Dobrý kompost je ako nadýchaný babičkin perník! Ako ho správne založiť na jeseň a využiť už v ďalšej sezóne, radí odborník na pôdu

Téma kompostovania rezonuje nielen počas celej pestovateľskej sezóny, ale aj na jeseň, keď zbierame úrodu a riešime, čo s množstvom odpadu. Čo všetko môžeme kompostovať? Ako vyzerá kvalitný kompost, kedy ho využiť a ako urýchliť jeho spracovanie?

O dôležitosti kompostovania sme diskutovali s Davidom Bromom zo spoločnosti ZC s.r.o., známej na Slovensku pod značkou Rosteto. Kompost je živý organizmus a aby z neho nebola len beztvará hromada neporiadku, musíme dodržať niekoľko dôležitých pravidiel.

Prečo začať kompostovať

Aké sú najdôležitejšie benefity a výhody kompostovania?

Prvá zásadná výhoda je udržanie záhradkára vo fyzickej kondícii, pretože dobrý kompost potrebuje starostlivosť, a občasné prehadzovanie materiálu je také záhradkárske fitko. Je to však najmä o tom, že vďaka kompostu spracujeme záhradkársky odpad. Premeníme ho na hnojivo, čím dokážeme oživiť celý pôdny profil, ktorý v záhrade máme.

Vhodné miesto pre kompost

Kde je najlepšie stanovište pre kompostér?

Kompost je živý organizmus, v ktorom prebieha obrovské množstvo živých procesov. V záhrade musíme vybrať také miesto, aby procesy prebiehali správne. Kompost potrebuje určitú vlhkosť, takže ho umiestnime do tieňa – na miesto, kde nebude na priamom slnku, aby materiál nevysychal príliš rýchlo a rozkladné procesy mohli prebiehať tak, ako majú. Na tú našu hromadu sa tiež nechceme neustále pozerať, preto vyberáme miesto aj z tohto hľadiska.

Zároveň musíme myslieť na to, aby kompost neobťažoval susedov. Ideálne je, ak sa susedia dohodnú a majú komposty na rovnakej strane a rovnakom mieste, len na druhej strane plotu. Okolo kompostu sa môže objavovať hmyz a niekedy zápasíme aj s myšami. Závisí od toho, aký odpad a ako ho ukladáme. Ak budeme pracovať iba s rastlinným odpadom, myši ani hmyz sa tam nebudú zdržiavať. Kompost bude obývaný mikroorganizmami a prípadne kalifornskými dážďovkami, ktoré nám pomôžu pri jeho spracovaní.

Môžeme kompost v záhrade, podobne ako v byte, začať kedykoľvek?

Založiť kompost je ideálne skôr na jeseň, keď v záhrade končíme s úrodou a množstvo odpadu zrazu narastá. Jeseň je ideálna aj z dôvodu, že máme k dispozícii ďalšie materiály, ktoré potrebujeme na prvotné založenie. Napríklad, keď sme na jar ostrihali stromy a vetvy z nich niekde uložili, teraz ich môžeme rozštiepkovať alebo prejsť cez drtič. Urobíme z nich tak základnú vrstvu z konárov alebo štiepky, ktorá zospodu zaisťuje potrebné prevzdušňovanie kompostu.

Pokiaľ vyberáme miesto na kompost, určite by nemal mať betónový základ. Kompost by mal zostať v kontakte s pôdou, pretože mikroorganizmy, ktoré v nej fungujú, sa takto dostanú aj do kompostu. To znamená, že sa nesnažíme spodnú vrstvu uzavrieť a priestor oddeliť od pôdy, pretože práve z tejto styčnej plochy sa dnu dostávajú mikroorganizmy, ktoré pomáhajú s rozkladom organickej hmoty.

V záhrade musíme vybrať také miesto, aby procesy v komposte prebiehali správne a neobťažoval nás ani susedov.

Môžeme do kompostéra hádzať odpad na jednu kopu?

Môžeme síce do kompostéra nahádzať čokoľvek, čo vyprodukujeme, no výsledkom bude zvláštna kopa, s ktorou sa zle pracuje. Ak chceme mať kvalitný kompost, je dobré mikroorganizmom pomôcť. Napríklad tým, že materiál pripravíme – narežeme, nasekáme alebo nadrvíme.

