Upravovať ovocné dreviny rezom 6 mesiacov počas sezóny a zabudnúť na klasické rozdelenie na letný a zimný rez či pri výsadbe celkom odrezať korunku, je celkom nový pohľad na rezy ovocných drevín. Z vlastných skúseností nám o nich porozpráva ovocinár Ing. Eduard Jakubek.
Kto je Ing. Eduard Jakubek?
Ovocinár a záhradkár telom a dušou, odborný inštruktor v oblasti ovocinárstva a záhradníctva a od roku 2010 predseda Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ). Rád a zanietene učí záhradkárov na praktických živých ukážkach, ako stromy sadiť, rezať, či ako sa o ne starať. Jeho víziou vo zväze je rozšíriť záber praktických ukážok a priblížiť prax bližšie verejnosti. Je jednou z pravidelných odborných tvárí v relácii Záhradkári vysielanej na Rádiu Regina západ.
Čo sa v rozhovore dozviete?
- ako sa chlapec z Prešova stal nadšencom ovocinárstva,
- nový pohľad na rez ovocných drevín,
- ako na upravovací strih,
- ako sa starať o dreviny po výsadbe,
- postup povýsadbového rezu,
- čo plánuje Eduard Jakubek do budúcnosti.
Cesta za ovocinárstvom
Pán Jakubek, v rozhovoroch spomínate, že ste so záhradkárčením a s ovocnými rastlinami začali už ako 15-ročný. Ako prvé ste pestoval jahody. Čím vás tak oslovili?
Pri pestovaní jahôd sa veľmi rýchlo dostavia výsledky, čiže plody, hneď druhý rok po výsadbe, niekedy aj prvý. A to ma asi naštartovalo. Neskôr som sa začal venovať aj jadrovinám a kôstkovinám.
Tomu rozumiem, že dospievajúceho motivujú takpovediac rýchle výsledky, čo jahody vlastne spĺňajú.
Mňa však zaujímali aj odrody. Z Prešova, kde sme ako rodina žili, som sa vtedy ako 15-ročný vydal do Výskumného a šľachtiteľského ústavu ovocinárskeho v Bojniciach (bol zameraný na šľachtenie jadrovín, kôstkovín, drobného ovocia a podpníkov) s tým, že ich poprosím, či by mi mohli dať nejaké zaujímavé odrody jahôd. Stretol som sa tam s pani Evou Šidovou a dostal som vtedy až 50 odrôd. Vysadil som ich a v ďalších rokoch sledoval, počítal a zapisoval, kedy začnú kvitnúť a plodiť, počet plodov na rastlinu, chuť, farebnosť. Mama ich zavárala, a tak sme sledovali aj ich vhodnosť na zaváranie či výrobu džemov. Od šľachtiteľov pána Svopu a pani Svopovej som dostal približne 30 odrôd ríbezlí a egrešov.
A to vám ich len tak dali?
Dali. Mal som v ruke dezert a prišiel som tam. Zrejme si povedali, že keď tento chlapec pricestoval až z Prešova, tak má o rastliny ozajstný záujem.
To je ozaj nevšedný začiatok.
Mňa to potom chytilo ešte viac a vydržalo mi to až doteraz.
Ja som od svojich 15 rokov prečítal hádam všetky dostupné učebnice a knihy o ovocných drevinách a rezoch a môžem povedať, že ma tie knižky vlastne sklamali.
Rodičia vás evidentne podporovali, keďže vám dovolili v časti záhrady takéto „experimenty“.
Áno, podporovali. Všetko, čo som dostal, som vysadil, obrábal, sledoval. Zaujímavé bolo pozorovať tie rozdiely medzi odrodami.
Smeroval ste potom na vysokú školu poľnohospodársku?
Áno, ale nebol som prijatý na vysokú školu do Ledníc na Morave, pretože som nebol až taký dobrý študent. Spätne to považujem za moju najväčšiu výhru. Po neprijatí som totiž išiel pracovať do Štátneho výskumného a šľachtiteľského podniku – Ovocinárska stanica Piešťany, kde bol vtedy vedúcim pán profesor Hričovský. Dostal som sa medzi najväčších odborníkov, okrem pána Hričovského tu vtedy pracovali napríklad aj páni Nitriansky a Matuškovič. Pracoval som tu rok a sledoval som broskyne, marhule. Keď kolegovia videli, že som vyslovene nadšenec, podporili ma, aby som študoval. Bol som prijatý na vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Tam som sa vo svojej diplomovej práci vrátil k jahodám a ríbezliam.
Po vysokej škole ste sa vrátili do Piešťan?
Nie, vrátil som sa domov do Prešova, do Štátnej výskumnej a šľachtiteľskej stanice ovocinárskej v Prešove. Tam som sa dostal k jadrovinám. Počas života som sa venoval aj maku, ďateline a pšenici, na prešovskej fakulte som vyučoval ovocinárstvo. V roku 1993 som sa stal samostatne hospodáriacim roľníkom. Bol som aktívny a školil som členov zväzu záhradkárov, ale aj verejnosť. Okrem Prešova robím školenia aj na ploche Agrokoplexu v Nitre, kde je asi pol hektára školiaceho sadu, v Banskej Bystrici je asi hektár. Menšie plochy sú v Bratislave na Havlíčkovej ulici v sídle zväzu a v Karlovej Vsi.
