Zelené hnojenie je stále populárnejšie aj v našich končinách. Túto metódu, priateľskú k životnému prostrediu, môžeme využiť bez ohľadu na to, či pestujeme okrasné alebo úžitkové rastliny. Teraz, po zbere úrody, môžeme začať.

Kontrolný zoznam
Materiál:
- osivo na zelené hnojenie
Náradie:
- motyka
- rýľ
- hrable
- krhla s vodou
- pracovné rukavice
Náročnosť: **
Čas: 1 – 2 hodiny/podľa veľkosti plochy
Ľudia: 1
Obdobie: koniec leta, začiatok jesene, jar
1. PLOCHA

Na založenie kultúry na zelené hnojenie je vhodná obrábaná, aj keď momentálne zaburinená pôda. Začíname ideálne po zbere úrody.
2. ODBURINENIE

Plochu najskôr dôkladne zbavíme pozberových zvyškov a odburiníme ju. Zameriame sa na všetky buriny, predovšetkým však na trváce.
3. SKYPRENIE

Pôdu po zbere buriny ešte dôkladne skypríme. Je to dôležité hlavne vtedy, ak na ploche rástli trváce buriny s plazivými podzemkami.
4. RÝĽOVANIE

Hriadku potom porýľujeme, stačí plytko, len do hĺbky niekoľkých centimetrov. Ešte raz skontrolujeme pôdu a povyberáme podzemky burín.
5. VYROVNANIE

Plochu dôkladne urovnáme a pohrabeme. Odstránime všetky kamene a suché časti rastlín. Pôda je teraz pripravená na vysievanie.
6. ZMES

Na zelené hnojenie sa hodí množstvo rastlinných druhov. Možno kúpiť dokonca zmesi, ktoré sú namiešané pre konkrétne typy pôd.
7. VYSIEVANIE

Riadky nemusíme robiť a zmes vysejeme naširoko na nachystanú hriadku. Dbáme na rovnomernosť výsevu celej plochy.
8. ZAPRACOVANIE

Osivo jemne zapracujeme do pôdy, stačí len do hĺbky pár centimetrov. Na zapracovanie je najlepšie použiť hrable.
9. UTLAČENIE

Plochu jemne utlačíme, aby sa semená nesplavili. Použijeme dosku alebo motyku. Po osiatej ploche zbytočne nechodíme.
10. ZÁVLAHA

Napokon plochu zavlažíme, čo však môžeme vynechať, ak má byť podľa predpovede daždivo. Pri zavlažovaní dávame pozor, aby sme osivo nevyplavili.
11. AKSAMIETNICA

Na zelené hnojenie môžeme použiť aj mnohé práve kvitnúce rastliny. Napríklad obľúbenú aksamietnicu, ktorú vysievame z vlastných semien.
Dobré rady
Osivo
Zmes volíme podľa typu pôdy a podľa toho, čo plánujeme na rok na danom mieste pestovať. Ak to budú kapustovité rastliny vyhnime sa zmesiam, kde je repka. Zmesi každoročne striedame. Z rastlín sú na zelené hnojenie vhodné repka, vika, horčica, facélia, pohánka a ďatelina a ďalšie. My sme použili zmes repky a horčice.
Starostlivosť
Plochu udržiavame stále mierne vlhkú a po vyrastení pokosíme kosákom na výšku 10 až 15 cm. Zelená hmota ľahne, treba ju nechať zvädnúť a následne ju treba zapracovať do pôdy. Netreba hlboko, stačí plytko. Takto môže byť plocha ponechaná až do jari. Ak si budeme takýto porast zakladať na jar, vysádzať či vysievať na takúto hriadku môžeme zhruba 3 týždne po zapracovaní zelenej masy.
Prednosti
Zelené hnojenie vylepšuje kvalitu a štruktúru pôdy, pomáha rozvoju užitočných mikroorganizmov, zabraňuje vyplavovaniu živín, zabezpečí lepšie zadržiavanie vlahy a tiež ozdravuje pôdu. Výraznou mierou prispieva k vzniku humusu, teda k vyššej úrodnosti pôdy.
Odborník radí:
Do zakladania porastu na zelené hnojenie sa môžete pustiť na jeseň aj na jar.
Text a realizácia: Daniel Košťál
Foto: Miro Pochyba
Zdroj: časopis Záhrada



















Ahojte, nemáte niekto skúsenosti so zeleným hnojenim s faceliou (svazenka vratic…