Samozrejme, stále musíme myslieť aj na ďalšie dôležité veci, ako je pomer zelených a hnedých zložiek. Hnedá zložka zahŕňa najmä drevnú štiepku, lístie, kôru, vaječné škrupiny a kartónový papier. Kartónové krabice sú zaujímavý a skvelý materiál, ktorý do kompostu určite patrí. Kartón je vytvorený z celulózy zo stromov a krásne sa v ňom rozloží. Okrem toho, kartóny majú v sebe priestory, preto ho mikroorganizmy a dážďovky milujú a vďaka tomu sú veľmi aktívne.

Keď pridávame zelený materiál, ktorý obsahuje veľké množstvo vody a často aj dusíka, hnedé zložky ho neutralizujú. Veľká chyba, ktorú záhradkári často robia, je pridanie veľkej vrstvy čerstvo pokosenej trávy, ktorá sa intenzívne zahreje a začne prebiehať proces kvasenia. Vtedy kompost začne zapáchať, pretože tráva bola plná vody a je jej príliš veľká vrstva. Ak necháme pokosenú trávu dva-tri dni zvädnúť a potom ju zhrabeme, získame úplne iný materiál. Vtedy ho môžeme použiť ako hnedú zložku v komposte. Mali by sme sa vždy pohybovať okolo pomeru 3 dielov suchých hnedých materiálov na 1 až 2 diely zelených, aby kompost pracoval správne.

Čo nepatrí do kompostu

Čo do kompostu nepatrí?

Určite by sme do kompostu nemali dávať oleje, tuky, živočíšny odpad, kosti, mäso alebo zvyšky z mäsa. Tieto veci ho degradujú a priťahujú organizmy, ktoré v komposte nechceme. Rovnako tam nepatria napríklad šupky z citrusových plodov. Je to tiež pomerne zložitý materiál. Sústrediť by sme sa mali na zvyšky, ako je napríklad kávová usadenina, ktorá je ideálna do kompostu. Môžeme tam pridávať a kompostovať aj papierové utierky, ktoré používame v kuchyni, ale nemali by byť znečistené olejom.

Čo s napadnutými/chorými rastlinami zo záhrady, môžeme ich pridať do kompostu?

Takéto materiály do kompostu nepatria, napríklad jablká napadnuté moniliózou – také tie scvrknuté jablká. Kompost a procesy prebiehajúce v ňom si s touto chorobou ťažko poradia. Na druhej strane, ak máme dobre založený kompost, v jeho centre sú pomerne vysoké teploty, okolo 50 až 70 °C, ktoré dokážu veľa choroboplodných zárodkov zahubiť a zároveň obmedziť klíčenie burín. Ak do kompostu pridáme burinné rastliny, ktoré vytrhneme zo záhonu, dobre založený kompost vie výrazne obmedziť klíčivosť semien.

Môžeme síce do kompostéra nahádzať čokoľvek, čo vyprodukujeme, no výsledkom bude zvláštna kopa, s ktorou sa zle pracuje.

Sú prípravky, prípadne niečo, čo robíme v záhrade, čo môže kompostu uškodiť?

V poslednej dobe sa stretávame s problémom krútenia listov na paradajkách. Záhradkári majú pocit, že sa rastliny zastavili v raste a sú poškodené, prípadne napadnuté nejakou chorobou. Vždy sa ich potom pýtam, ako ošetrujú trávnik, a často sa dostaneme k problematike ošetrovania herbicídmi. Dnes mnoho záhradkárov ošetruje trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám a pokosenú trávu plnú reziduálnych zvyškov pridáva práve do kompostu. To predstavuje veľké riziko, pretože reziduálne zvyšky týchto prípravkov vydržia v komposte až 1 – 1,5 roka.

Ak ošetrujete trávnik proti dvojklíčnolistovým burinám, častokrát viackrát za sezónu, túto trávu určite do kompostu nedávajte, alebo sa zmierte s tým, že kompost budete využívať až po dvoch rokoch. Veľké množstvo reziduálnych zvyškov po herbicídoch môže obmedziť v raste aj paradajky alebo inú zeleninu, ktorú v záhrade máme. Je to veľké riziko pre kompost aj v obciach a obecných kompostárňach. Málo sa o tom vie a hovorí, ale je potrebné si na to dávať pozor, pretože tieto prípravky sú pre kompost asi najväčšie riziko.

Je popol vhodný do kompostu?

Popol z uhlia je úplne nevhodný do kompostu. Naopak, popol zo spaľovania dreva, napríklad ak má niekto kotol na biomasu, je veľmi vhodný a patrí do hnedej zložky, ktorá upravuje pomer uhlíka a dusíka. Takže áno, drevený popol alebo popol zo spaľovania dreva je do kompostu určite veľmi vhodný.

