín v pôde. Pomáha redší spon a pestovanie na vzdušných a suchších miestach. Použiť môžeme žlté lepové doštičky na nalákanie dospelých lietajúcich múch..

Zber a skladovanie

Petržlen na vňať zberáme podľa potreby, z rastlín odtrhávame zdravé, dobre rozvinuté a neprestarnuté listy. Skoré koreňové odrody zberáme v priebehu septembra, neskoré v októbri. Pri zbere a skladovaní postupujeme podobne ako pri mrkve. Na rozdiel od mrkvy zberáme z petržlenu aj vňať. Vyberieme mladé, zdravé, jemné listy, ktoré môžeme konzervovať mrazením a sušením buď v celosti, alebo nasekané nadrobno.

Text Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Domácej vegete sa nič nevyrovná. Jedna ingrediencia vás prekvapí! Keď sezóna končí: Toto sú posledné práce v zeleninovej záhrade Mrkva je jedna zo základných zelenín nášho jedálnička. Viete, na čo sa zamerať pri jej pestovaní? Veľký prehľad, kedy vysievať semená, vysádzať priesady a zberať obľúbené druhy plodovej a koreňovej zeleniny Prvým krokom k peknej úrode mrkvy a petržlenu je ich správny výsev. Ako na to? Sprievodca pestovaním: Teraz vysievame tieto semienka na predpestovanie priesad a koncom mesiaca začíname aj s výsevmi priamo do pôdy

Urob si sámNajlepší spôsob, ako vypestovať silné a zdravé sadenice v interiéri, a prečo ich nie je dobré pestovať na parapetochUrob si sámKoľko zeleniny z požadovaného druhu treba vysadiť, aby ste mali všetkého dostatok po celý rok? Tento zoznam vám pomôže plánovať!Urob si sámJe naozaj dobré zalievať rastliny zriedenou kávou?Urob si sámDomáci zeleninový bujón bez chémie: Takto si ho pripravíte raz-dva aj do zásoby