Nový pohľad na rezy ovocných drevín
Čo je hlavným cieľom týchto ukážok rezu ovocných drevín?
Ukazujem záujemcom pravidelne každý mesiac, od mája až po október, ako ovocné stromčeky upravovať počas sezóny. Čiže nie rezať ich dvakrát za rok – raz v lete a raz v zime –, ale venovať sa im stále. Túto prácu prirovnávam k človeku v tom zmysle, že tiež sa priebežne upravujeme, striháme si nechty, vlasy, bradu a podobne pravidelne by sme mali upravovať stromček. Nenechávame dorásť veľké vetvy, ale čo na strome nemá byť, priebežne odstraňujeme. Aby neboli choré, aby nezhadzovali plody, aby priniesli dobrú úrodu.
Keď tomu dobre rozumiem, nejde vôbec o letný a zimný rez, ako ich poznáme, ale o priebežný proces počas sezóny?
Áno, presne tak. A to je pre väčšinu asi novinka. Ja to takto robím viac ako 10 rokov. Výsledkom napríklad je, že stromy mi nezhadzujú plody, lebo nemajú nadbytok letorastov, ktoré by museli vyživovať. Niekedy to nie je vyslovene rez, ale skôr úprava stromov, nazývam to radšej upravovací strih. V máji až júni skracujem o dve tretiny všetky letorasty na všetkých ovocných stromoch, lebo by vyrástli v dlhé a silné prúty. Čiže nie o jednu tretinu ako pri Šittovom reze.
Podobne, keď sa na mladých výhonkoch objavia vošky, glejotok alebo múčnatka, končeky odstrihávam. Časti vetvičiek, ktoré ostanú, vypučia a ja sa následne s novými letorastmi „hrám“. V júli, auguste, septembri a aj v októbri režem na prevod. Veľmi sa mi to osvedčilo, napríklad trojročné stromčeky po takomto reze sú veľkosťou ako 5- až 6-ročné. Je to preto, lebo živiny z koreňov idú do výhonkov, ktoré sú „potrebné“, keďže tie „nepotrebné“ stále odstraňujem. So strihaním končím v októbri a opäť začnem v máji. Zimný rez vôbec nerobím.
Počas zimy vôbec nerežete?
Presne tak, v zime nič nerastie. S rezom začínam zvyčajne v máji, keď ovocné stromy zakracujem o dve tretiny a odstraňujem aj časť vlkov. Vytvorím si májové či júnové „metličky“, aby som sa potom s nimi v ďalších mesiacoch „hral“, a strihám ich na prevod. Z „metličiek“ si vyberám, ktorú ponechám, upravím alebo odstránim.
Čo keď vás niekto zavolá k veľkému prerastenému stromu?
V takom prípade obyčajne robím hlbší zásah, niekedy aj v dvoch či troch krokoch, a po ňom prechádzam na upravovací strih každý mesiac.
Hovoríte, že takto striháte posledných približne 10 rokov. Ako sa darí stromom?
Pre stromy je to vynikajúce, sám som prekvapený. Ovocné dreviny vôbec chemicky neošetrujem a ani to robiť nebudem. Všetky viditeľné choroby zlikvidujem v aktívnych mesiacoch práve týmto rezom. Vošky, molice, glejotok, múčnatku. Nič v strome neostáva nadbytočné. Uvedené choroby a škodce zlikvidujem týmto rezom na 90 – 95 percent a stromy sú zdravé a nádherné. Ukazujem to záujemcom od východu až po západ Slovenska na spomínaných školiacich miestach, čo je zhruba päť hektárov. Sú to také moje „ihriská“.
Videl som, že teória o rezoch ovocných drevín, ktorú sme hlásali, nebola správna, preto sadím stromy po Slovensku a učím, ako to robiť inak. Priamo na týchto školiacich plochách môžu ľudia vidieť, ako funguje takzvaný udržiavací strih. Ako v každom odbore, aj v našom sa dajú veci zlepšovať a som rád, že niečo funkčné predstavujem záhradkárom.
Kde nájdeme informácie o plánovaných ukážkach?
Tieto aktivity sú zverejnené na dvoch webových stránkach, a to na stránke Slovenského zväzu záhradkárov www.zvazzahradkarov.sk a na našej prešovskej záhradkárskej stránke www.zahradkaripresov.sk. Praktické ukážky mávam v Bratislave v Karlovej Vsi v areáli Slovenského zväzu včelárov, tiež v sídle Slovenského zväzu záhradkárov na Havlíčkovej ulici, ďalej v Trenčíne na výstavisku EXPO-Center, v Prešove – Solivare v praktickej škole záhradkárov, v Nitre v areáli Agrokomplexu a aj v Banskej Bystrici.
Tieto ukážky sú určené len pre členov Slovenského zväzu záhradkárov?
