Ako si vypestovať ovocie v kvetináči
Z dopestovaného ovocia sa môžete radovať aj keď vám chýba priestor na založenie ovocného sadu. Vďaka kompaktným tvarom šľachtených ovocnín a zakrpateným podpníkom si môžete ovocie dopestovať aj v črepníkoch. Bez ohľadu na to, či milujete egreše, jablká, čučoriedky, hrušky alebo čerešne. Ovocné výpestky porastú aj v stiesnených podmienkach, vašou úlohou bude len zabezpečiť im dostatok vlahy a živín.
Výsadba na niekoľko rokov
Veľký črepník s priemerom 40 alebo 50 centimetrov s drenážnymi otvormi a podmiskou je nevyhnutnosťou. Má dostatočný objem na to, aby obsiahol koreňový systém drevín a zabránil jeho prehrievaniu v horúcich letných dňoch. Kým prostokoreňové výpestky možno vysádzať iba v jarnom a jesennom období, s kontajnerovanými ovocinami možno pracovať po celý rok. To preto, že sa ich koreňový bal pri presádzaní do väčšej nádoby nepoškodí.
Výhodou ľahkých záhradníckych substrátov pri výsadbe je, že i takto veľké nádoby si zachovajú mobilitu a nebudete potrebovať dvoch pomocníkov a vozík na to, aby ste ich mohli preniesť z miesta na miesto. Nadýchaná rašelina zaistí i v hrubom plaste prístup vzduchu ku koreňom a ak nie je príliš prevlhčená, funguje ako tepelná izolácia – v lete i v zime.
Podmiska je dôležitou výbavou. Funguje nielen ako záchytný prvok v prípade zrážkovej vody, ale aj ako čiastočná bariéra pre mravce. Ak je pričasto naplnená vodou, mravce si pre budovanie svojej kolónie nájdu iné miesto ako kvetináč plný sypkého substrátu.
Prvé živiny už pri výsadbe
Rašelinový substrát má obmedzenú schopnosť zásobného viazania živín, preto viac záleží na jeho fyzikálnych vlastnostiach ako štartovacej zásobe hnojiva. Pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní, ríbezlí, egrešov, kľukvy, malín, ostružín, hrozna a muchovníka urobíte správne, ak si zvolíte univerzálny záhradnícky substrát. Ovocným stromčekom poskytne po prekorenení stabilnú oporu, aj keď oporný kolík zo začiatku nebude mať priveľkú stabilitu. Kolík je pri stromčekových egrešoch, ríbezliach, viniči a ostružinách priam nevyhnutnosťou, zároveň je dôležité uchovávať výsadbu v prvých mesiacoch v závetrí.
Ak ste si vyhliadli čučoriedky a brusnice, budete potrebovať kyslý substrát. Ten zväčša výrobcovia označujú prívlastkami „pre azalky“, „pre rododendrony“ a podobne. V ponuke sú i mierne kyslé zmesi zemín určené pre jahody, ktoré možno tiež použiť. Vďaka svojmu vyberanému zloženiu zaistia vhodné pH pôdy, čo je pri snahe o dobrý zdravotný stav a vysokú úrodu týchto horských plodín kľúčové. Ich metabolizmus je nastavený na príjem živín vo forme, ktorá nie je v iných typoch zeminy či substrátov dostupná.
Keďže ovociny sú náročné na živiny, pri výsadbe netreba zabudnúť na zásobné hnojenie. Osvedčili sa organické hnojivá s pomalým rozkladom, ktoré uvoľňujú dusík pomalším tempom ako ostatné z obsiahnutých živín. S úspechom sa používa peletovaný ovčí hnoj aj rohovina, rovnakú službu však možno očakávať aj od ganulátu konského hnoja. Narozdiel od fermentovaných slepačincov nepoškodia korene ovocín ani pri štedrejšej dávke.
Vyžadujú si starostlivosť
Aj napriek plastovým nádobám sa voda zo substrátu vytráca pomerne rýchlo a pravidelná týždenná zálievka je nutnosťou v každom ročnom období. Nároky na vlahu vzrastajú po odkvete a neutíchajú ani v čase dozrievania plodov. Je výhodné mať výsadbu na očiach po boku letničiek, ktoré na nedostatok vlahy upozorňujú vädnutím – na suchá upozornia skôr, ako ovociny začnú zhadzovať plody, kvety alebo listy. Odparovanie vody je možno znížiť vrstvou nastielacej kôry, popri ktorej sa nám výborne osvedčila aj výsadba podrastu. Celoročne rodiace druhy jahôd vytvárajú svojimi listami bariéru pre ostré slnečné lúče a prinášajú bonus vo forme sladučkých plodov. To však platí iba v substrátoch s neutrálnym pH. Pod čučoriedkami v kyslej zemine sa osvedčil redší podrast kľukvy. Táto prízemná výsadba pod kmienkom ovociny vytvára štít proti semenám burín, ktoré do kvetináčov prenikajú v menšom množstve. Machy však pokryjú zeminu i pod nimi.
