Pri starostlivosti o rastliny je dôležité sledovať ich zdravie, no nie všetky zvláštnosti sú dôvodom na paniku. Drobné tvory v substráte často neškodia, naopak, môžu byť pre rastliny prospešné.
Mnohí záhradkári majú po zlých skúsenostiach strach z každého náznaku ohrozenia, a tak sa neraz stáva, že ich vyľakajú aj prirodzené javy spojené s rastlinami. Napríklad kvapky vody, ktoré rastliny prirodzene vylučujú (tzv. „gutácia“) alebo biele kryštáliky z miazgy, ktoré sa niekedy objavia na stopkách listov Ficus benjamina (prirodzený jav, zrejme tak lákajú ochraňujúce mravce). Najčastejšie však vyvolávajú strach drobné „chrobáčiky“, ktoré objavíme v substráte.
Chvostoskoky, sanitári prírody
Ide o chvostoskoky (Collembola), ktoré nepatria medzi hmyz, ale článkonožce. V skutočnosti nejde o škodcov, ale o sanitárov prírody. Tieto drobné tvory sa nachádzajú v každej zdravej pôde, pokiaľ má dostatok vlhkosti, na čo však postačí bežná úroveň zalievania v našich bytových kvetináčoch.
Chvostoskoky sú drobnučké, len 0,5 až 1 mm dlhé, obvykle svetlé, ale môžu byť aj hnedé až čierne. A preto dlho unikajú našej pozornosti. Nemajú krídla, čo ich jednoznačne odlišuje od mušiek smútiviek.
Spoznáme ich tiež tak, že sú podlhovasté, zaoblené a majú pomerne dlhé tykadlá. Na spodnej brušnej časti majú vidlicovité „zariadenie“, (furcula), vďaka ktorému majú svoje meno. V prípade ohrozenia im umožňuje vystreliť až do výšky 10 – 15 cm, čo je pri ich veľkosti pozoruhodný výkon.
Vo svete je až 8 000 druhov chvostoskokov, ktoré obvykle plnia svoju typickú sanitárnu funkciu tým, že požierajú organické zvyšky, čím pomáhajú ich rozkladu. Je zaujímavé, že prvé chvostoskoky sa objavili na Zemi už pred 400 miliónmi rokov, v devóne – v čase, kedy začali na súš z morí vystupovať prvé suchozemské stavovce a len sa začínal formovať hmyz.
Ich schopnosť udržiavať prostredie je jedným z dôvodov, prečo ich chovatelia a pestovatelia cielene chovajú vo svojich teráriách. Efektívne pomáhajú udržať tieto prostredia bez plesní, húb a rias. V prípade chovu drobných terárijných živočíchov sú zároveň hodnotným zdrojom ich potravy.
Našli ste ich v kvetináči?
Podobnú úlohu môžu plniť aj v našich kvetináčoch, preto je skôr výhoda, ak ich tam máme. V prípade bežnej úrovne vlhkosti a podielu organickej hmoty substrátov sú to vhodné podmienky pre ich výskyt. Obvykle si ich všimneme po poliatí substrátu, keď začnú skákať, čím na seba upozornia.
Ako sme už spomenuli, chvostoskoky sú bežné a je pravdepodobnejšie, že ich nájdeme v každom bežnom kvetináči. Obvykle sa nachádzajú na povrchu substrátov, ale aj v miskách či priamo v substráte.
Škodca alebo užitočný spolubývajúci vašich rastlín
Teoreticky, ak by sa premnožili, mohli by v prípade nedostatku inej potravy okusovať jemné vlásočnicové korienky rastlín. To by mohlo byť nežiadúce pri výsevoch subtílnejších druhov. Avšak, vzhľadom na to, že majú v substrátoch dostatok organickej hmoty, uvádzame to skôr ako možnosť, obvykle sa to nestáva.
Väčšiu hrozbu predstavujú larvy smútiviek. Rovnako ako chvostoskoky, aj smútivky potrebujú vyššiu vlhkosť, takže jej zníženie môže viesť k ich ústupu.
Ak si začnete viac všímať prostredie kvetináčov, zistíte, že chvostoskoky sú naozaj bežné. Snáď len s výnimkou kaktusov a mäsožravých rastlín, kde kaktusy často pestujeme v suchu a s minerálnymi substrátmi, zatiaľ čo mäsožravky, aj keď sú v organickej rašeline, bežne rastú v stojatej vode.
Tieto miniatúrne článkonožce pomáhajú zabezpečiť, aby sa organické zložky v substrátoch postupne rozkladali a stávali sa stráviteľnými pre rastliny. Preto je ich prítomnosť skutočne žiadúca. Sú užitočné v kvetináčoch, záhradách, kompostoch a lesoch – všade tam, kde významnou mierou prispievajú k prirodzenému kolobehu živín v prírode.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Ahojte, kamoska ma na lipe mrte drobnych chrobacikov vyzerajucich ako "elektrick…