Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Machovka je na jeseň obsypaná oranžovými „lampášikmi“, ktoré sa s obľubou využívajú nielen v aranžérstve, ale niektoré druhy aj v gastronómii.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

V lampášikoch je totiž ukrytý guľatý a trochu mäkký plod žltej, oranžovej alebo fialkastej farby so semienkami. Jeho sladko kyslastá chuť pripomína egreš, jahodu či ananás.

Machovka, latinsky Physalis, je pradávna inkská či indiánska plodina pochádzajúca zo Strednej a Južnej Ameriky. Preto sa jej niekedy hovorí aj Inka čerešňa alebo andská či peruánska čerešňa, ale aj indiánsky ananás či líščie jablko. Je vzdialená príbuzná rajčiny či zemiaku, patrí spolu s nimi do čeľade Solanaceae.

Dnes poznáme až 110 druhov tejto zaujímavej a mnohonásobne prospešnej rastliny, ktorá sa postupne rozšírila do všetkých subtropických, tropických aj horských oblastí sveta. Teplomilnejšie formy machovky sa pestujú u nás ako jednoročné. Výnimku predstavuje machovka čerešňová (Physalis alkekengi), zvaná židovská čerešňa, ktorá u nás prezimuje a pestujeme ju ako trvalku.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Zoznámte sa s machovkou

Machovky sú jednoročné alebo viacročné byliny dorastajúce do výšky 30 až 150 cm. Úroda môže byť podľa druhu až 4 kg z 1 m2. Kvety na dlhších stopkách vyrastajú jednotlivo v úžľabinách listov, rôzne veľké plody sú obalené trvalým nafúknutým kalichom, ktorý sa v prípade väčšiny machoviek v zrelosti roztvára. Plody niektorých druhov samovoľne opadávajú i s kalichom ešte pred dozretím, ale na zemi alebo pri uložení dozrejú.

Veľkosť plodov je od 2 až do 5 cm, väčšie bývajú najmä u šľachtencov. Vytrvalým machovkám často počas chladného obdobia vňať odumiera, ale na jar sa z koreňov celá rastlina znovu obnoví. Machovky pestované vonku v nádobe môžeme prezimovať vnútri na svetlom a chladnom mieste s teplotou 8 až 10 °C.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Ako ju pestovať?

Väčšina machoviek vyžaduje slnečné alebo aspoň dobre osvetlené stanovište s optimálnou teplotou 20 až 25 °C. Sú veľmi citlivé na pokles teploty pod bod mrazu, pri ktorej hynú. Mexické druhy a odrody sú odolnejšie ako juhoamerické. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami s trochu menším prídavkom dusíka. Závlaha je dôležitá, no pôda nemá byť premočená. V porovnaní s rajčinami sú na závlahu náročné o niečo menej. V predstihu pred sadením priesad vyhnojíme 1 m2 pôdy 3 až 5 kg dobre vyzretého kompostu, pridáme 40 g superfosfátu a 30 g 40 % draselnej soli.

Machovku môžeme pestovať z priesad predpestovaných výsevom semien vo februári až marci v skleníku alebo za oblokom. Semená klíčia pri teplote 12 – 15 °C, optimum je pri 25 °C. Na predpestovanie 100 rastlín potrebujeme 0,2 – 0,25 g semena. Vzídené rastlinky prepichujeme do zakoreňovačov a von ich vysadíme až po prehriatí pôdy a po jarných mrazoch. Vtedy by už priesady mali byť aj nakvitnuté. Spon výsadby sadeníc je podľa bujnosti daného druhu okolo 50 × 50 cm. Sadíme ich tzv. na vodu, čiže do jamky nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, zahrnieme pôdou a opäť zalejeme.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

V teplejších polohách ju môžeme vysievať začiatkom mája aj priamo do hniezd po 5 – 8 semien. Na urýchlenie zberu riadky nastielame čiernou polyetylénovou fóliou. Machovku však môžeme pestovať aj v skleníku, fóliovníku, parenisku, na balkóne, v zimnej záhrade aj v závesnom košíku na terase. Najvyššiu plodnosť dosiahneme pri pestovaní v krytých priestoroch, a to predĺžením vegetačného obdobia a dobrou výživou.

