Mravce – inžinieri našej záhrady

Mravce počas budovania svojich mravenísk pozitívne vplývajú na kvalitu pôdy. Neustále vynášajú kúsky zeminy zo spodných vrstiev k povrchu, čím ju prekyprujú.

Mravec na rastlinke, kvapky vody

Mravce (Formicidae)

Mravce patria k najpočetnejším skupinám hmyzu na našej planéte. Doposiaľ bolo opísaných viac ako 16000 druhov, z ktorých sa na Slovensku vyskytuje 114. Podobne ako včely medonosné, aj mravce vytvárajú mnohopočetné rodiny, na ktorých čele stojí kráľovná. Táto samica je jediná, ktorá v mravenisku kladie vajíčka a tvorí ďalšie generácie. O mravenisko sa starajú robotnice, ktoré sú všetky tiež samice, no stratili schopnosť rozmnožovať sa.

Keď mravenisko dosiahne dostatočnú početnosť jedincov, začne kráľovná klásť vajíčka, z ktorých sa rodia budúce kráľovné a samce. Majú krídla, v čase svadobného letu vylietavajú z mraveniska a vo vzduchu sa pária. Samce po párení hynú a oplodnené samice zhadzujú krídla. Následne hľadajú vhodný úkryt, kde sa pokúšajú samy vybudovať nové mravenisko. O prvý plod sa vzorne stará každá samica sama, až kým sa nevyliahnu prvé robotnice. Tie preberú domáce práce a kráľovnej nezostane už nič iné, len klásť ďalšie vajíčka. Zaujímavosťou je, že kráľovné niektorých druhov mravcov sa môžu dožiť až 30 rokov a patria tak k najdlhšie žijúcim zástupcom hmyzu vôbec.

Mravenisko v tráve

Zlepšujú kvalitu pôdy

Ako sme už spomínali v úvode, mravce ovplyvňujú kvalitu pôdy. Pri budovaní vynášajú kúsky zeminy nahor, prekyprujú ju. A naopak, pri potulkách záhradou zbierajú potravu, ktorú vnášajú hlboko do svojich komôrok a tak pôdu obohacujú o živiny. Vytvárajú si tiež komôrky, kde zhromažďujú odpad, čím prispievajú k zlepšovaniu mikrobiálnej aktivity v pôde. Takáto biologicky aktívna pôda lepšie zadržiava vlahu. Vo vnútri mraveniska dochádza k zmenám pôdnej reakcie smerom k neutrálnej (pH 7), ktorá vyhovuje väčšine rastlín. Zlepšenie kvality pôdy vplyvom aktivity mravcov je badateľné dokonca aj na zasolených pôdach.

Mravec

Pomáhajú rozširovať rastliny

Množstvo rastlín nielen na našom území je úzko viazané na mravce. Hluchavky, fialky, chochlačky a mnohé iné vytvárajú na svojich semenách bielkovinové telieska nazývané elaiosómy. Tie mravcom chutia, a tak ich spolu so semenom zoberú do mraveniska. Elaiosóm mravce zjedia a semeno zväčša nechajú tak. Týmto spôsobom sa semeno rastliny dostane ďalej od materskej rastliny a zároveň má možnosť vyklíčiť v odpadovej komôrke mravcov s množstvom živín. V listnatých lesoch sa týmto spôsobom môže šíriť až tretina rastlín bylinného podrastu.

Mravec na jahodovom kvete

Vošky a mravce ako záhradkársky problém

Zložitou evolúciou vznikol unikátny vzťah mravcov a vošiek. Vošky sú v našich záhradách častý škodca, ktorý vyciciava rastlinné šťavy. V malom množstve nepredstavujú pre rastlinu významné nebezpečenstvo, no vo väčšom jej škodia. Počas trávenia premieňajú potravu na odpad, ktorý vylučujú v podobe cukornatej kvapôčky na konci tela. Voška aktívne čaká, kým príde mravec, pomasíruje ju jemne so svojimi tykadlami a za to získa sladkú odmenu – cukornatú kvapôčku. Ak sa dlhšie žiaden mravec nedostaví, je nútená sladkú tekutinu odhodiť preč, čo pozorujeme v podobe lepkavých listov na rastlinách.

Mravce si svoj zdroj potravy dobre chránia a odháňajú aj predátorov vošiek. Keďže dokážu odhadnúť chuť a kvalitu vylučovanej tekutiny, sú schopné vošky prenášať z miesta na miesto a dostať ich na mladé listy rastlín. Niektoré druhy si vošky dokonca berú na zimu do mraveniska a tak ich chránia pred zimou.

Mravec a vošky

Hoci v záhradách nie sme z tohto symbiotického vzťahu nadšení, na stromoch v ihličnatých lesoch týmto spôsobom mravce hôrne vytvárajú podmienky na vznik známeho medovicového medu. Veľké kolónie vošiek totiž produkujú množstvo sladkých výlučkov, ktoré okrem mravcov zlizujú aj iné živočíchy vrátane včely medonosnej, ktorá sa na tvorbe tohto zdravého produktu podieľa.

Mravce na liste

Rady biológa

Hoci mravce patria k najlepším robotníkom v záhrade, mnohí na ich ničenie používajú veľmi nebezpečné postupy. Ako obmedziť ich výskyt?

  • Pozor na babské rady! Do pôdy nikdy nelejeme roztoky mydiel, olejov, solí a kyselín vrátane octu. Týmto spôsobom môžeme spôsobiť na záhrade veľké škody, ktoré takmer nie je nemožné napraviť. Nezabúdame, pôda je to najcennejšie, čo v záhrade máme.
  • Vošky v spolupráci s mravcami môžu spôsobiť na rastlinách škody. Ak však eliminujeme mravce, život vošiek tým zďaleka neukončíme. Aj preto sa snažíme, ak je to nevyhnutné, obmedziť kolónie vošiek a donútime mravce nájsť si iný zdroj potravy. Sú to totiž zároveň významné predátory a pomáhajú nám v obmedzovaní iných škodcov.
  • Mravce v dome najúčinnejšie eliminujeme prevenciou. Odpozorujeme, kadiaľ prichádzajú do interiéru tak, že im poskytneme kvapôčky medovej vody. Zástup mravcov nás privedie ku vchodu, ktorý poctivo uzavrieme. Ak sa objavujú i naďalej, postup opakujeme, až kým neuzavrieme všetky vchody. Lokálny chemický postrek likviduje len zasiahnuté jedince a z dlhodobého hľadiska nie je účinný.
  • Pohyb mravcov v interiéri možno obmedziť aplikáciou mastencového prášku, po ktorom mravce nie sú schopné vyliezať, na kolmé hladké povrchy. S istotou tiež neprejdú cez slabý náter detského oleja a vazelíny, ktoré im smrdia.

 

 

Text: Mgr. Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdielať na Google+

Komentáre

    Pridaj tvoj komentár

    avatar
    :);-):-(:|]-(8-):-S:-o;-(:-D:-p|-|:-N=-)8-(:-.:-xx-)

    Reklama