Nie, nie sú podmienené členstvom, sú aj pre širokú verejnosť. Zúčastniť sa môže každý a sú zdarma, stačí len prísť. Na tieto stretnutia chodieva 100 až 300 záujemcov. No ak sa niekto chce pridať k nám do zväzu, budeme len radi.
Upravovací rez alebo strih uplatňujete na všetkých skupinách ovocných drevín, rovnako na jadrovinách, kôstkovinách, škrupinovom a drobnom ovocí?
Áno, na všetkých. Proste odstraňujeme to, čo je nadbytočné a tým energiu stromu, vodu a živiny smerujeme do konárov a vetvičiek, ktoré chceme, aby rástli, a do úrody. Stromček potom nemusí vyživovať nadbytočné letorasty, ktoré by sme pri starom spôsobe rezu odstránili už veľké napríklad v zime. Tiež stále odstraňujeme choré a napadnuté časti.
Keď máme veľkú extenzívne pestovanú záhradu, ktoré druhy ovocných stromov nemusíme rezať?
Podľa mňa musíme rezať všetky. Keď prídem k starým stromom, urobím väčší zásah, ale nemôžem napríklad zdravý 7-metrový strom zmenšiť v jednom kroku na 3 metre, musím to robiť postupne, aj tri roky. Nedá sa strom zmenšiť či zmladiť naraz, pretože koreňový systém potrebuje fotosyntézu. Ak naraz odstránim veľkú plochu listov, odumiera časť koreňov.
Potom sa už pokračuje upravovacím rezom. Preto je najlepšie strom upravovať pravidelne už od prvého roku. A tiež sa oň starať, mám na mysli kyprenie, mulčovanie, závlahu. Keď niečo zanedbáte, nemôžete za rok čakať dobré výsledky.
Keď chcem mať veľký orech na konci záhrady?
Samozrejme, že napríklad semenáče orechov nebudeme pestovať ako stromy s nízkymi korunami, ale rez im môže pomôcť pri napadnutí antraknózou, rôznymi čerňami či vrtivkou orechovou. Lebo nové letorasty sú spočiatku zdravé, práve na starších konároch sa mnohé choroby a škodce schovávajú na spiacich púčikoch, v jazvách na kôre a podobne.
Dobre vieme tento rez uplatniť aj na jabloniach či hruškách štepených na semenáčoch a postupne ich znížiť, pretože sú obyčajne napadnuté chrastavitosťou. Čiže nielen zníženie koruny alebo udržiavanie jej tvaru je cieľom upravovacieho rezu, ale aj likvidácia chorôb a škodcov. Po reze sa štartuje tvorba nových výhonov aj tzv. vlkov, ktoré sú zdravé a vitálne. Pri správnom reze sa práve na vlkoch po dvoch rokoch vytvoria plodonosne púčiky, ktoré prinášajú zdravé ovocie. Vhodným rezom sa dá aj starším a chorým stromom predĺžiť život a zvýšiť kvalita plodov.
Starostlivosť o stromy, netradičné hnojivo
Keď robíte upravovací rez, tak vraj mladé konce výhonkov s voškami dávate do kade s vodou a neskôr používate ako hnojivo.
Je to tak. Dá sa povedať, že ja sa vlastne z vošiek na mladých letorastoch teším. Lebo ja ich v máji a júni všetky, či sú s voškami, alebo bez, zakracujem. Dám ich do kade s vodou, kde vošky zahynú a spolu s rastlinnými zvyškami sa premenia na organické hnojivo. Trvá to 7 až 10 dní, kým sa urobí výluh. Používam ho po zriedení 1 : 10 (1 diel výluhu, 10 dielov vody) ako kvapalné hnojivo formou zálievky na všetko, čo v záhradke chcem hnojiť. Je to silný extrakt, najmä ak sú tam aj tie vošky. Samozrejme, konáriky napadnuté chorobami do kade nedávam (múčnatka, glejotok, chrastavitosť), tie vo vode nezahynú, ale vošky áno.
Keď stromček vyživuje nadbytočné vetvičky, nestačí vyživovať konáre s plodmi a tie predčasne opadávajú.
Okrem tohto hnojenia ešte nejako inak hnojíte stromy?
Moja odpoveď bude opäť netradičná. Hnojím ich pravidelným okopávaním raz až dvakrát mesačne. Okolo stromov po výsadbe nechávam meter až meter a pol široký kruh, ktorý okopávam. Robím to približne prvých 7 – 10 rokov, neskôr to nemá význam, lebo koreňová sústava je už mimo toho kruhu. Skyprím pôdu, podkopem korienky, klíčiace a mladé buriny a vôbec ich nevyberám.
Považujem to vlastne za zelené hnojenie, ale ja ho nesejem, semená burín sa tam dostávajú samy. Pokosenú trávu používam ako mulč okolo stromov. Ďalej už pracujú dážďovky, ktoré organický materiál vnášajú hlbšie do pôdy a pretvárajú ho na živiny. Čiže nielen rezom, ale aj agrotechnikou – kyprením a vytváraním zeleného hnojenia – dosahujem, že stromčeky tak dobre rastú.
Pamjati Jakobleva táto hruška dozrieva v septembri je sladká šťavnatá,zatiaľ sa…