Toto nie je žiadny princ! Krasoň je invázny škodca, ktorý sa zaľúbil do tují

Mnohí z nás máme v záhrade tuje. Desaťročia boli považované za nenáročné dreviny, ktoré nič nenapáda. Posledné roky akoby všetky rad-radom umierajú. Tie, ktoré tento osud dosiaľ nedostihol, iba čakajú na blížiaci sa koniec. Je to dôsledok invázie nového škodcu – krasoňa.

Meniace sa životné prostredie spôsobuje nemalé škody na biodiverzite. Kým niektoré druhy strádajú, iné organizmy, naopak, využijú príležitosť na svoju expanziu. Jedným z nich je krasoň borievkový (Lamprodila festiva). Pôvodne obýval oblasť Stredozemia, kde bol všeobecne považovaný za vzácny druh. Jeho život bol úzko viazaný na staré borievkové porasty a do strednej Európy „zaletel“ len výnimočne. Tak zriedkavo, že v susednom Maďarsku bol dokonca chráneným druhom hmyzu.

Po roku 2000 bola zaznamenaná jeho výrazná expanzia, najskôr do Talianska, neskôr do Francúzska. Následne sa šíril ďalej na západ až do Portugalska, no časť populácie začala osídľovať aj strednú Európu. Na Slovensku sa začal častejšie objavovať až v roku 2017, pričom zasiahol najmä mestskú zeleň. Čaro jeho šírenia spočíva v zmene potravných preferencií na tuje, najmä tuju západnú (Thuja occidentalis). Ide o zaujímavý fenomén, keďže táto drevina pochádza zo Severnej Ameriky.

Vývin krasoňa trvá dva až tri roky

Krasoň borievkový je zaradený do čeľade krasoňovité, ktorých je na území Európy známych viac ako 200 druhov. Samotný chrobák je na prvý pohľad ozaj pekný. Telo má podlhovasté, dlhé približne 6 až 10 milimetrov.

Vývinový cyklus sa začína nakladením vajíčok do kôry konárov drevín. Samotné larvy sa vyvíjajú najčastejšie v bazálnych častiach vetiev a v tenších konárikoch. Tým, ako larvička postupne rastie, prežiera sa hlbšie do dreva, no živí sa primárne jeho bielou živou časťou. Takto postupne vyžiera tie najdôležitejšie pletivá určené na výživu konára.

Vývin v našich podmienkach trvá 2 až 3 roky, v popadaných konároch a suchých stromoch výnimočne viac ako 5 rokov. Kuklenie prebieha priamo v komôrke v dreve. Na dospelého chrobáka sa premení približne o tri týždne. Ten sa následne prehryzie von a odlieta hľadať nový hostiteľský strom. Kým larvy a kukly sa v dreve vyskytujú celoročne, dospelé chrobáky môžeme pozorovať najmä v období párenia, čo je v máji až júli.

Hľadajte dierky v kmeni a konároch

Po napadnutí týmto chrobákom drevina postupne odumiera. Prvé príznaky pozorujeme odumretím konkrétnych vetiev – sú to práve tie, kde sa vyvíjajú nové generácie lariev. Ak to odignorujeme a strom ponechávame napospas osudu, zvyčajne do troch rokov celý uschne. Najlepšie je napadnuté časti čo najskôr zlikvidovať a spáliť až do zdravého dreva.

Imága (dospelce) nemusíme priamo pozorovať, no ich prítomnosť napovedia otvory v kmeni stromu. Tie sú oválne, občas v tvare písmena D, a majú priemer do 4 milimetrov.

Čo hovorí výskum o napadnutých tujach?

Veľa napovie nedávny výskum v Prahe (diplomová práca z roku 2023), ktorý evidoval 729 stromov napadnutých týmto druhom krasoňa. Až 95,4 % všetkých z nich bola práve tuja západná a iba približne 3 % ostatných stromov bola borievka obyčajná (Juniperus communis). Tento krasoň teda preferuje nepôvodné tuje oveľa viac ako pôvodne sa vyskytujúce európske dreviny.

K ostatným drevinám (menej ako 1 %) napadnutým týmto chrobákom patrili tuja riasnatá (Thuja plicata) a cypruštek nootský (Xanthocyparis nootkatensis, syn. Cupressus nootkatensis), cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) a borievka virgínska (Juniperus virginiana).

Napádané boli najmä stromy oslnené priamym slnkom, v suchom substráte, respektíve v malých výsadbových kvetináčoch a inom, pre ne stresujúcom prostredí.

Odborníci sa zhodujú, že úplné vyhubenie tuje západnej v našich záhradách nehrozí. Ak ich už máme, alebo plánujeme vysádzať, tak či onak by sme mali byť pripravení na možné, nie príliš pozitívne scenáre.

Rady biológa: Ako sa zbaviť krasoňa v záhrade a jej okolí?

Adrián radí, ako eliminovať tohto nového škodcu v záhrade a jej okolí.

• Ak natrafíte na suché tuje alebo len ich časti napadnuté týmto krasoňom, dosiaľ najúčinnejšia ochrana sa ukazuje vypílenie dreviny a jej spálenie. Keďže dochádza k záhube aj starších stromov či dlhoročných živých plotov, občas môže ísť o emotívny proces. Žiaľ, v záujme zachovania ostatných okolitých drevín rovnakého druhu je nevyhnutný.
• Mnohí odborníci odporúčajú využitie rôznych insekticídov spolu so zmáčadlami. Treba si však uvedomiť, že postreky môžu uškodiť nanajvýš dospelým chrobákom, no vyvíjajúce sa larvy schované v samotnom dreve zostávajú v bezpečí. Aj preto je využitie chemických prostriedkov veľmi diskutabilné.
• Ak plánujete výsadbu drevín, odporúčam vyhnúť sa v článku menovaným druhom. Keďže je dnes známe, že okrem tuje západnej je krasoň borievkový schopný sekundárne napádať aj iné pestované druhy, ťažko odhadnúť, či si v budúcnosti nezgustne viac aj na nich. Napríklad do živých plotov odporúčam mnohé zaujímavé alternatívy, ako napríklad neopadavý vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) či vtáčí zob (Ligustrum vulgare), z opadavých tavoľu kalinolistú (Physocarpus opulifolius), zlatovku prostrednú (Forsythia × intermedia) alebo pajazmín vencový (Philadelphus coronarius). Neodporúčam krušpán, ktorý značne decimuje iný škodca – vijačka krušpánová.

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Čo spôsobuje usychanie tují? Ako zachrániť vysychajúcu tuju? Kľúčové je načasovanie, no suché časti už neožijú Prečo vysychajú tuje v záhrade? Lykokaz tujový: Existuje feromónový lapač, ktorý by jeho výskyt eliminoval? Našli ste húsenice na muškátoch? Ošetrite ich týmto postrekom, radí záhradníčka Bodkovaní spolubojovníci v akcii: Ako prilákať lienky a využiť ich apetít proti škodcom?