Martin Čurda radí: Aké rastliny vysadiť na úzky pás, aby zakryli plot?
Medzi garážou a parkovacím miestom máme pás dlhý asi päť metrov a široký 40 cm. Čo si sem môžeme zasadiť, aby sme zakryli plot a aj pohľad na suseda? Manželka chcela tuje, ale v našej ulici sa im nedarí. Ja by som radšej vysadil cyprusovce. Navyše, plánujeme tu časom postaviť aj zastrešenie pre auto, ale to asi až v horizonte štyroch, piatich rokov.
Ak chcete zakryť plot, ktorý má výšku možno 180 cm, a ešte ho aj prekryť, šírka 40 cm je dosť limitujúca. Tým skôr, že reálna šírka pre koreňový systém je v hĺbke do pol metra menej ako tých 40 cm, keďže priestor zužuje betónový základ obrubníkov spevnenej plochy.
Samozrejme, môžete mať živý plot do výšky dvoch metrov so základňou 35 cm, ale neviem si predstaviť, ako pri takomto pomere základne a výšky dosiahnete strihaním jeho kónický prierez. Skôr ho budete musieť strihať „na kolmo“, alebo, čo je ešte horšie, budete akceptovať smerom hore sa rozširujúci tvar. Aj keď sa zdá, že šetríte priestor, zväčša takýmto postupom len skracujete životnosť živého plota.
Preto si myslím, že druhy, ako sú vavrínovce či červienka, by tu mohli mať problém. Jednak „vyhnať ich“ do výšky viac ako dva metre, so základňou menej ako 40 cm znamená, že ich musíte strihať veľmi intenzívne, na úzko a nie v kónickom priereze, a jednak môže byť po rokoch problém aj spomínané zastrešenie stojiska na auto.
Tuje a cyprusovce nie sú vhodné
Čo sa týka tují a cyprusovcov, ktoré spomínate, tuje určite sadiť neodporúčam. Hlavne preto, že v poslednom období majú globálny problém s chorobami a so škodcami a my ich preto roky nesadíme. No aj keby boli tuje v poriadku, aj tak by im taký úzky priestor na korene časom nestačil.
Pri cyprusovcoch je to podobné. Hoci problém s nimi z hľadiska chorôb a škodcov nie je (zatiaľ), pás úžší ako 40 cm by im tiež po čase prestal stačiť. Keď sa im darí, majú násobne väčšie prírastky ako tuje, no aj koreňový bal vyžaduje svoj priestor.
Riešením by mohli byť dreviny, ktoré sú u nás doma a ktoré rastú v živých plotoch tak, že z nich možno vytvoriť rezom aj kolmé steny. A to aj bez toho, aby im to nejako extra prekážalo.
V praxi to znamená, že kónický prierez živého plota nie je až taký nevyhnutný. Mám na mysli hraby a buky, z ktorých dokážete aj na pomerne úzkom páse vypestovať zdravý živý plot. Trocha sa však obávam toho, čo to spraví, keď priestor zatienite zastrešením pre auto.
Okrasné trávy a bambusy
Ďalšou možnosťou môžu byť vysoké okrasné trávy. Tie dokážu rásť v úzkom priestore a mnohé z nich znesú aj pomerne široké rozpätie svetelných podmienok – od priameho slnka po putujúci tieň. Navyše, pri trávach, ktoré sú mäkké, nehrozí, že by oškreli lak na aute.
V prípade živých plotov z listnatých drevín, ako je hrab či buk, sa celkom ľahko môže stať, že pri neopatrnom parkovaní dôjde ku kontaktu povrchu auta s drevinou…
Ďalšou podobnou možnosťou, zohľadňujúcou riziko poškriabania laku auta, je živý plot z bambusov, čo sú vlastne, s trochou preháňania, tiež obrovské okrasné trávy.
Popínavé rastliny
Na taký úzky pás sa ponúka ešte jedna možnosť: plot, ktorý je zároveň oporou pre popínavé druhy, ako je zemolez či plamienok, alebo aj múr, ktorý môžete nechať porásť druhmi, ktoré sa na podklad prichytávajú, napríklad pavinič trojlaločný.
V tom prvom prípade môžete so zelenou optickou izoláciou „vyjsť“ nad hranu plotu, v tom druhom prípade v podstate kopírujete výšku múru plus cca pätnásť až dvadsať centimetrov výšky k tomu (hrúbka „čapice“, ktorú napríklad pavinič po čase na múre alebo na najvyššom bode opory vytvorí).
Užitočná inšpirácia
Všetky vyššie spomínané alternatívy je možné aj navzájom kombinovať. No a keďže raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť, užitočnou inšpiráciou vám môže byť jedno z našich riešení. Vychádzalo totiž z veľmi podobných podmienok, ako sú tie vaše.
Na úzky pás zeme, ktorý je popri vjazde do garáže, sme použili kombináciu troch rôznych druhov – okrasnej trávy Spartina pectinata ‘Aureomarginata’, bambusu dáždnikovitého z rodu Fargesia a jeden jediný kus výbežkatého bambusu.
Výrazne odnožujúca je aj tráva Spartina, no v prísne vymedzenom „válove“, zadefinovanom betónovým základom múru z jednej strany a betónovým základom príjazdu do garáže na strane druhej, udržíte túto trávu v patričných medziach.
Je typická svojimi previsnutými pruhovanými listami, ktoré sa na jeseň sfarbia do žiarivej žltej farby. Znáša plné slnko aj ľahký tieň a vyrastie do výšky plota tak, že ho krásne celý zakryje. Mäkké listy, aj keď prevísajú nad spevnenú plochu, lak na aute určite nepoškriabu.
Čo sa týka bambusu z rodu Fargesia, ten má steblá stále zelené a rastúce vzpriamene. Je pravda, že v dolnej časti steblá nie sú husto olistené, no v celkovom pohľade to vôbec neprekáža. Bambus dáždnikovitý je známy ako nižší druh spomedzi bambusov, ktorý v dospelosti u nás dorastá do výšky okolo dva a pol metra.
Vhodné podmienky na optimálny rast sú slnečné až polotienisté stanovište a dostatočný prísun vody. Nevyžaduje nízke pH pôdy a je odolný proti znečisteniu aj neustálemu vetru.
Druhov v tomto rode je veľa a skutočne je z čoho vyberať, my sme použili Fargesia murielae, čo je jeden z najodolnejších bambusov. Je charakteristický mierne oblúkovitými steblami sfarbenými do sviežej zelenej farby a listami dlhými asi 8 centimetrov. Obľubuje dobre priepustnú, vlhkú pôdu a má rád slnko, prípadne polotieň.
Vaše otázky píšte na poradna@zahrada.sk . Do každého čísla časopisu Záhrada niekoľko z nich vyberieme a odpovieme.
Text: Martin Čurda
Foto: Martin Čurda, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravím, viete mi poradiť, resp. potvrdiť, či je to mangold alebo niečo iné?…