Aký pomer hnedej prevzdušnenej a vlhkej zelenej zložky by sme mali dodržať? Ako ich pridávať a ako často?

Vrstva nového materiálu, ktorý pridávame, by nemala presiahnuť 20, maximálne 30 cm. Ak máme veľké množstvo zvyškov, budeme potrebovať viac hromád alebo väčší priestor. Novú vrstvu vždy miešame z týchto dvoch zložiek. Veľmi vhodné je mať vedľa kompostu napríklad spracované, nadrvené vetvy z ostrihaných stromov, a pri pridávaní zeleného materiálu prisypávať práve z tejto štiepky. Pomer by sme mali stále udržiavať 3 : 1 až 3 : 2. Tým docielime dostatočnú vzdušnosť a správnu vlhkosť, ktorú potrebujeme na správne fungovanie organizmov v komposte.

Zhnité ovocie v komposte

Môžeme do kompostu pridávať opadané zhnité ovocie?

Aby kompost správne pracoval, potrebujeme, aby bol vzdušný. Keď tam vysypeme hromadu zhnitých jabĺk, nedochádza k suchému rozkladu, ale ku kvasnému procesu a ten v komposte nechceme. Môžeme pridať časť jabĺk, ale určite nie z celej záhrady, to by celý kompost zdegradovalo. Stále musíme mať na mysli, že ak pridáme jeden kotúč jabĺk, musíme pripraviť tri kotúče suchého materiálu, s ktorým to premiešame. Ak by sme to dali na jednu vrstvu, nastane kvasenie, nie aeróbny rozklad, ktorý potrebujeme.

Iný prípad je bokashi systém, ktorý sa však v záhradách nepoužíva pre vysoké náklady. Kompostovanie vzniká na princípe nakladanej kapusty, kde dochádza k rozkladu bez prístupu vzduchu.

My, naopak, pri klasickom záhradnom komposte prístup vzduchu potrebujeme, aby procesy prebiehali správne a výsledná hmota mala drobivú štruktúru. Správny kompost vonia a necítime z neho žiadne kvasenie. Je nadýchaný ako babičkin perník, jednoducho „když se vám to chce žrát!“.

Pokiaľ dodržíme pomer so suchou zložkou, môžeme časť zhnitého ovocia pridať do kompostu?

Teoreticky áno, ale v praxi máme zvyčajne veľké množstvo zhnitého ovocia. V takýchto prípadoch vieme využiť obecné a mestské kompostárne, kde sa nachádzajú zväčša nadrvené vetvy z celého mesta. Práve veľké množstvo suchej hnedej zložky umožňuje udržiavať správny proces v komposte aj pri takmto veľkokompostovaní. Na záhrade sa nám to podarí len ťažko.

Využitie hotového kompostu

Kedy je kompost hotový a vieme s ním ďalej pracovať?

Správny kompost by sa mal aspoň dvakrát prehádzať – to je to záhradkárske fitko. Musíme celú hromadu prehodiť na druhé miesto, preto sa pri zakladaní kompostu robia napríklad tri ohrádky. Do jednej ukladáme materiál a zvyšné dve sú na prehadzovanie. Z tej poslednej potom vyberáme hotový materiál. Pokiaľ procesu nejakým spôsobom nepomôžeme, trvá zvyčajne 10 až 12 mesiacov.

Pomôcť vieme napríklad pridaním kalifornských dážďoviek. Aj keď nemáme vermikompostér, násadu dážďoviek môžeme pridať priamo do záhradného kompostu. Nemusíme sa báť, že by sa nám rozbehli po záhrade. Práve naopak, budú sa zdržiavať len v priestore kompostovaného materiálu a navyše ho spracujú veľmi rýchlo a efektívne. Vďaka nim získame vermikompost obohatený nielen o základné živiny, ale aj o rôzne humínové kyseliny, ktoré sa vylúčia, keď prejdú cez dážďovku.

Ďalším spôsobom, ako urýchliť kompostovanie, je pridanie mikroorganizmov z urýchľovača kompostu.

Dobrý kompost potrebuje starostlivosť, a občasné prehadzovanie materiálu je také záhradkárske fitko.

V prípade, že kompost založíme teraz na jeseň a pridáme napríklad dážďovky, čo sa s ním stane v zime?