Okrem výsevu drobných semien množíme trvalé machovky plazivými pakorienkami, ale aj vrcholovými odrezkami a odkopkami.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Ošetrovanie počas rastu

Vyššie druhy priväzujeme ku kolíku. Ošetrovanie rastlín spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a podľa potreby v zálievke. Pri kvitnutí je vhodné rastliny prihnojovať, najlepšie tekutým hnojivom alebo rastlinným zákvasom. V období nasadzovania plodov prihnojujeme priamo ku koreňom týmto roztokom: v 20 l vody rozpustíme 40 – 60 g superfosfátu, 40 – 80 g 40 % draselnej soli a 40 g liadku.

Machovka kvitne a plody dozrievajú priebežne a dlhodobo až do mrazov. Ich zber sa začína asi 1,5 – 2 mesiace po vysadení priesad, obyčajne koncom júla až v auguste. Oberáme prebierkou tak, ako dozrievajú. Mexické odrody dozrievajú skôr. Pri niektorých odrodách sa pri dozrievaní na povrchu vylučuje lepkavá nevoňavá látka, ktorá po dozretí plodu zmizne.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Získavanie semien

Od polovice leta bohato a stále kvitnú. Často sú cudzoopelivé, dobre ich opeľujú najmä včely. Semená zberáme len z dobre vyvinutých a dozretých plodov. Po odtrhnutí ich necháme ešte chvíľu na slnku, aby celkom dozreli. Potom dužinu rozpučíme a na sitku oddelíme od semien, ktoré na papieri dosušíme. Semená môžeme od dužiny oddeliť aj tak, že plody roztlačíme bez pridania vody v sklenenej nádobe, necháme prekvasiť na teplom mieste a potom semená na hustom site premyjeme vodou, usušíme a uskladníme na suchom mieste. Z 3 kg plodov získame asi 10 – 20 g semien s priemerom cca 1 – 2 mm. Semená sú veľmi malé, 1 000 kusov má hmotnosť iba 2 – 2,5 g.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Čo obsahujú plody machovky?

Šťavnaté plody machovky dosahujú najmä v prípade šľachtených odrôd veľkosť až 60 – 70 g. Chuť sa líši podľa odrôd, no chutia osviežujúco a vzdialene pripomínajú jahody, egreše či ananás. Obsahom výživových látok sa podobajú rajčinám, ale tiež i goji, čo má však len 13 % bielkovín, zatiaľ čo machovka až 16 % bielkovín. Okrem toho obsahuje 10 – 12 % sacharidov, 1 % kyseliny citrónovej, 6 – 8 % sušiny, vlákniny a ako jediná zo zelenín aj vysoké percento pektínu. Svojím obsahom vitamínu C, 50 mg%, prevyšuje aj citróny.

Obsahuje tiež betakarotén a karotenoidy, horčinu physalin, niekoľko alkaloidov (najmä Physalis alkekengi, preto jej plody jeme v malom množstve len ako liek), organické kyseliny, z minerálov draslík, vápnik, železo a stopové prvky, flavonoidy a škálu protirakovinových látok. Dôležité je si uvedomiť, že tieto rastliny patria do čeľade Solanaceae ako napríklad zemiaky, a teda okrem plodov vybraných odrôd je celá rastlina jedovatá.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Machovka v kuchyni

Ak neskonzumujeme alebo nespracujeme zrelé plody machovky hneď, tak ich môžeme niekoľko týždňov skladovať v suchu pri teplote blízkej nule. Obsah výživných, chuťových a aromatických látok ich predurčuje na široké kulinárske využitie. Dobre dozreté ich konzumujeme v surovom stave alebo len mierne upravené, vtedy sa uplatnia aj enzýmy.

Dajú sa použiť do rôznych šalátov, najmä ovocných, ale napríklad aj do zemiakového šalátu. Využívajú sa aj na prípravu osviežujúcich nápojov a vína. Sušením sa z nich pripravujú hrozienka chutiace ako figy. Pridávajú sa ako dochucovadlo do omáčok a zemiakových i strukovinových polievok. V Mexiku slúžia spolu s chilli papričkami ako omáčka k mäsu.

Machovka má viac vitamínu C ako citrón a obsahom výživových látok predčí aj goji

Pripravujú sa z nich zmrzliny, pudingy a rôzne dezerty. Môžu sa kandizovať a kompótovať. Dá sa z nich vyrábať džem a želé. Niektoré druhy, napríklad Physalis ixocarpa, sa varia alebo dusia ako zelenina a dajú sa aj kvasiť. Často sa používajú aj pri výrobe likérov a v cukrárstve ako efektná ozdoba zákuskov.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama