Vyvýšené záhony sa stali obľúbenou súčasťou záhrad. Aký materiál zvoliť na ich výstavbu?

  • 12.07.2021

Záhony nad úrovňou terénu fungujú ako zaujímavý prvok záhrad, ako optický či priestorový predel a šetria našu chrbticu. Z akého materiálu ich zvoliť a aká výška je ideálna?

Drevené vyvýšené záhony v záhrade

Vyvýšené záhony v záhrade už dávno neplnia len praktickú funkciu. Sú zároveň aj zaujímavými prvkami, ktoré na seba upozorňujú napríklad netradičným poňatím alebo materiálom, z ktorého sú vyrobené. Drevo je síce najčastejším riešením, ale dajú sa postaviť aj z pohľadového betónu, tvárnic, gabionov, starých paliet či dokonca z cortenu (kov s hrdzavou patinou, pod ktorou je vrstva zabraňujúca ďalšiemu procesu rozkladu).

Drevené varianty si môžeme pomerne ľahko vyrobiť aj sami alebo si vyberieme a kúpime už hotové. Pri rozhodovaní sa o ich rozmeroch a výške je dobré uvedomiť si, čo v nich vlastne budeme pestovať. Vyvýšenie nad úroveň terénu nám rastliny „posunie“ pekne pod ruky, no pri niektorých do výšky vyrastajúcich druhoch zeleniny to nemusí byť príliš praktické, pretože nás rastliny, ako sú tyčkové paradajky, kukurica, ťahavá fazuľa či mak, doslova prerastú. Výška záhona okolo 80 až 100 centimetrov býva väčšinou pri starostlivosti o nižšie zeleniny či bylinky najefektívnejšia, pri vysokých druhoch, ako spomínané tyčkové paradajky, si vystačíme s výškou záhona cca 30 cm, aby sme nemali problém dočiahnuť dozrievajúce plody.

V záhrade je teda praktické naplánovať plochy bez obruby pre vysoké plodiny a nižšie aj vyššie vyvýšené záhony. Vyvýšené záhony sú výbornou voľbou, ak máme my alebo naši blízki venujúci sa záhrade obmedzenú hybnosť. Každý centimeter vyvýšenia sa naozaj počíta a už pri výške 20 centimetrov spoznáme úľavu pri údržbe pestovaných plodín. Osoby na invalidnom vozíku môžu zvoliť výšku okolo 60 až 80 centimetrov, prípadne model na nožičkách, pod ktorý vojdú nohy aj s vozíkom. Rovnako je nutné brať do úvahy šírku záhona, prípadne prístup k nemu aj z druhej strany. Záhony so šírkou jeden meter sú pohodlné na prístup z oboch strán.

Mäkké či tvrdé drevo?

V prípade voľby betónových, gabionových alebo cortenových konštrukcií sa už nemusíme prakticky o nič starať. Tieto materiály sú odolné a nepotrebujú takmer žiadnu ďalšiu údržbu. V prípade dreva však musíme brať do úvahy jeho prírodný charakter. Podpíše sa na ňom vlhkosť, slnečné žiarenie, striedanie teplôt a aj iné poveternostné podmienky. Na druhej strane je starnutie dreva svojím spôsobom zaujímavé.

Máme na výber z dvoch možností – mäkké alebo tvrdé drevo. Mäkké drevo v podobe smreka alebo borovice je cenovo dostupné, ľahko sa s ním pracuje, vyvýšený záhon z neho vyrobíme aj svojpomocne pomerne ľahko. Povrchové ošetrenie zvýši jeho životnosť. Bude však potrebné drevo buď namoriť, alebo rovno natrieť ochranným náterom, ktorý treba po niekoľkých rokoch obnoviť.

Tvrdé drevo u nás najčastejšie reprezentuje dub alebo smrekovec a oba sú výrazne odolné. Pokiaľ nedôjde k priamemu kontaktu s pôdou, vydržia dlhé roky aj bez povrchového ošetrenia. Skvele sa hodia do prírodných i moderných záhrad, pretože po krátkom čase získavajú prirodzenú sivastú patinu, ktorá je často vyzdvihovaná a považovaná za vizuálnu výhodu. Záhony sa dajú vyrobiť z trámov, dosák aj lát, dôležité je, aby boli bez kôry, ktorá znižuje životnosť.

Záhon z dreva

Pozor na chyby pri zhotovovaní vyvýšených záhonov

Pri stavbe drevených vyvýšených záhonov sa často dopúšťame hneď niekoľkých chýb. Drevo by určite nemalo prichádzať do styku so zeminou. Pôdne baktérie a voda sa totiž podpíšu aj na stave tvrdého dreva, preto je nutné zeminu od stien záhona oddeliť. Dobrou voľbou je kupolková (nopová) fólia, ktorú položíte kupolkami (nopmi) smerom k drevu. Rovnako je potrebné ustrážiť aj uloženie záhona, drevo by nemalo prichádzať do kontaktu ani s pôdou odspodu, na čo sa často zabúda. Spodnú časť preto položíme napríklad na tehly alebo dlažobné kocky, ktoré zapustíme do pôdy. Ak záhony ukladáme na štrkovú alebo betónovú plochu, toto riešiť nemusíme, ale v prípade umiestnenia na trávnik je podloženie nutné.

Tri dôležité detaily pri stavbe dreveného záhona

1. Podloženie okraja záhona

Základ vyvýšeného záhona

Pod obvod dreveného rámu uložíme cca 1 – 2 cm nad terén tehly či iné betónové tvárnice tak, aby presahovali smerom von. Nebude tak v stálom styku s terénom a presah umožní pohodlné kosenie.

2. Sieťka proti hlodavcom a krtom

Sieťka proti hlodavcom a krtom do vyvýšeného záhona

Sieťku s drobnými okami (napríklad zajačie pletivo) vystrihneme s presahom cca 10 cm na každej strane. Vložíme ju na dno, presah ohneme a drobnými klinčekmi nahusto pribijeme o dosky.

3. Kupolková fólia

Kupolková fólia v záhone

Vložíme ju okolo vnútorného obvodu záhona kupolkami smerom k drevu a nahusto ju prichytíme. Vytvoria vzduchovú medzeru umožňujúcu stekanie vody a jej odparovanie. Ostrým nožom odrežeme podľa okraja záhona.

Z čoho všetkého môžeme budovať vyvýšené záhony?

Tvrdé drevo

Tvrdé drevo použité na vyvýšený záhon

Dubové trámy na seba strhnú pozornosť hlavne vďaka precíznemu spracovaniu a prírodnej sivastej patine, ktorá sa vytvorí, ak povrch neošetríte náterom. Ak drevo oddelíme od zeminy, vydrží naozaj dlho v perfektnej kondícii.

Mäkké drevo

Vyvýšený záhon

Mäkké drevo na stavbu záhonov využijeme najmä vtedy, keď sa do budovania pustíme svojpomocne. Povrchová úprava bude potrebná, smrekové alebo borovicové drevo by rýchlo podľahlo pôsobeniu poveternostných podmienok.

Cortenová zliatina

Záhon z cortenovej zliatiny

Cortenová zliatina predstavuje dizajnové riešenie vyvýšených záhonov i ďalších záhradných prvkov. Dodáva im industriálny charakter. Táto zliatina je prakticky nezničiteľná a zakrátko sa na jej povrchu vytvorí hrdzavý oxid.

Tehly

Tehlový záhon

Tehla pôsobí elegantne a hodí sa do priestoru, kde sú aj iné prvky z tohto materiálu, napríklad múr, fasáda, chodníčky. Pri stavbe vyžaduje betónový základ a tehly sa musia lepiť maltou. Vhodné sú tehly určené primárne do exteriéru.

Kameň

Vyvýšený záhon z kameňa

Spôsob stavby z kameňa závisí od druhu, veľkosti a tvaru blokov. Nižšiu výšku okraja môžeme vyskladať i nasucho a presypávať zmesou jemného štrku a zeminy alebo ílovitou zeminou. Vyššie okraje je lepšie situovať na betónový základ a spájať maltou.

Prirodzený permakultúrny záhon

Permakultúrny záhon

Permakultúrni záhradníci volia predovšetkým prírodné materiály v podobe kameňa, dreva, prútia a organického mulču. Záhon, ako v tomto prípade, dokonca nemusí mať pevný okraj, vyparovaniu vody zabráni napríklad pokrývka zo slamy.

 

Text: Ing. Lucie Peukert
Foto: autorka, isifa/Shutterstok, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada