Kompostujme správne. Je to ekologické a jednoduché

Úžitková záhrada

27.04.2020

To, čo z pôdy vezmeme v podobe úrody, jej musíme i vrátiť, inak sa časom vyčerpá. Veľmi dobrým spôsobom, ako na to, je pripravovať si domáci kompost.

Ide o jednoduché a najmä veľmi ekologické riešenie, ako udržiavať pôdu v dobrom a úrodnom stave. Podporíme tak zdravý vývoj koreňovej sústavy. A keď má rastlina zdravé korene a optimum živín, nielenže prinesie vyššiu úrodu, no je i odolnejšia proti chorobám, škodcom a aj extrémnejším poveternostným podmienkam. Zužitkujeme pritom takmer všetok rastlinný odpad zo záhrady, ktorý by sme inak museli na vlastné náklady vyvážať do zberného dvora, či už ide o trávu, lístie, alebo drevité konáre. Ušetríme tiež za kupované hnojivá balené v plastoch.

Vyživuje pôdu a zadržiava vlahu

Veľká hodnota kompostu spočíva nielen v tom, že pôde vracia späť minerálne látky, ale obohacuje ju aj o rozkladajúce sa rastlinné pletivá, ktoré sa v pôde správajú trochu ako špongia. Pri zrážkach vodu absorbujú a potom ju postupne v oblasti koreňov uvoľňujú. Veľkým plusom je to najmä v piesočnatých pôdach, kde voda rýchlo odteká do podložia. Navyše, organické zvyšky pletív sa v pôde správajú podobne ako obľúbené priemyselne vyrábané hnojivá s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Zvyšky sa totiž ďalej rozkladajú, čím postupne uvoľňujú živiny. K prednostiam kompostu patrí i to, že ide v podstate o „živý“ materiál, pretože je plný mikroorganizmov podieľajúcich sa na rozklade. Tým, že ich pridáme do pôdy, podporíme zdravý pôdny život.

Kompost

Vylepšuje pôdnu štruktúru

Často býva podceňovaná schopnosť kompostu vylepšovať pôdnu štruktúru. Humus, ktorý je v ňom obsiahnutý, pôsobí na drobné pôdne čiastočky ako lepidlo. Vytvárajú sa malé hrudky, ktoré bránia tomu, že sa pôda „zleje“ do súvislej ťažko priepustnej masy, preto je veľkým prínosom pre ťažšie ílovité pôdy, ktoré k tomu majú sklon. Drobnohrudkovitá štruktúra pôdy poskytuje koreňom dostatok vzduchu a pôsobí ako dobrá drenáž.

Ako používať kompost?

Kompost do pôdy zapracujeme pred alebo počas výsadby. Niektorí ho používajú aj ako alternatívu mulču okolo rastlín. Z povrchu pôdy sa vplyvom pôsobenia dážďoviek a iných pôdnych organizmov postupne dostane do pôdy. Odporcovia mulčovania kompostom namietajú, že zvlášť v lete, keď je slnečné žiarenie intenzívne a teploty vysoké, zničia sa mnohé užitočné látky vrátane mikroorganizmov.

Rastlinné zvyšky pri premene na kompost výrazne zmenšujú svoj objem, preto ich stále dopĺňame. Ideálnou kombináciou na vznik kompostu je spojiť dva diely „hnedého“ (drevené odrezky, drvina z konárov, slama) a jeden diel „zeleného“ materiálu (tráva, zelené odrezky krov a stromov, zeleninové a ovocné šupky z kuchyne). Kompost nezabúdame obohatiť o záhradnú pôdu, ktorá pôsobí ako štartovacia dávka rôznorodých pôdnych mikroorganizmov.

Kompost

Tipy na úspešné kompostovanie

1. Drevité odrezky podrvíme

Rozkladanie drevitých konárikov, ktoré získame rezom ovocných stromov, viniča a okrasných krov, trvá v komposte i niekoľko rokov. Tento proces výrazne urýchlime, keď ich nastriháme na malé kúsky, v lepšom prípade podrvíme. Ak ich drvíme počas zimy alebo v predjarí, nedáme ich do kompostu všetky naraz, časť odložíme bokom.

2. Listy a šupky

Počas leta pridávame do kompostu zelenú hmotu a miešame ju s nadrvenými konármi. Za týždeň nepridávame vrstvu vyššiu ako 5 cm. Vlhkosť zrýchľuje rozklad rastlinných pletív, preto v suchom období kompost raz týždenne zalejeme, najlepšie odstátou vodou s teplotou okolia.

Kompostér

3. Premiešavanie

Rozkladné procesy prebiehajú lepšie v prítomnosti vzduchu. Preto kompost z času na čas obraciame, prekopávame. Jednotlivé materiály sa pritom lepšie premiešajú, čo zintenzívni proces rozkladu. Snažíme sa pomiešať aj menej rozložené časti z okraja alebo vrchu kompostu s jeho vnútrom.

4. Trpezlivosť

Kompost vzniká jeden až tri roky podľa toho, čo sme doň dávali. Na urýchlenie procesu môžeme použiť takzvaný urýchľovač kompostu, prípravok s obsahom baktérií. Dobre vyzretý kompost je hnedý, drobivý a má jemne sladkastý pach. Keď ho nepoužijeme naraz, odložíme ho na tienisté miesto a prikryjeme.

Kompost v dlaniach

Môže sa do kompostu pridávať burina?

Vňať buriny, ktorá ešte nevytvorila semená, môžeme pridávať do kompostu bez obáv. Semená a korene vytrvalej buriny (pýr, pupenec, praslička) by v ňom však mohli prežiť a spolu s kompostom by sme si ich rozniesli aj tam, kde predtým neboli. Časť z nich síce zničí teplo vznikajúce pri rozklade, no v okrajových častiach kompostu pravdepodobne prežijú. Dobrý spôsob, ako ich zneškodniť, je dať ich do suda s vodou, zaťažiť a nechať ponorené niekoľko týždňov, kde odumrú. Až potom ich pridáme do kompostu.

Upozornenie: Korene pupenca je možné pridať do kompostu až po niekoľkotýždňovom ponorení vo vode.

Kompostér, fúrik

Rady a tipy pre zdravý kompost

Do kompostu dávame šupky a odrezky zo zeleniny a ovocia s výnimkou citrusov a banánov, ak nie sú bio.
Nepatria doň zvyšky hotových jedál, mäso či kosti. Rozdrvené vajíčkové škrupiny pridávať môžeme.
Pokosenú trávu z trávnika zmiešavame so suchou konárovou drvinou, aby nevytvorila plesnivú nepriedušnú vrstvu.
Do kompostu nepatria rastlinné časti napadnuté chorobami a škodcami, tie buď spálime v krbe, alebo zakopeme hlboko do pôdy v odľahlej časti záhrady.
Keď chceme kompost použiť, no ešte nie je všetko dostatočne rozložené, preosejeme ho cez sito na pôdu. Preosiaty kompost použijeme, ostatné zvyšky vrátime do kompostéra.
Ideálnou nádobou na kompost je taká, ktorá má pri zemi uzatvárateľný otvor. Cezeň vieme odoberať hotový kompost, pričom zhora stále pridávame ďalší rastlinný materiál.
Pri veľkej záhrade kompostujeme v niekoľkých kompostéroch, keď naplníme jeden, pokračujeme ďalším.
Správne založený kompost nepáchne. V prvých dňoch sa vnútri prehrieva, teplota dosahuje cca 50 ⁰C. Tak sa ničia škodlivé mikroorganizmy a semená.