Miznú nám pred očami, varuje biológ. 5 drobných zmien, ako ochrániť vtáky a hmyz v záhrade

Viete, že za posledné desaťročia významne klesol počet hmyzu a vtákov v Európe? Viac pre zlepšenie tohto trendu by síce mohli urobiť takzvaní veľkí hráči, ale ani my záhradkári nie sme celkom bezmocní. Aj malé zmeny v spôsobe, akým sa staráme o záhradu, môžu mať pozitívny vplyv na prírodu.

Záhrada je odrazom svojho majiteľa. Jej jednotlivé prvky môžu byť rozložené presne podľa pravítka alebo, naopak, voľnomyšlienkári z nej radi tvoria chaotickú, no funkčnú džungľu.

Presný návod na tvorbu záhrady preto neexistuje a každá je absolútne jedinečná. Jedno však majú spoločné. Všetky sú vsadené do prírodného prostredia a nemožno ich z neho vylúčiť. Inak povedané, príroda bude mať v našej záhrade vždy posledné slovo. Aj preto nájdete na našom webe množstvo rád, ako s prírodou zbytočne nebojovať, ale ju, naopak, využiť v náš prospech.

Niekedy stačí len málo

Základom je správať sa v nej tak, aby sme jej obyvateľom v prvom rade zbytočne neubližovali. Niekedy stačí zmeniť len zopár návykov.

Najekologickejší spôsob drobného hospodárenia sa nazýva permakultúra. Ide o spôsob záhradkárčenia, pri ktorom aj krajina ostane celá, aj človek sýty. V tomto prípade sa hospodárenie zameriava na zveľaďovanie pôdy a ochranu vody. Spoločným rysom je aj nepoužívanie chemických postrekov a vytváranie prvkov na podporu biodiverzity.

Obsahom je aj etické posolstvo. Z praxe však vieme, že intenzívne pracovné vyťaženie, osobné či iné dôvody, nám takýto spôsob starostlivosti nie vždy dovolia. Aj preto sme nútení občas schádzať k rôznym pracovným skratkám a chemickým pomocníkom, ktorí nám prácu uľahčia. Negatívom však býva vyššia záťaž na životné prostredie. Tá sa najvýraznejšie prejavuje v narúšaní ekologickej stability.

Výskumy jednoznačne ukazujú, že biodiverzita, čiže rôznorodosť hmyzu a na nich viazaných predátorov rastie s biodiverzitou rastlín. Sterilný trávnik síce pôsobí jednoliato a bezchybne, v skutočnosti však pre prírodu predstavuje pustatinu, ktorá je náchylná na šírenie nechcených organizmov. Väčšia pestrosť znamená väčšie možnosti pre život aj úkryt drobných tvorov. Škodce tak majú menšiu šancu sa presadiť.

Predstavujeme niekoľko zásad, ktoré nás k tomuto cieľu priblížia.

1. Chránime vtáky pred sklom

Odborníci odhadujú, že nárazom do skla zahynú ročne vo svete miliardy vtákov. Pri rýchlosti letu vyše 40 kilometrov za hodinu spôsobuje takáto kolízia omráčenie, zlomeniny krídel, zobáka, ale aj náhle fatálne poranenie.

Nie je to inak ani na území Slovenska, napokon, sklenené prvky sú obľúbenou estetickou súčasťou našich domov a terás. Dôkazy o ich negatívnom vplyve na vtáctvo si však nemusíme všimnúť – ranený vták sa do niekoľkých hodín stáva potravou mačiek, kún či líšok.

Ak už sme sa využitiu veľkých skiel nevyhli, existuje viacero spôsobov, ako jeho negatívny efekt na zvieratá zmierniť. Najčastejším riešením sú bezpochyby rôznorodé samolepky a fólie. Tie v očiach vtáka rozdeľujú sklo na viacero kusov a ten sa im napokon uhýba ako prekážke.

Mnoho ľudí ich nechce použiť pre neestetickosť alebo zníženie svetelnosti v interiéri. Existujú však aj priehľadné UV fólie, ktoré ľudské oko nevidí, no vták áno. Pri lepení nie je dôležitý ani tak tvar, ako čo možno najvyššia hustota polepenia.

2. Ako hospodárime, výrazne ovplyvňuje hmyzožravé vtáky

Na vrchole potravového reťazca väčšiny záhrad sú vtáky. Tie zlietajú do záhonov a požierajú semená rastlín, no hlavne hmyz. Nevhodné chemické a hospodárske postupy majú na početnosť hmyzu veľmi zlý vplyv, čo sa následne negatívne prejavuje práve na populáciách vtákov.