V zime sa proces kompostovania trošku utlmí, pretože sa ochladí. Napriek tomu, ak je kompost správne založený, vo vnútri proces stále prebieha. Kalifornské dážďovky, ktoré máme v komposte, sa sústredia do stredu hromady, pretože je tam stále teplo. Po okrajoch sa však proces zastaví. Preto by sme na jar mali kompost prehádzať, aby sme materiál homogenizovali a mohli pokračovať vo vrstvení.

Ako využiť hotový dokonalý kompost? 

Dobre pripravený kompost je bohatý na živiny, pôdny život a mikroorganizmy, ktoré nám pomáhajú pri produkcii v záhrade. S kompostom môžeme ďalej pracovať tak, že ho zmiešame so zeminou a vrstvíme na záhony. Určite by sa nemal využívať len ako materiál, ktorým naplníme kvetináče a presadíme do nich izbové rastliny.

Tento materiál je bohatý na živiny a dá sa povedať dosť ostrý. Mali by sme ho preriediť, primiešať záhradnú zeminu a urobiť si vlastný naočkovaný, „nadupaný“ substrát. Do kompostu priamo nevysádzame, pokiaľ nie je napríklad 3 až 4-ročný, ktorý na záhrade chvíľku ležal. Vždy je dobré zmiešať čerstvé komposty so zeminou zo záhrady a podľa potreby doplniť rašelinou, čím získame obohatený substrát.

Najčastejšie problémy spojené s kompostom

Čo najčastejšie spôsobuje zápach kompostu?

Nepríjemný zápach je dôkazom toho, že procesy neprebiehajú správne. Nie je tam dostatočný prístup vzduchu alebo obsahuje zložky, ktoré do kompostu nepatria, najčastejšie živočíšne zvyšky. Ďalším problémom môže byť aj veľké množstvo zeleného odpadu, ktorý je bohatý na vodu a dusík. Tým pádom neprebieha kompostovací proces za prístupu vzduchu a dochádza ku kvaseniu, ktoré spôsobí zápach.

Ako vyriešiť problém s hmyzom a hlodavcami, ktoré sa nám vyskytli na komposte?

Ak do kompostu nebudeme dávať pečivo a zvyšky, ktoré lákajú hlodavce, nebudú mať dôvod sa tam sťahovať. Kompost ich primárne láka práve vtedy, ak tam umiestnime materiál, ktorý je pre ne príťažlivý. Práve preto zvyšky z kuchyne a jedál do kompostu nepatria.

Čo robiť, keď nám kompost schne? Pridáme viac vlhkej zelenej vrstvy alebo ho treba polievať?

Je to ako s tým perníkom. Keď vyschne vrch perníka, ťažko s ním niečo urobíme, perník jednoducho stvrdne. Našou úlohou je udržiavať kompost stále stabilne vlhký. Aspoň počas letných horúčav, pri polievaní záhonov, pridáme 2 – 3 kanvice aj do kompostu, aby sa udržiaval prirodzene vlhký. Ideálne tak, aby na ňom nestála voda a zároveň vrchná vrstva nevysychala. Ak začne schnúť, zastaví sa aj proces rozkladu a po pridaní ďalšej vrstvy bude trvať omnoho dlhšie, kým začnú mikroorganizmy pracovať aj na tej suchej časti.

Ako oživiť a urýchliť proces kompostovania

Ako môžeme oživiť kompost? Napríklad po zime alebo keď sa nám zdá, že sa rozkladá pomaly.

Ak máme pocit, že kompost prestáva žiť, ideálne je ho prevrstviť, prekopať a premiešať vrstvy, ktoré v ňom sú. To je prvá vec, ktorú môžeme urobiť, a je to až žiadúce.

Základné pravidlo je, že by sa mal každý kompost aspoň dva až trikrát prehádzať. Tak sa spozná aktívny a skvelý záhradkár, ktorý neľutuje energiu, ktorú vynaloží na prehadzovanie kompostu. Odmenou je nádherný materiál, ktorý nám vznikne. Druhý spôsob, ako môžeme proces urýchliť, je pridať už spomínané kalifornské dážďovky, ktoré rozložený materiál veľmi rýchlo spracujú. Zároveň vyprodukujú vermikompost, ktorý je bohatý nielen na živiny, ale aj na humínové kyseliny.

