Júl býva teplý a horúce dni striedajú rýchle búrky s výdatnými dažďami. To sú podmienky ideálne na šírenie hubových chorôb. Aby sa viac nešírili a neudomácnili v našej záhrade, nesmieme im dať šancu naplno sa rozvinúť.
Existujú ľudové recepty, rôzne výluhy z bylín a alternatívne, nechemické postupy, ako predchádzať hubovým nákazám. No v čase rýchlych zmien počasia či v „dobrom roku“, keď podmienky prajú nákaze, alebo po teplej zime, je tlak patogénu taký silný, že napríklad bielym povlakom múčnatky sú pokryté aj listy rezistentných odrôd egreša.
Súčasťou prevencie je vzdušná koruna, nástielka a zalievanie ku koreňom.V takom roku stačí prudký letný dážď, ktorý premáča listy a plody dozrievajúcich rajčiakov, a ak včas nezareagujeme, môžeme prísť o zvyšok úrody. Na zeleninových hriadkach môže byť doslova kalamitou pleseň uhorková (Perenoplazmopara cubensis).
No úplnou katastrofou sú aj hubové choroby, ako sú fytoftóra, alternáriová hniloba či septóriová škvrnitosť. Počas leta, v štádiu, keď nákaza zachváti rastlinu, už prevencia nepomôže a jediným riešením je rýchly zákrok fungicídom. Rýchly a účinný boj proti hubovým chorobám má zmysel aj na sklonku sezóny. Ak by sme totiž dovolili nákaze sa rozšíriť, počas nasledujúcej teplej zimy prežije väčšina spórov húb a nákaza udrie v novej sezóne s väčšou intenzitou.
Takto by sme zalievať nemali.
Najlepšia je prevencia
Podľa ľudových receptov pomôžu aj preventívne postreky výluhom zo žihľavy, lopúcha či roztokom zriedeného mlieka. Ak nie sú extrémne podmienky a prevenciu nezanedbávame, máme vyššiu šancu uspieť. No dôležitý je aj spôsob pestovania. Treba vedieť, že výtrusy plesne sú schopné napadnúť porast iba vtedy, ak sú listy určitý čas vlhké.
Takto nezamokríme listy papriky, šetríme vodou a zároveň predchádzame nákaze.Suchý list sa nemôže nakaziť, preto je najúčinnejšou prevenciou pestovanie v skleníku a zalievanie podmokom. Rovnako netreba zabúdať na reguláciu teploty v skleníku či fóliovníku, ktorá nedovolí vyzrážanie rosy na povrchu, napríklad uhoriek či rajčín. Pri dodržaní týchto podmienok dokážeme mať nad šírením nákazy kontrolu. Toto sa však týka úžitkových hriadok, ktoré vieme „schovať“ do skleníka či fóliovníka. Ale čo ovocné stromy? Ako chrániť ich?
Ochrana v ovocnom sade
Ani tu sa boju proti hubovým chorobám nevyhneme. Častou nákazou jabloní a hrušiek je chrastavitosť jabloňová (Venturia inaequalis) a chrastavitosť hrušková (Venturia pyrina). Šíreniu nákazy pomáhajú vlhké a teplé dni, pri ktorých nastáva šírenie askospór. Mäknúca dužina plodov a ich hnitie je prejavom moniliózy jadrovín.
Venturia inaequalisOkrem postreku fungicídnym prípravkom je dôležitá aj likvidácia týchto plodov, ešte skôr, ako príde zima. Moníliová hniloba plodov (Monilia laxa) zasa často trápi slivkové stromy, rovnako ako čerešne a višne. Šíri sa najmä v daždivom počasí a pomôže len účinný zásah fungicídom a mechanická likvidácia zaschnutých kvetov, napadnutých plodov a vetvičiek. Moníliové odumieranie letorastov je zasa typické pre marhule. Proti tejto chorobe postrekujeme na začiatku kvitnutia a druhýkrát pri dokvitaní. Striedame meďnaté a sírnaté prípravky.
Kučeravosť listov (Taphrina deformans) už tradične trápi broskyne a ak je rok priaznivý pre šírenie hubových chorôb a my sme nepostrekovali v čase otvárania kvetných pukov, teraz zvádzame nerovný boj s nákazou. Určite nezanedbajme aspoň postrek po opade listov, pretože spóry húb prezimujú v záhyboch kôry.
Text a foto: František Laššák
Zdroj: časopis Záhrada
Zdradím, viete mi prosím povedať, čo je toto za choroba na slivkách a čo proti n…