Čaro adventu vrcholí: Dodržiavate vianočné tradície? Toto sú zvyky našich predkov
Vianočné zvyky majú na Slovensku dlhú tradíciu. Takmer všetky majú silný magický charakter. V minulosti mali vianočné rituály zabezpečiť zdravie rodiny, zvierat a hospodárstva.
Čarovaním sa veštila dobrá úroda, choroby, zdravie, financie i úspechy. Hoci mnohé zvyky sa z našich domácností pomaly vytratili, niektoré stále pretrvávajú. Umocňujú kúzlo Vianoc, pripomínajú nám našich predkov a nesmiernu dôležitosť rodiny. Pusťme ich aj ku nášmu štedrovečernému stolu… Prinesú nám pokoj, spolupatričnosť, silu tradície a možno aj úsmev na tvári.
Čakanie na zlaté prasiatko
Významným vianočným zvykom bolo vyžadovanie pôstu. Trval až do chvíle, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Traduje sa, že zlaté prasiatko sa zjaví každému, kto dodrží pôst až do štedrovečernej večere. Táto tradícia je určená najmä deťom.
Ako lepšie motivovať deti k dodržiavaniu pôstu, nevyjedaniu čokoládových figúrok zo stromčeka a nemaškrteniu pred najdôležitejšou večerou v roku? Táto tradícia sľubuje, že ak sa až do večera vydržíme postiť a nebudeme vyjedať vianočné dobroty, uvidíme večer za odmenu zlaté prasiatko. Stačí, keď budeme večer hľadať na stenách odlesky svietiaceho stromčeka alebo sviečok a zlaté prasiatko sa nám isto zjaví.
Jablko opäť v hlavnej úlohe
Podľa povery bol najvhodnejším dňom na predpovedanie budúcnosti práve Štedrý večer. Po večeri bývalo zvykom rozkrojiť jabĺčko a podľa tvaru jadrovníka predpovedať osud rodiny v nasledujúcom roku. Ak má jadrovník jablka tvar hviezdy, rodinu čaká šťastie. Ak má jadrovník tvar kríža, znamená to chorobu až smrť v rodine. Ak je jadrovník červavý alebo nahnitý, nie je to dobré znamenie. Predpovedá nešťastie či chorobu. Jablko sa následne rozdelilo na toľko kusov, koľko osôb sedelo pri stole. Každý zjedol svoju časť. Tento akt slúžil ako prevencia, aby členovia rodiny v nasledujúcom roku nepoblúdili.
Podľa povery sa 12 jadierok jablka, symbolizujúcich 12 mesiacov v roku, vložilo do misky s vodou. Koľko jadierok vyplávalo na hladinu, toľko suchých mesiacov hospodárstvo čakalo.
Púšťanie lodičiek z orechových škrupiniek
Púšťanie lodičiek patrí k obľúbeným zvykom a údajne predpovedá, kto zostane doma a prežije pokojný život a kto sa presťahuje alebo vyberie do cudziny.
Na škrupinky vlašských orechov sa voskom prilepia malé sviečky. Každý člen rodiny má jednu lodičku. Sviečky sa zapália a vložia sa do vody v umývadle alebo vo väčšej nádobe s vodou. Komu poplávala loďka ďaleko, mal odísť do cudziny. Ten, komu ostane loďka v strede umývadla, môže očakávať odlúčenie od rodiny na dlhšiu dobu. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, zostane doma a nečaká ho žiadna dlhá cesta. Ten, ktorého loďka vydrží najdlhšie na hladine, bude mať dlhý a šťastný život. Naopak tomu, koho loďka sa potopí, hrozí smrť.
Čo sa skrýva pod obrusom?
Zvyk pretrvávajúci v mnohých rodinách až dodnes. Pod obrus vložíme šupiny z kapra. Podľa tradície by rybie šupiny mali prinášať peniaze. Kto si pod svojím tanierom pri štedrovečernej večeri kapriu šupinku nájde, čaká ho hojný rok a peňazí dostatok. Šupinu by sme si potom mali vložiť do peňaženky medzi mince. Šupina vraj bude svojím kúzlom držať peniaze v peňaženke, aby sa tak ľahko nerozkotúľali.
Hádzanie orechov
Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať orechy. Symbolizujú totiž hojnosť. Po večeri sa orechy hádžu do každého kúta príbytku. Aby panovala hojnosť po celý rok rovnako ako na Štedrý deň.
Hádzanie črievice
Táto tradícia si vyžaduje vydajachtivé dievčatá v domácnosti. Je podobná hádzaniu svadobnej kytice. Práve na Štedrý deň sa má mladé dievča dozvedieť, či v nasledujúcom roku bude nevestou. Dievčina sa postaví chrbtom dverám a cez rameno prehodí dozadu svoju topánku. Ak špička topánky smeruje k dverám, je šanca na vydaj vysoká. V opačnom prípade zostane doma.
Pečenie vianočného pečiva
Magická moc sa pripisovala aj vianočnému pečivu. Na Štedrý deň, ešte pred svitaním, zvykli gazdiné piecť vianočné pečivo. Podľa tradície malo byť pečivo hotové ešte pred východom slnka. Pečivo malo byť pripravené aj pre koledníkov.
Dostatok pečiva symbolizoval hojnosť v nasledujúcom roku. Nezabúdalo sa však ani na domáce zvieratá. Z múky a vody sa piekli tvary domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil každému zvieraťu nad príbytok, aby v nasledujúcom roku prospievali.
Hosť do domu – Boh do domu
Verilo sa, že mŕtvi predkovia môžu na Vianoce zdieľať so živými štedrovečerný stôl, preto bolo zvykom prestrieť aj pre nich. Podľa inej tradície bol tanier navyše prestretý pre pocestných a náhodných hostí. Ide o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva.
Vianoce v minulosti boli najmä o duchovnej štedrosti a o tom, aby nikto nebol sám.
Ďalšie vianočné zvyky našich predkov:
- Kto v tento deň ráno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku.
- Črepy v tento deň predpovedali nešťastie v rodine.
- V tento deň bolo tabu čokoľvek si požičať.
- Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by priniesla nešťastie.
- Panoval zákaz zametania, aby sa z domu nevyhnali mŕtve duše.
- Na Štedrý večer nesmel nik sedieť oproti dverám do domu, inak hrozila jemu alebo členom rodiny smrť.
- Štedrovečerná hostina mala každého zasýtiť. Kto sa nenajedol dosýta, vystavil rodinu nebezpečenstvu „planého roka“.
- Zo štedrovečerného stola sa nesmelo nič vyhodiť. Odkladali sa aj odrobinky, a to pre dobytok, ktorému mali zvyšky zo stola zabrániť v chorobách.
- Krížik s medom urobený hlavou rodiny na čele všetkým členom rodiny mal symbolizovať požehnanie, lásku a dobrotu po celý rok.
Text: Zuzana Paprskárová
Foto: isifa/Shutterstock, archív redakcie
Dobrý deň, Na listoch magnólie sa nám začali objavovať sivé škvrny ktoré zároveň…