Ďalším spôsobom zrýchlenia procesu pri vrstvení je pridanie mikroorganizmov. Novú vrstvu môžeme naočkovať mikroorganizmami, ktoré aktívne rozkladajú celulózu a začnú rýchlo pracovať. Nazývame ich urýchľovače, pretože celý proces kompostovania vedia skrátiť až na polovicu. Ak kompost založíme na jeseň, už v lete  z neho môžeme brať rozložený materiál.

Fungujú všetky urýchľovače na prírodnej báze?

Všetky urýchľovače obsahujú množstvo mikroorganizmov a baktérií. Niektoré majú pridanú aj výživu na naštartovanie procesu rozmnožovania týchto mikroorganizmov, pretože našou úlohou je rýchlo pokryť materiál baktériami a mikroorganizmami, ktoré začnú rozkladať rastlinné zvyšky. Vo chvíli, keď pridávame novú vrstvu, potrebujeme ich naraz veľké množstvo. Pridaním urýchľovača sa stabilná posádka baktérií zväčší a celý proces prebehne omnoho rýchlejšie.

Niekedy sa odporúča urýchliť kompost napríklad močovinou, čo je dusíkaté hnojivo, ale jej úlohou je len mierne rozbiť štruktúru rastlín a zrýchliť aktivitu mikroorganizmov. Ja osobne ju vôbec nepoužívam, podľa mňa do kompostu nepatrí. Preferujem skôr prírodnú cestu, pomocou mikroorganizmov, ktoré môžeme ďalej využiť aj v procesoch v pôde, ako je to aj pri mykoríze.

Urýchľovače sú teda vhodné už pri zakladaní kompostu aj pri jednotlivom vrstvení?

Presne tak. Keď začíname s kompostom, je vhodné urobiť spodnú vrstvu z vetvičiek a urýchľovač pridať pri každej ďalšej vrstve. To znamená, pri zakladaní pridáme mikróby, aby sa proces poriadne rozbehol, a s každou novou 30 cm vrstvou ich zľahka doplníme. Takto nám celý proces prebehne omnoho rýchlejšie. Ak urýchľovač nepoužijeme, nič sa nestane, ale na výsledný materiál budeme čakať dlhšie.

U vás na Rosteto máte dostupný prípravok Radevit od spoločnosti Neudorff. Ako funguje a akú špeciálnu funkciu ešte má?

Radevit je zmes mikroorganizmov, ktoré rozkladajú celulózu a rastlinný materiál, a zároveň obsahuje výživu na naštartovanie ich aktivity. Práca s ním je pomerne jednoduchá. Buď ho zľahka nasypeme priamo z krabice na vrchnú vrstvu, alebo si zmiešaním v teplej vode urobíme roztok. Tým sa mikroorganizmy zobudia a roztokom kompost polejeme.

Prípravok je špeciálny tým, že obsahuje mikroorganizmy, ktoré dokážu pomerne rýchlo rozkladať aj opadané lístie. Na jeseň všetci riešime, čo s lístím – často ho pridávame do kompostu alebo odvážame niekde na hromadu. Vďaka Radevitu môžeme toto lístie využiť na prípravu zeleninových záhonov na jarnú sezónu. Aplikácia funguje tak, že nahrabeme lístie na zeleninový záhon v približne 20 cm vrstve a posypeme Radevitom. Následne ho zapracujeme do pôdy, zaryjeme alebo prejdeme rotavátorom. Zmiešaním s pôdou, ktorú máme na záhone, zrýchli Radevit rozkladné procesy a na jar je lístie rozložené. Všetky živiny, ktoré v ňom za celý rok rastlina uložila, máme pripravené v pôde na jarnú výsadbu.

Môžeme použiť akýkoľvek druh lístia?

Asi je všeobecne známe, že orechové lístie sa do kompostu sa nedáva, je úplne nevhodné. Ostatné druhy lístia môžeme použiť bez problémov.

Ďakujeme za rozhovor.

Ďakujem a prajem všetkým záhradkárom úspešné kompostovanie.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis rozhovoru spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Foto: isifa/Shutterstock, ZC s.r.o.
Zdroj: podcast Záhrada 

Ďalšie zaujímavé články

Ako dostať záhradu po zimnom spánku opäť do formy Využite staré palety a postavte si kompostér svojpomocne Kompostujme správne. Je to ekologické a jednoduché Ako dosiahnuť lepšiu úrodu? Zapracujte do pôdy organický materiál Ako si vybrať správny kompostér? Ako na komunitné kompostovanie pri bytovke: Čo všetko potrebujete a kde vybaviť povolenia?