Martin Čurda odporúča: Vďaka zmene klímy môžeme pestovať u nás tieto subtropické druhy rastlín

  • 08.07.2023

Už viackrát ste spomínali, že sa mení klíma. Hovoríte o tom hlavne v seriáli a raz dokonca v súvislosti s druhmi, ktoré už môžeme pestovať aj u nás. Ktoré sú to? Čo môžeme pestovať vďaka zmene klímy, čo sme doteraz nemohli?

Plody kivi
Vonku môžeme pestovať kivi s malými plodmi a bez chĺpkov, ktoré konzumujeme v celku ako egreše, aj so šupkou. Pri výbere dáme pozor, či ide o samoopelivého alebo cudzoopelivého jedinca. Foto: Shutterstock

Máte pravdu, spomínal som to už neraz a vždy som doplnil aj to, že je to jedno z mála pozitív, ktoré zmena klímy prináša, ak nie dokonca jediná, a že nám to za ten batoh negatív na druhej strane vôbec nestojí…

Kivi

Určite v odpovedi nespomeniem ani zďaleka všetky druhy. Začnem v skratke tým, že kedysi bolo svojím spôsobom vzácne aj kivi. Dnes je celkom bežné, a to najmä druhy odolné proti nízkym teplotám, teda odrody z druhu Actinidia arguta. Pochádzajú zo severovýchodnej Ázie a ich plody sú menšie, neochlpené a sú dostupné v rôznych tvaroch, farbách a chutiach podľa odrody.

Pamätám sa, ako som sa ich pokúšal pestovať už ako malý chlapec a mal som pocit, že pestujem niečo výnimočne exotické. Pritom odolnejšie druhy bolo u nás možné pestovať s úspechom už aj za socializmu.

Figovník

Výrazný druh a celkom markantný príklad je figovník. Tento typický predstaviteľ dovolenkových destinácií Stredomoria mal kedysi skutočný nádych exotiky. Dnes sú už dostupné dokonca rôzne odrody aj na pestovanie v našej krajine a vôbec už pritom nejde len o tie do najteplejších oblastí.

Plody figovníka
Skutočným hitom slovenských pestovateľov sú v posledných rokoch figovníky. Foto: Shutterstock

Hurmikaki

Ďalší zaujímavý druh je ebenovník rajčiakový alebo hurmikaki, skrátene kaki. Táto krásna a plodná drevina pochádza z východnej Ázie a je vhodná skôr do teplejších oblastí Slovenska. Dá sa pestovať už aj mimo najjužnejšieho okresu, ale treba ju vysadiť na chránené stanovište. Pri hrozbe silnejších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou.

No pestovať ho, hlavne na juhozápade Slovenska, možno dnes už podobne ako jablone! A to je čo povedať, pretože to pred niekoľkými desaťročiami nebolo až také samozrejmé. Do vyšších polôh však vyberáme radšej skoršie odrody, je lepšia šanca, že tu dozrejú.

Granátovník

Ďalšiemu druhu, granátovníku, vyhovuje stredomorská klíma, teda horúce letá a mierne zimy. V takom prostredí aj dobre dozrieva. Vplyvom klimatického oteplenia sa už aj v našich najteplejších oblastiach dajú odolnejšie odrody dopestovať aj s úrodou voľne v záhrade. Podmienkou je slnečné a chránené stanovište s výhrevnou pôdou.

Ako každý iný exotický teplomilný druh, vysádzame ho radšej na jar ako na jeseň. Mrazivý vzduch by totiž pri ochrane jutovinou zvládol, ale riziko predstavuje pôda, ktorá u nás ešte stále môže premrznúť (hoci je to stále čoraz nepravdepodobnejšie), a to je niečo, na čo nie je vo svojej domovine zvyknutý. Jarná výsadba je preto istejšia a zvyšuje šance stromu na ujatie, hoci pre väčšinu ovocných drevín (hlavne našich domácich) platí jednoduché pravidlo, že jesenná výsadba je na ujatie stromu výhodnejšia.

Olivovník

Zo skupiny subtropických rastlín, ktoré u nás už možno za istých podmienok pestovať, spomeniem ešte olivovník. Dôležitý je však jeho pôvod. Ak pochádza zo severného Španielska a je to starší strom, dokáže prežiť aj našu zimu. Určite je riziko vysádzať olivovníky z Andalúzie, hoci sú lacnejšie. Sú však aj najcitlivejšie, pretože rástli v podmienkach a v podnebí, ktoré je veľmi blízke severnej Afrike.

Naopak, stromy, ktoré rástli v Španielsku severnejšie, napríklad v Galícii, Baskicku či Aragónsku, rástli vo vyšších polohách s drsnejšími zimami, sú teda aj lepšie pripravené na naše podmienky. To je otázka pôvodu. Dôležitá je aj veľkosť, respektíve vek stromu a aj lokalita, kam olivovník sadíme. Ak ho sadíme do voľnej pôdy, stále hovoríme o nížine na západe a na východe našej krajiny, do vyšších polôh môže byť výsadba olivovníka stále riziko.

Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.

Text: Martin Čurda
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Martin Čurda odpovedá: Existuje spôsob, ako vyhubiť pýr v záhrade?
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – marec 2024
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Čo ešte stihnúť na prelome marca a apríla? Tieto práce v záhrade sú dôležité
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky
Získajte nad pýrom kontrolu: 3 domáce postreky, ktoré prinášajú výsledky
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Prečo nevzišiel petržlen? Objasníme vám, kde môže byť problém
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Keby mohli, vybrali by si týchto susedov. Naučíme vás, čo s čím pestovať
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Veľká jarná súťaž 2024: Vyhrajte robotickú kosačku a pomocníkov do záhrady
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Lunárny kalendár pre záhradkárov – apríl 2024
Nenáročné fuksie rozžiaria každé miesto v záhrade. Ako ich pestovať a prezimovať?
Nenáročné fuksie rozžiaria každé miesto v záhrade. Ako ich pestovať a prezimovať?