Začiatok roka je typický plánovaním novej sezóny aj prvými výsevmi skorých odrôd zeleniny. Medzi nimi aj hlávkovej kapusty. O tom, ako úspešne pestovať túto zeleninu, sa rozprávame s pánom Radkom Austom z českej šľachtiteľskej spoločnosti MoravoSeed CZ.

Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) ľudstvo sprevádza už od dávnoveku. Je odvodená z kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) a pravdepodobne pochádza z oblasti Stredozemia, odkiaľ sa postupne rozšírila do celého sveta.
K jej prednostiam sa radilo využitie v kuchyni, v ľudovej medicíne a aj možnosť ju skladovať, predovšetkým v jej kvasenej podobe. To, že kvasená forma je veľmi dôležitá pre naše zdravie, sa potvrdilo v 18. storočí, keď pri dlhých plavbách na mori trpeli námorníci skorbutom, čiže nedostatkom vitamínu C. Stačilo však lode pred vyplávaním zásobiť aj kyslou kapustou a táto choroba sa stratila. V našich končinách sa kapusta spolu so zemiakmi a s fazuľou, prípadne pohánkou, považovala za jedlo chudobných a nesmela chýbať v žiadnej chalupe.
Kto je Radek Aust?
Po ukončení mechanizačného odboru strednej poľnohospodárskej školy v Boskoviciach nastúpil v roku 1994 do praxe ako radový traktorista a kombajnista do domáceho poľnohospodárskeho družstva v Sedleci pri Mikulove. V roku 1998 už prešiel do spoločnosti MoravoSeed, kde postupne vykonával pozície asistenta šľachtiteľa, agronóma výroby osív, špecialistu pozberových úprav, vedúceho šľachtiteľskej stanice a manažéra šľachtenia. Dnes je výkonným riaditeľom spoločnosti MoravoSeed CZ a. s., ktorá stojí za intenzívnym šľachtením rôznych druhov zelenín a aj za ich produkciou a vývozom.

Pán Aust, vieme povedať, kedy sa hlávková kapusta dostala na územie Česka a Slovenska?
Vzhľadom na pôvod kapusty z oblasti Stredomoria už v praveku môžeme odvodiť, že do strednej Európy sa dostala spoločne s Rimanmi.
Hlávková kapusta je plodina, ktorá sa vo veľkom pestuje iba v niektorých krajoch. Aká oblasť je z pohľadu pôdy, teplôt a vody pre ňu vhodná? Mení sa to so zmenou klímy?
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C. S postupným otepľovaním sa hranica pestovania posúva do vyšších oblastí, kde však už nie je toľko úrodnej pôdy.
Kapustu využívame na varenie, za surova, na kvasenie a dokonca aj ako mikrobylinku.
Keď nemáme záhradku práve v takejto oblasti, ako pestovanie prispôsobiť?
Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody. Skoré a letné odrody sa dajú pestovať aj na ľahších pôdach s potrebou závlahy 150 – 250 mm. Neskorú kapustu, vhodnú na skladovanie aj na nakladanie kyslej kapusty, môžeme pestovať v ťažších pôdach s potrebou závlahy až 300 mm.
Patrí hlávková kapusta medzi hlúboviny alebo listovú zeleninu?
Kapusta patrí medzi hlúbovú zeleninu, pretože vytvára zhutnenú stonku – hlúb, avšak úžitková časť je tvorená zhutnenými listami, ktoré cez seba prerastajú odspodu a vytvárajú hlávku s jej špecifickými vlastnosťami podľa odrody.
Odrody hlávkovej kapusty
Urobme si trochu prehľad v odrodách hlávkovej kapusty.
Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety. Podľa skorosti potom na:
- skoré – vhodné sú na rýchlenie v studených krytoch a zberajú sa od mája až do júla;
- letné – zberáme v júli až auguste;
- poloneskoré až neskoré – zber je od septembra do novembra.
Patrí hlávková kapusta, ktorú zberáme na jeseň, medzi neskoré odrody?
Nemusí ísť len o neskoré odrody. Pokiaľ ide o odrody vysiate/vysadené štandardne na jar, počas apríla až mája, tak na jeseň dozrievajú poloneskoré až neskoré odrody. Avšak z letných výsadieb nám do jesene môžu dozrieť aj poloskoré a letné odrody.
Hodia sa všetky neskoré odrody na kvasenie? A ak nekvasíme, ako dlho vydržia v pivnici a pri akých podmienkach?
Využitie kapusty je dané obsahom látok v hlávkach.
- Skorá a letná kapusta majú vysoký podiel vody, stredný obsah cukrov a málo sušiny, takže sa hodia na priamy konzum do letných čerstvých šalátov a len na krátkodobé uskladnenie. Kvasenie týchto odrôd sa neodporúča, pretože by narezaná kapusta prekvasila príliš domäkka a mohla by sa rozpadať.
- Poloneskorá a neskorá kapusta určená na rezanie majú priaznivý pomer vody, sušiny a cukrov, ktorý zaistí dobré podmienky na kvasenie, a kyslá kapusta bude chrumkavá, krehká a jemná.
- Neskoré odrody vhodné na skladovanie už majú znížený obsah cukrov a vody na úkor vysokého obsahu sušiny, čo zaistí výborné dlhodobé skladovanie, ale kvasenie by pre nízky obsah cukrov neprebehlo dostatočne.
Odkedy sa na území Česka alebo Slovenska šľachtí hlávková kapusta?
Známy bol šľachtiteľský rod Pourovcov pôsobiaci v oblasti dnešného Hradca Králové od 18. storočia.
Sú niektoré zo starých odrôd stále v predaji? Čím sú výnimočné?
Áno. Dodnes sú v registri a tiež v predaji domácich semenárskych spoločností odrody Pourova kapusta registrovaná v roku 1939. Vyznačuje sa výbornými chuťovými vlastnosťami. Musíme si však uvedomiť, že vlastne bola vyšľachtená v klimatických podmienkach, ktoré platili vtedy a dnes sú zmenené. Pestovanie je preto v súčasnosti oveľa ťažšie a túto odrodu preferujú skôr drobní pestovatelia, ktorí jej môžu venovať zvýšenú starostlivosť a pozornosť.
V čom sú, naopak, prednosti novších odrôd a ktoré to sú?
Vzhľadom na vývoj šľachtiteľských metód a širokého spektra materiálov pre nové šľachtenie sú dnešné odrody oveľa lepšie vybavené v zmysle lepšej odolnosti proti chorobám i škodcom, ale aj na zvládanie klimatických výkyvov, a pritom pri zachovaní výborných úžitkových aj nutričných vlastností. V porovnávacích pokusoch, keď pestujeme na jednej ploche staršie aj nové odrody, potom môžeme sledovať zásadné rozdiely v nižšej potrebe chemickej ochrany a zvládanie extrémnych zrážok i teplôt v prospech najnovších odrôd kapusty. To platí aj pri ostatnej zelenine.

Ako vysievať a pestovať kapustu
Poďme k samotnému pestovaniu. V zásade teda pestujeme letnú a zimnú hlávkovú kapustu. Spravidla ju pestujeme zo sadeníc. Kedy ktorú vysievame? Dá sa do interiéru za okno alebo je vhodnejšie parenisko? Kedy najneskôr vysievame?
Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 – 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 – 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu. Mladé rastlinky zvládnu krátkodobý pokles aj pod bod mrazu.
Znášajú priesady mráz?
Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až –6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo –7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až –15° C. Pripomínam, ide o krátkodobé pôsobenie a pokiaľ by malo ísť o dlhšie obdobie mrazu, môžu byť rastliny poškodené už pri –5 °C.
Vysievame ju aj priamo?
Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody. Korene z priamych výsevov lepšie zakoreňujú do hlbších vrstiev a majú tak lepší prísun živín a vlahy aj v období horúcich a suchých dní.
Má zmysel si pri kapuste naplánovať postupný výsev?
Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, tak áno. Musíme pritom pamätať, že obdobie zberu je pri týchto odrodách pomerne krátke a väčšinou je potrebné hlávky pozberať v rozmedzí jedného týždňa. Inak hrozí ich popraskanie, najmä pri vlahovom výkyve, napríklad po výdatných búrkach.
Kapusta znáša krátkodobo aj pokles teploty pod 0 °C.
Aký zvoliť spon pri výsadbe?
Spon volíme podľa veľkosti hlávok jednotlivých typov, malohlávkovú skorú kapustu pestujeme v spone 40 × 40 – 45 cm, kapustu na rezanie spravidla s veľkými hlávkami 60 × 60 – 70 cm a neskoré na skladovanie najčastejšie 50 × 50 – 60 cm.
Ako pripraviť pôdu pre kapustu?
Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Zaraďujeme ju ako plodinu prvej trate po výdatnom hnojení 50 t maštaľného hnoja na 1 ha.
Môžem ju v záhone pestovať opakovane?
Opakované pestovanie hlúbovín sa neodporúča práve z dôvodu vysokého odberu živín z pôdy, ale aj pre jeho následnú náchylnosť k chorobám, ako sú rôzne listové škvrnitosti a problematické hnilobné bakteriózy, ktoré môžu prežívať na rastlinných zvyškoch z predchádzajúceho pestovania v pôde aj niekoľko rokov. Preto sa odporúča interval aspoň 4, ale lepšie 5 – 7 rokov na pestovanie hlúbovín po sebe.

Starostlivosť o kapustový záhon
Ako sa starať o záhon?
Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Neskôr pri dozrievaní už neprihnojujeme, aby sme negatívne neovplyvnili schopnosť kvasenia alebo skladovania.
Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje. Pred zberom závlahu obmedzíme kvôli kvalitnému vyzretiu hlávok.
Dnes sú obľúbené aj zmiešané záhony. Dá sa hlávková kapusta pestovať spoločne s inou zeleninou?
Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny. Odporučiť možno nasledujúce plodiny:
- zeler – odpudzuje mnohých škodcov kapusty a zároveň zlepšuje jej chuť;
- cibuľu – odpudzuje vošky a ďalšie škodce;
- mrkvu – zlepšuje chuť kapusty a zároveň odpudzuje niektoré škodce;
- šalát – rýchlo rastie a vytvára tieň, ktorý chráni pôdu pred vysychaním;
- špenát – je rýchlená zelenina, ktorá môže rásť spoločne s kapustou na začiatku sezóny;
- reďkovku – rýchlo vyrastie a uvoľní miesto pre kapustu;
- fazuľu – obohacuje pôdu o dusík.
Ako ochrániť hlávky pred škodcami a chorobami
Pamätám si z babičkinej záhrady, že kapustu napádala takmer každý rok trojica škodcov – mlynárik kapustový, skočky a molice. Máte nejaký prírode blízky tip, ako sa s nimi popasovať?
Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Prvou a už spomínanou možnosťou sú kombinované výsadby, keď vône jednotlivých plodín mätú škodcov, ktorí sa horšie v takých porastoch orientujú.
Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia. Dnes už máme na výber možnosti použitia biologickej ochrany alebo aj chemickej, avšak s precíznou selektivitou a bezpečným dávkovaním.
Čo keď záhrada susedí s repkovým poľom?
Bohužiaľ, repka v susedstve, ale dokonca aj v niekoľkokilometrovej vzdialenosti je jedným z rizikových faktorov pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky. Preto je dôležité porast pravidelne sledovať, niekedy aj v jednodňových intervaloch, najmä v slnečných dňoch a pri vysokých teplotách.
Čo choroby?
Chorôb je pri kapuste, podobne ako pri ostatnej zelenine, celý rad. Najčastejšie sa stretávame s alternáriovou škvrnitosťou, čo je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach. Fómová hniloba sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch. Z bakterióz sa vyskytuje bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých. Všetky choroby môžeme eliminovať používaním certifikovaného osiva, dodržiavaním osevných postupov a periód na pestovanie kapusty, udržiavaním rastlín v dobrej kondícii pravidelnou závlahou, primeranou výživou a pravidelným prevzdušňovaním pôdy.
Môžeme robiť niečo špeciálne, aby sme mali krásne hlavy a nepraskali?
Najdôležitejšie je dodržiavať vyššie uvedené faktory, ako sú závlaha, výživa a prevencia proti chorobám a škodcom. Samotné praskanie hláv súvisí so zberovou skorosťou, keď skorá a letná kapusta sú najnáchylnejšie a je potrebné ich včas pozberať. O niečo dlhšie zberové obdobie majú poloneskorá kapusta na rezanie, kde sú najnáchylnejšie staré odrody, pričom nové už majú vysokú odolnosť proti praskaniu hlávok (spomeniem ‘Avak F1’, ‘Magion F1’, ‘Madison F1’). Veľmi odolné sú potom zo svojej podstaty neskorá skladovateľná kapusta (‘Target F1’, ‘Atila F1’, ‘Aros F1’).

Kedy je čas zberu kapusty
Ako spoznám pri letných odrodách, že nastal čas zberu? Ako pri jesenných a zimných?
Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Je možné ho kontrolovať dotykom, či je hlávka dosť pevná, a posúdením jej veľkosti s ohľadom na charakteristiku odrody.
Ako ich zberáme?
Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu. Väčšina chorôb a ich zárodkov môže v pôde aj v komposte prežívať aj niekoľko rokov.
Ako očistiť kapustu po zbere pred skladovaním?
Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách. Neuskladňujeme poškodené alebo choré hlávky.

Semená a využitie v kuchyni
Je možné dopestovať si vlastné semená?
Kapusta je dvojročná rastlina, ktorá však v našich podmienkach zle prezimuje. Dopestovanie osiva súvisí s potrebou uskladnenia sadeničiek a ich opätovnej výsadby na jar. Vzhľadom na náchylnosť na choroby je to dosť náročný proces na kontrolu a udržanie rastlín v zdravom stave. Ak by sa to aj podarilo, hrozí prenos chorôb prenosných osivom. Preto sa to v súčasnosti v domácich podmienkach nerobieva. Ostáva spoľahnúť sa na certifikované osivá vyrábané pod fytokaranténnym dohľadom a testované v laboratóriách práve na neprítomnosť osivom prenosných patogénov.
Aké miesto má táto plodina u vás doma v kuchyni?
U nás si kapustu najviac doprajeme vo forme čerstvých letných šalátov a tiež ako „pickles“ s mrkvou a cibuľou. Máme radi aj kvasenú kapustu, tú nakupujeme od českých aj slovenských dodávateľov, ktorí pestujú naše odrody a dodávajú na trh výbornú kvasenú kapustu z domácej produkcie.
Ďakujeme za rozhovor.
Galéria k článku
Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock, archív Radka Austa z MoravoSeed CZ
Zdroj: časopis Záhrada
Mam velmi rada por - do salatov namiesto cibule atd. Len neviem ako ho pestovat,…