Výskum z územia Slovenska ukázal, že v miestach, kde človek hospodári prírode bližším spôsobom, žije štyrikrát viac škovránkov, ako na intenzívne obhospodarovanej ploche. To ide ruka v ruke s výsledkami, že v prvom spomenutom prípade (hospodárenie bližšie prírode) tam bolo nájdených aj trikrát viac hmyzu.

Ak sa na chvíľu zamyslíme, iste si uvedomíme, že v porovnaní s minulosťou ubudlo aj vrabcov. Práve ich mláďatá sú na kŕmenie hmyzom plne odkázané a náhle výpadky potravy sa odrážajú v konečnom počte odchovaných ratolestí.

V neposlednom rade sú to lastovičky a belorítky, ktoré naše okolie chránia pred komármi. Veľký pokles početností vtákov preto naznačuje, že niečo v okolitom prostredí nie je v poriadku. V konečnom dôsledku tak každý z nás záhradkárov svojím malým dielom prispieva k tomu, aby sa život v záhrade preniesol v plnej kráse aj do ďalších generácií.

3. Búdky sa dajú vešať celoročne

Často sa dočítame, že najlepším obdobím na osadenie vtačích búdok je jeseň a zima. Je to odporúčané hlavne preto, že ich vtáky dokážu využívať aj na nocovanie alebo ako úkryt v prípade zlého počasia.

Pokiaľ sme búdku nestihli zavesiť, môžeme to spraviť pokojne hocikedy počas sezóny. Hlavne v záhradách situovaných v blízkosti ľudských sídiel nastáva obsadenie vtákmi pomerne rýchlo. Nahráva tomu i fakt, že mnohé druhy hniezdia viackrát do roka.

Pri konštrukcii búdok dodržiavame tieto zásady:

• musí byť otvárateľná, aby sa dala pravidelne čistiť;
• mala by mať striešku, aby do nej nezatekalo,
• a okolie otvoru musí byť zosilnené dvojitou doskou ako ochrana proti predátorom.

Búdky umiestňujeme na záveterné miesto tak, aby na ne nesvietilo celý deň slnko. V ideálnom prípade ich ukladáme na miesta mimo dosahu mačiek, ktoré sú najčastejšími vtačími predátormi. Okrem stromov ich možno umiestniť aj na stĺpy plotu či steny budov.

Odporúčaná výška zavesenia aj vzdialenosť medzi búdkami závisí od hniezdneho druhu. Najtolerantnejšie sú vrabce, ktorým neprekáža ani prítomnosť viacerých hniezdnych párov na totožnom strome. Sýkorkám, naopak, vyhovujú rozstupy až v desiatkach metrov.

4. Hmyzie hotely treba obmieňať

Hmyzie hotely sú užitočnou pomôckou každého záhradkára. Vytvárajú priestor pre hniezdenie opeľovačov a iného hmyzu. Pozostávajú z rôznych materiálov, najčastejšie pálených tehál, trstiny, šišiek, bambusu či driev s navŕtanými otvormi.

Výskumy ukazujú, že podomácky vytvorený hmyzí hotel hostí násobne viac hmyzu ako rôzne jednoducho skonštruované typy zakúpené v obchode. Jeho stavba je zábavnou aktivitou pre deti aj dospelých a na internete sa dá nájsť veľa návodov.

Dôležité však je, že trvácnosť hmyzieho hotela nie je večná. Po približne troch rokoch materiál zvetráva a hniezdne dutiny sa stanú „vybývané“. Problém je aj rast populácie rôznorodých parazitov, ktoré obyvateľom škodia. Aj preto sa odporúča odsledovať, ktorý materiál už žiaden hmyz nenavštevuje a lepšie ho vymeniť za čerstvejší.

5. O živú pôdu sa treba starať

Kým úroda rastie, mnohým z nás ani len nenapadne pôdu pohnojiť. No roky plynú a živiny pri intenzívnom pestovaní ubúdajú. Ak patríme medzi záhradkárov, ktorí neustále odkladajú tento kľúčový úkon, je načase to zmeniť.

Obsah organickej hmoty v pôde je totiž nesmierne dôležitý pre zadržiavanie vlahy a zlepšovanie stavu pôdnej štruktúry. Nekonečne teplé a suché počasie sa čoraz viac vyskytuje na celom Slovensku. V takýchto periódach nastáva mineralizácia pôd, čo v preklade znamená, že pôda sa premieňa na elementárne minerály a drahocenné látky sa stávajú pre rastliny nedostupné.

V takom prípade nám už chemické hnojivá nepomôžu. Najúčinnejšie je získať niekoľko vriec hnoja od lokálneho farmára a poctivo ho do pôdy zapracovať. Skúsiť môžeme aj regeneratívne pestovanie spojené so zeleným hnojením. Využiť sa dá výsev ďateliny, lucerny, ale aj facélie.

Galéria k článku

Zdroj: časopis Záhrada