Mladé stromčeky veľmi dobre reagujú na podporné stimuly, obzvlášť keď sa podávajú formou postreku na list. Veľmi dobre reagujú na prípravky s obsahom humínových kyselín. Tie pôsobia ako protistresový faktor, ktorý do istej miery vyrovnáva skutočnosť, že stromčeky rastú v obmedzených podmienkach. Navyše znižujú náchylnosť ovocín na ochorenia a pôsobenie škodcov. Veľmi žiadané je aj pravidelné hnojenie na list niektorým z hnojív rozpustných vo vode. Postrekovač nabitý živným roztokom je lepší ako svieža ranná rosa.
Zimovanie nie je bez starostí
Nie nízke teploty, ale práve vysychanie je najčastejším problémom pri zimovaní drevín v nádobách. Závlahovú starostlivosť teda v zimných mesiacoch nemožno zanedbať. Záleží na klíme a snehovej nádielke, či budete musieť k stromčekom vyjsť iba trikrát za celú zimu, alebo si budú vyžadovať vašu pozornosť každý týždeň. Práve v tomto období sa ukáže, aká je kvalita kvetináčov, do ktorých ste stromčeky vysadili. Nie všetky odolávajú mrazu a rozpínajúcej sa zemi rovnakou húževnatosťou.
Keď sa snehová pokrývka vytratí z povrchu substrátu, treba zabezpečiť výdatnú zálievku. Osvedčil sa poludňajší čas s náznakom odmäku – vtedy voda do presušeného substrátu preniká najlepšie. Zálievka si žiada trpezlivosť, pretože substrát sa po rozpínaní zasa zmršťuje a cez okraje kvetináča sa voda snaží okamžite odtekať. Vždy keď je to možné, pomôže navŕšenie novej dávky snehu na povrch a následná zálievka. Je to, akoby ste si vyrábali špongiu, ktorá spomaľuje odtok vody. Nie je na škodu „utopiť“ kvetináče so stromčekmi v hromade snehu (pri jeho odpratávaní z chodníčkov a cestičiek). Pod takouto perinou nič nevyschne ani nič nezmrzne.
Ponuka ovocín je pestrá
Určite by ste nemali prehliadnuť širokú škálu stĺpovitých jabloní (balerín), ktoré ako jediné z ovocín majú geneticky zakódovaný svoj štíhly tvar. Favoritmi bohatej úrody sú priestorovo nenáročné egreše a ríbezle vrúbľované do formy stromčekov. Nenáročné na rez sú muchovníky a čučoriedky, potešia aj hrušky s kompaktnou korunou na pomalyrastúcom podpníku. V posledných sezónach sa objavujú aj čerešne v kompaktných, zakrpatených tvaroch, či dokonca aj broskyne.
Na ploche niekoľkých štvorcových metrov vytvoríte vďaka veľkým kvetináčom a ľahkým rašelinovým substrátom mobilný ovocný sad, ktorý sa v lete môže vyhrievať na horúcom slniečku a v zime zasa môže oddychovať na prázdnych hriadkach v záhrade. Je to ako malý ovocný svet rozrastajúci sa tempom bonsajov, pričom každý rok bohato zarodí.
Presádzanie trochu inak
Taktikou pestovania ovocín v nádobách je udržať ich v rovnakej nádobe po celé desaťročia a spolu s ňou uchovať i útly vzrast samotných rastlín. Technika, ktorá predchádzala používaniu pomalyrastúcich podpníkov už v časoch viktoriánskeho Anglicka, funguje spoľahlivo aj tu. Stromčeky treba presádzať každé 3-4 roky, vždy však do rovnakého kvetináča.
Na jeseň, keď zhodia listy, vyklepete z ich koreňového balu starý substrát, obstrihajte ho tak, aby zostala iba jeho hrubá kostra, a všetko opäť zasaďte do čerstvého substrátu do pôvodnej nádoby. Tento krok stimuluje stromček k vytvoreniu nových a sviežich vlásočnicových koreňov – tie majú opäť priestor na rast a vetvenie, aby s úspechom nasávali vodu a živiny potrebné pre plodenie. Hoci sa môže javiť tento zákrok drastický, predsa len ide o vyskúšanú cestu, ktorá funguje. Je to ako radikálne zmladzovanie. Avšak nie nad zemou, ale pod povrchom. A spolu s tým prichádza aj nová štedrá dávka zásobného hnojiva na ďalšiu sezónu.
Text a foto: Milan Gigel
Zdroj: časopis Záhrada
Akú sušičku ovocia odporúčate? S ktorou ste spokojní? Dík