Kliešť, postrach záhrad a lesov: Čo by ste o ňom mali vedieť a ako predchádzať napadnutiu
Stačí pár krokov vo vyššej zelenej tráve alebo trhanie buriny v hustom polodivokom záhone a môže sa stať, že si zakrátko nahmatáte na tele niečo navyše. Svrbenie neveští nič dobré, pohľadom si rýchlo overíte, že máte kliešťa.
Kliešte zaraďujeme medzi pavúkovce, to znamená, že sú veľmi vzdialenými príbuznými pavúkov. Dá sa tiež povedať, že ide o veľké roztoče. Na celom svete je známych približne 900 druhov, z ktorých sa na Slovensku vyskytuje 21.
Najbežnejším druhom našej fauny je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Rozoznať sa dá poľahky najmä samička, ktorej bruško má červenú farbu, pričom hlava a hruď je tmavohnedá až čierna.
Ďalším bežným druhom našej fauny je pijak (Dermacentor sp.). Je väčší ako kliešť obyčajný a hnedo sfarbený. Parazituje často na psoch a hospodárskych zvieratách.
Ako vyzerá kliešť
Jeho vajcovité a zhora sploštené telo je zložené z dvoch častí. Prednú menšiu časť tvorí hlava a hruď, zadnú predstavuje bruško. Na hlave sa nachádza cicavé ústne ústrojenstvo. Na prvom páre končatín je orgán citlivý na oxid uhličitý a slúži na vyhľadávanie teplokrvných živočíchov. Keďže sú tieto tvory slepé, je to ich jediná možnosť, ako dokážu svoju obeť nájsť.
Kliešte, ktoré parazitujú aj na ľuďoch, majú v prednej časti tela štruktúru podobnú skobe s radmi spätných zúbkov, tzv. hypostom. Práve ním sa nielen uchytávajú ku koži hostiteľa, ale aj nasávajú krv. Na konci ústrojenstva sú špecializované hryzadlá (chelicery), ktorými prerežú kožu.
Do vzniknutej malej ranky hypostom zasunú. Kliešť počas tohto procesu vylučuje slinami látku, ktorá pôsobí ako cement a v mieste prichytenia sa prilepí. Počas cicania krvi vypúšťa do krvného obehu sliny, ktoré zabraňujú jej zrážaniu, rozširujú cievky a zároveň blokujú imunitný systém. Aj z toho dôvodu miesto uchytenia zozačiatku vôbec nesvrbí a kliešťa si všimneme často až o niekoľko hodín neskôr.
Obvykle vyhľadáva jemnú a vlhšiu pokožku – predovšetkým v slabinách, podpazuší, v kolenných jamkách, na bruchu alebo aj za ušami.
Až štyri vývojové štádiá
Životný cyklus kliešťa trvá v ideálnych podmienkach takmer 3 roky. Prebieha 4 vývojovými štádiami – vajíčko, larva, nymfa a dospelý jedinec. Počas celého vývinu vystrieda až troch hostiteľov. Keď sa z vajíčok vyliahnu larvy, vyliezajú na vegetáciu a vyhľadávajú hostiteľa – najčastejšie drobné zemné cicavce alebo vtáky.
Po nacicaní krvi padajú do pôdy, kde sa vyvíjajú v nymfy. Tie opätovne vyliezajú na vegetáciu a čakajú na vhodného hostiteľa. Na správny moment dokážu čakať až dva roky. Prichytávajú sa na drobné zemné cicavce, ježkov, veveričky či zajace. Znova sa nacicajú a odpadávajú do pôdy, kde prebieha vývin do dospelosti.
Dospelec vyhľadáva primárne väčšie cicavce, na ktorých samice sajú krv, pária sa so samcami a pripravujú sa na reprodukciu. Nacicaná samica dokáže vyprodukovať až 5-tisíc vajíčok, ktoré kladie do pôdy. Po ich nakladení zomiera a cyklus sa opakuje.
Zmena klímy posúva hranicu ich výskytu
Kliešte sa v prírode vyskytujú po celý rok. Ich aktivita sa začína pri teplotách 5 až 10 °C, čo je približne od marca do októbra. Sezónne maximá dosahujú v júni a v júli a na jeseň.
Dospelý kliešť dokáže prežiť aj teploty blížiace sa k –20 °C. Dlhotrvajúce mrazy siahajúce pod –10° C však majú smrteľné následky pre nižšie vývojové štádiá. Celkovo vyhľadávajú vlhšie prostredie.
Veľké zmeny v rozšírení kliešťov na Slovensku spôsobuje zmena klímy. Zistilo sa, že kým v minulosti sa v severnejších oblastiach a nad hranicou 1000 m n. m. nevyskytovali, v súčasnosti sa sem vplyvom otepľovania šíria a nájdeme ich aj v nadmorských výškach okolo 1 500 m n. m.
Prirodzenými nepriateľmi kliešťov sú najmä rôzne druhy pavúkov a špecializované parazity.
Rady biológa, ako na kliešte
Adrián radí, ako predchádzať napadnutiu kliešťom a ako ho vyberať.
- Kliešte sú prenášačmi rôznych ochorení. V súčasnosti je pre ľudí dostupné preventívne očkovanie len proti veľmi nebezpečnej kliešťovej encefalitíde. Vakcína pozostáva z troch dávok a vydáva sa v lekárňach na lekársky predpis. Keď nepracujete v rizikovej profesii, napríklad ako lesník, musíte si ju hradiť. Proti lymskej borelióze ľudí sa očkovacia látka naďalej vyvíja a zatiaľ je na trhu dostupná len vakcína pre psy.
- Hoci je jednoduchšie vidieť kliešťa na svetlofarebných povrchoch, výskumy ukazujú, že kliešte dávajú prednosť tmavým tkaninám. Voľba vhodného oblečenia tak môže znížiť riziko uhryznutia kliešťom.
- Aby sa kliešť na koži udržal niekoľko dní, vylúči látku podobnú lepidlu a ku koži sa doslova prilepí.
Ako správne vybrať kliešťa?
- Telo kliešťa chyťte vhodnou pinzetou hneď za hlavičkou, čo najbližšie pri koži, a nadvihnite do kolmej polohy. Pokúste sa ho vykývať zo strany na stranu. Následne ho opatrne ťahom vytiahnite. Dávnejšie odporúčané krúživé pohyby v smere či proti smeru hodinových ručičiek podľa nových zistení nie sú vhodné, hrozí totiž jeho poškodenie. Dajte tiež pozor, aby ste ho pri tom nerozpučili, inak sa môže stať, že ešte viac vylúči svoje vnútorné tekutiny do rany, čo zvyšuje šance na prenos ochorení.
- V posledných rokoch sa dajú zakúpiť v lekárni pomôcky na vyberanie kliešťa – ide o sprej s látkou, ktorá ho má buď rýchlo vysušiť, alebo zmraziť. Teória hovorí, že sa následne lepšie vyberie a hlavne sa pri manipulácii s ním už do rany z neho nič nedostáva.
- Pokiaľ sa stane, že hlavička v rane zostane, pokúste sa ju vybrať napríklad ihlou. Ak sa to nepodarí, telo si s ňou poradí a čoskoro ju vylúči.
- Keď si kliešťa nájdete na nedostupnom mieste, nie je hanbou navštíviť lekára.
- Kliešte zo zvierat vyberajte pinzetou. Používajte rukavice, aj z jeho poškodeného tela sa totiž môžete nakaziť. Zvyšky kliešťa spáľte.
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Dobry den, prave som sa uspesne pridala a dakujem. Svagrina si do zahradky zasad…