Opeľovače sú indikátormi harmónie prírody. Spoznajte čmele – strážcov zdravej záhrady

Vzájomná nadväznosť dejov v prírode je pre nás životne dôležitá. Nezastupiteľnú rolu v celom kolobehu fungovania prírody majú opeľovače. Vďaka nim sme doslova nasýtení.

Čmeliak letiaci na kvet

Okrem včely medonosnej majú pre opeľovanie kvetov osobitný význam pre niektoré svoje mimoriadne vlastnosti aj rôzne druhy ďalších hmyzích opeľovačov. Včela je totiž nielen veľmi citlivá na poľnohospodársku, ale i priemyselnú chémiu, ktorej je stále viac, ale podlieha aj mnohým klimatickým obmedzeniam, najmä čo sa týka teploty ovzdušia, počasia a slnka. Uvádza sa, že za posledných 50 – 60 rokov sa počet opeľovačov vo svete znížil asi o 50 %, ale produkcia chemických ničiteľov života v prírode sa za ten čas zvýšila asi o 80 %.

S uvedomením si týchto informácií začínajú nadobúdať význam i ďalšie prírodné opeľovače, ktorými sme schopní nahradiť, aspoň do určitej miery, ubúdajúce včely. Niektoré z týchto prírodných opeľovačov už dokážeme aj rozmnožiť, usmerniť a využiť pri minimálnej prácnosti a nákladoch práve na túto pre nás najdôležitejšiu ich činnosť, teda na opeľovanie produkčných plodín. Práve takýmito optimálnymi opeľovačmi sú čmele, ktoré veľmi dobre môžeme využiť aj na opeľovanie záhradných i skleníkových plodín a s ktorými sa pracuje oveľa jednoduchšie ako so včelami.

Čmeliaky na kvete

Tajomstvá života čmelej rodiny

Čmele si vytvárajú len minimálne zásoby nektáru a peľu, často žijú len zo dňa na deň; využívajú predovšetkým rozptýlené zdroje, ktoré sa nevyplatí zberať kolektívne, preto sa o výnosných zdrojoch potravy vzájomne neinformujú tak dômyselne, ako to robia včely. Čmelie rodiny využívajú rozmanitosť a postupné rozkvitanie kvetov v širokom okolí hniezda tak, aby to bolo pre rodinu čo najefektívnejšie.

Každá čmelia robotnica sa pri zbere potravy zameriava na jednu hlavnú rastlinu, pričom má v rezerve ešte jednu alebo dve náhradné. Ak hlavná začne odkvitať, čmele sa okamžite preorientujú na jednu z náhradných, zvyčajne na tú, ktorá má vyššiu koncentráciu cukru v nektári – tento proces sa dá nazvať operatívnou vernosťou kvetu s najvýhodnejšou ponukou.

Určitý druh špecializácie na vybrané kvety, ktorá platí pre jednotlivé robotnice, však neplatí pre čmeliu rodinu ako celok – na danom stavisku si totiž robotnice akoby podelili čo najväčší počet kvitnúcich rastlín medzi sebou tak, aby čo najefektívnejšie využili celú širokú škálu dostupných kvitnúcich rastlín. Prirodzeným výberom sa podelia aj o kvety s rôznou, často zlou dostupnosťou najmä hlbokých nektárií – väčšie robotnice s dlhším jazýčkom zbierajú nektár z hlboko umiestnených nektárií, menšie s krátkym jazýčkom sa sústreďujú na dostupnejšie nektáriá.

Kolobeh živote čmelej rodiny
Kolobeh života čmelej rodiny: A – na jar sa prebúdzajú oplodnené mladé čmelie matky. B – Matka v novom hniezdisku nakladie 6 až 10 vajíčok. C – Po 3 až 4 dňoch sa vyliahnu larvy, ktoré matka kŕmi zmesou peľu a nektáru. D – Po skončení vývoja sa mladé larvy zakuklia. E – Matka sa o ne stará a udržiava teplotu 30 stupňov Celzia. F – Prvé čmelie robotnice sa objavia asi o 4- 5 týždňov. G – Kým sa liahne prvá generácia, matka kladie ďalšie vajíčka. H – Do vyliahnutia druhej generácie je tá prvá už dospelá. I – Oplodnené matky sa na záver sezóny uložia na zimný spánok.

Stále sa učia

Čmele sa nerodia s potrebnou zberateľskou zručnosťou, ale ju získavajú až v priebehu života a vytvárajú tak rôzne zberové techniky, ako napríklad originálny spôsob uvoľňovania peľu z brusnicových kvetov – zavesia sa nohami dolu hlavou pod kvet, prudko rozvibrujú prsné svaly (sonikacia), čím peľ z kvetu uvoľnia a strasú na svoj kožuštek na brušku.

Často sa musia dlho učiť, ako sa dostať k bohatej zásobe nektáru v kvete prilbice (Aconitum), lebo ten je veľmi dômyselne ukrytý pod vysokou prilbicou kvetu. Kým nájdu normálnu aj opeľujúcu cestu k nemu, neraz prídu na to, že je jednoduchšie zvrchu prilbicu nahryznúť v mieste nektária, a tak nektár z kvetu vlastne „vykradnúť“ bez jeho opelenia. Takto neraz postupujú aj u náprsníka, netýkavky, ale i hrachora a fazule, nie vždy sa im to však vyplatí, lebo takto nahryznutý kvet im potom vykráda aj iný hmyz a oni pri opakovanej návšteve kvetu vyjdú naprázdno.

Čmeliak na kvete

Výhody a základné potreby čmelieho chovu

  • Pre mnohé rastliny s hlboko uloženými alebo neprístupnými nektáriami či dlhými rúrkovitými kvetmi alebo zvláštnou stavbou kvetov sú čmele svojou robustnosťou i dlhým jazykom vlastne jedinými možnými opeľovačmi,
  • dokážu lietať a kvety opeľovať aj vtedy, keď včely pre nepriaznivé počasie toho schopné nie sú, teda pri nižšej teplote, nedostatku slnečného svetla, v silnejšom vetre či dokonca i v slabom daždi,
  • dnes je dôležité zaistiť rastlinám opelenie aj pri technickej izolovanosti, teda v skleníkoch či fóliovníkoch, pri šľachtení aj v sieťových klietkach, v ktorých podmienkach trpia včely stresom z uzavretého priestoru; v takýchto podmienkach i pri nižšej teplote, prípadne bez slnečného svitu nemajú čmeliaky žiaden problém, dokonca sú odolnejšie aj v mikroklíme izolovaného priestoru,
  • ich väčšia hmotnosť spojená s vibráciou mohutnej hrudnej svaloviny im umožňuje dokonalé opelenie aj problematických rajčinových kvetov, ktoré pre včely nie sú vôbec príťažlivé; dokonca sú čmele lepšími opeľovačmi ako neraz používané elektrické opeľovacie vibrátory,
  • 2 – 3 naplno rozvinuté hniezda čmeľov dokážu napodiv opeliť až 1 ha skleníkových rajčín, a to vlastne umožní ich celoročné skleníkové pestovanie,
  • okrem rajčín aj v izolovanom pestovateľskom priestore čmele výborne opelia aj papriky, baklažány a ďalšie zeleniny,
  • veľmi dobre sa osvedčili aj pri získavaní kvalitného osiva pre genetické banky, tak ako aj pre mnohé liečivky, aromatické i koreninové rastliny,
  • výhodou tiež je, že sa rozvoj ich rodiny dá dobre načasovať, a tak si môžeme bežne objednať úle už s plne rozvinutým hniezdom čmeľov priamo na určité časové obdobie.

Čmeliak na kvete

Pre každého z nás

Veľkou výhodou čmeľov je ich vysoká tepelná i klimatická odolnosť, takže nám zaistia opelenie produkčných rastlín v záhrade aj v klimaticky menej priaznivých podmienkach. Oproti včelám vyžadujú len minimálnu starostlivosť – nemusíme ich často kontrolovať a upravovať im hniezdo, nemáme starosti s ich rojením, podnecovaním, dokrmovaním, ochranou, ale najmä nepotrebujú predzimné zakŕmenie a zimovanie. Výhodou je ich veľká mierumilovnosť, človeka nenapádajú.

Čmeliak na rajčine

Ako začať „čmeláriť“?

Buď vytvoríme v záhrade akési „hmyzie hotely“ z prírodných materiálov, teda z dierovaných drevených klátikov, navŕšeného lístia a dreva, z nasucho vymurovanej kamennej steny so škárami, kde čmele, ale i včely-samotárky nájdu hniezdne „ubytovanie“, alebo nakúpime čmelie úliky aj s rozmnoženou čmeľou rodinou a osadíme ich do zatieneného miesta v záhrade.

Ďalšia možnosť je, že si zakúpime prázdne čmelie úliky alebo si ich zhotovíme sami a v záhrade ich náhodne rozmiestnime. Ak ich počas sezóny obývajú čmele, na jeseň môžu svoj domov zmeniť. Pred zimou z uvoľnených čmelích úlikov odstránime a spálime zvyšky hniezda a nástielku a úliky dobre vydezinfikujeme alebo vypálime. Aby sme zničili všetkých parazitov, necháme ich vyvetrať a znovu ešte pred zimou nastelieme nastrihaným senom či „rozbitou“ plsťou.

Čmeliak v kvete

Ako si vyrobiť čmelí úlik

Stačí nám na to zopár doštičiek a trochu šikovnosti. Tento úlik je vlastne len jednoduchá kockatá debnička s rozmermi 170 x 210 x 130 mm (alebo väčšia debnička s rozmermi 250 x 250 x 250 mm) so sololitovou odnímateľnou priehradkou na kŕmny priestor zaberajúci asi 1/3 celkového vnútorného priestoru. Jednoduché veko chrániace úlik proti dažďu môže byť zateplené ešte aj polystyrénom. Ak chceme pozorovať a kontrolovať život čmeľov v hniezde bez ich rušenia, je vhodné položiť na úlik pod veko ešte aj rámik so sklom a čmele pozorovať najlepšie pod červeným svetlom, ktoré ich neruší.

V jednom zo spodných rohov úlika vytvoríme vstupný otvor s priemerom 25 mm, pred ktorý pripevníme pristávaciu doštičku pre čmele, tzv. letáč. Je vhodné, aby sme od vchodu do úlika vytvorili v jeho rohu aspoň krátku chodbičku s veľkosťou 30 x 30 mm, ktorá vlastne čmeľom imituje dierku do podzemného hniezda. Môže byť vytvorená aj rúrkou z umelej hmoty.

Čmelí úlik a matka v hniezde
Čmelí úlik a matka v hniezde

Úlik má mať v hornej časti aj vetrací otvor s hustým sitom a regulovateľnou veľkosťou. Vetrať však musíme tak, aby sme nevytvorili prievan. Keďže čmele nemajú žiadne chladiace zariadenie, ale hniezdo vedia skôr vyhriať ako schladiť, tak úliky zásadne umiestňujeme do chládku, nikdy nie na slnko.
Nohy úlika natrieme napríklad olejom alebo ich postavíme do nádoby s vodou, aby sme zabránili vniknutiu nebezpečných mravcov do úlika. Ako nástielku dáme do úlika nadrobno nasekané seno, suchý mach alebo roztrhanú krajčírsku vatu zbavenú dlhých vlákien.

Vždy pred zimou po odumretí starej rodiny čmeľov úlik vyčistíme, staré hniezdo spálime a úľ vydezinfikujeme alebo LED lampou opatrne vypálime, aby sme zničili všetkých parazitov. Po vyvetraní úlika pridáme nové stelivo a ešte pred zimou úlik umiestnime do záhrady.

Okrem záhrad môžeme takéto úliky umiestniť aj na kvetinami obsadený balkón či terasu a najmä deti tak môžu zblízka pozorovať zaujímavý čmelí život.

Čmeliak na kvete

Vedeli ste, že?

  • Najstaršie nálezy čmeľov pochádzajú z oligocénu, teda spred 38 miliónov rokov; počet druhov rodu čmeľ na svete sa odhaduje na 250, u nás žije asi 31 druhov, ale bežnejšie sa u nás vyskytuje len 7 druhov čmeliakov;
  • čmele tvoria v našich podmienkach stredne veľké spoločenstvá v počte niekoľko 100 až 1 000 jedincov;
  • aby čmelia samička prežila, musí denne skonzumovať aspoň 150 mg cukru, aby však dokázala vykonať všetko, čo má na starosti (zber potravy, starostlivosť o potomstvo), tak na to potrebuje až 600 mg cukru, a aby ho toľko získala, musí navštíviť denne 6 000 kvetov;
  • čmele zberajú potravu vo vzdialenosti úmernej veľkosti rodiny; malé rodiny zbierajú v blízkosti hniezda, veľké rodiny i vo väčšej vzdialenosti, a to až na niekoľko 100 m až kilometre;
  • vysokú odolnosť prispôsobených čmelých druhov dokumentujú pozorovania z Indie, kde ich našli poletovať i vo výške 6 000 m n. m., a bežne žijú aj pri alpských ľadovcoch, kde dokonca hniezdi aj čmeľ zemný a Bombus gerstekeri;

Čmeliak letiaci na kvety

  • toto spoločenstvo prežíva ako celok len jedno vegetačné obdobie a jeho hlavným cieľom je vyprodukovať čo najviac oplodnených mladých matiek, lebo len tie sú schopné prezimovania v stave hybernácie, keď sa im v krvi vytvorí akási nemrznúca zmes za prítomnosti etylénglykolu, a tak sú schopné prežiť zimu a na jar založiť nové rodiny;
  • pretože sa nemusia starať o zabezpečenie potravy na zimné prežitie spoločenstva, ale ani v období vegetácie si nerobia veľké zásoby potravy, sú odkázané na jej neustály prísun, preto musia mať v dostupnom okolí dostatok zdrojov potravy, teda rôznorodých kvetov; práve od toho najviac závisí nielen prežitie spoločenstva čmeľov, ale aj to, akú veľkú rodinu sú schopné za relatívne krátky čas vegetácie vytvoriť, a teda aj to, či sa v danej lokalite budú čmelie rodiny množiť alebo redukovať; preto je vhodné, aby sa nielen v širšom okolí záhrady nachádzali celovegetačne kvitnúce dreviny a lúky, ale aby sme im pomohli prežiť aj výsadbou kvitnúcich živých plotov, kvetinových lúk, kvitnúcich záhonov a skaliek popri kvitnúcich úžitkových rastlinách,
  • aby čmeľom príroda umožnila neustále realizovať prísun potravy bez ohľadu na to, či je chladno alebo vlhko, vyzbrojila čmeliaky metabolizmom, ktorý výrazne zvyšuje ich odolnosť proti nepriazni počasia; vedia si v tele aktívne podľa potreby vytvoriť dostatok tepla ako na vyhrievanie liahnuceho sa potomstva, tak i na zber potravy a k tomu dostali do vienka i teplý izolačný kožuštek, ktorý ich chráni pred prechladnutím; práve táto ich vlastnosť je pre pestovateľa hmyzoopelivých rastlín najdôležitejšia, lebo dokážu opeľovať kvety úžitkových rastlín aj v nepriaznivom počasí, keď včely z úľa ani nevyletia, teda pri teplotách smerujúcich až k 0 °C, pri vlhkom i veternom počasí;

Čmeliak na kvete

  • včely ani čmeliaky nemajú na rozdiel od motýľov ciciak, ale tzv. jazyk, pričom včely ho majú len asi 0,5 cm dlhý, ale u čmeliakov môže byť aj dlhší ako 2 cm, a preto ním dosiahne aj do hlbokých nektárií, napríklad motýľokvetých rastlín, ktoré dokáže aj opeliť na rozdiel od včiel (ďateliny, strukoviny…), čo je pre poľnohospodárstvo veľmi dôležité,
  • zaujímavosťou oproti včelám, u ktorých sú robotnice všetky rovnakej veľkosti, je fakt, že čmelie robotnice i z jedného hniezda majú rozličnú veľkosť, čo závisí od kvality ich výživy v čase ich vývoja (prvé robotnice sú zvyčajne menšie);
  • hoci sú čmele veľmi mierumilovné, predsa sa vedia žihadlom aj brániť, ale to len v nutnej sebaobrane alebo pri obrane hniezda; zaujímavé je, že keď je čmeľ ohrozený alebo silne vzrušený, najprv varovne zdvihne strednú nohu, ale keď oto varovanie nepomôže, tak si ľahne na chrbát a ukáže žihadlo; čmelie žihadlo nemá na rozdiel od včelieho spätné háčiky, takže ním môže bodať opakovane bez toho, aby sa mu vytrhlo z tela, ako je to u včely.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok

    avatar